Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-102-2018.pdf
PDF · 103.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom K. XX, XXX XX D. - mestská časť I. K., proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 108,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/476/2015-123 zo dňa 4. júla 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 108,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/476/2015-123 zo dňa 4. júla 2017 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 108,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
- zo sumy 10,02 Eur od 26.10.2012
- zo sumy 49,21 Eur od 26.11.2012
- zo sumy 48,89 Eur od 26.12.2012 všetko až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku v spojení s výrokom, podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10,02 Eur od 26.10.2012, zo sumy 49,21 Eur od 26.11.2012, zo sumy 48,89 Eur od 26.12.2012 všetko až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 55,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 55,92 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia, žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 164,04 Eur spolu s príslušenstvom na tom základe, že podľa Zmluvy o pripojení, uzavretej podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanému faktúry č. 7210489918, č. 7212660409, č. 7209437208, č. 7211565475. Žalovaný podľa dohodnutých zmluvných podmienok neuhradil dohodnutú cenu za
poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 164,04 Eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka požaduje od žalovaného aj zaplatenie úrokov z omeškania.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 365, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 42 ods. 1 písm. d) bod 2, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), ako aj na základe ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 132 CSP mal za nesporne preukázané uzavretie zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako podnikateľom fyzickou osobou a následné uzavretie dodatkov k tejto zmluve z 27.11.2008 a 08.11.2010, predmetom ktorých bola zmena pôvodného programu služieb. Zo strany právneho predchodcu žalobcu boli žalovanému za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby vystavené faktúry, z ktorých predmetom konania bola faktúra č. 7209437208 s dátumom splatnosti do 25.09.2012 znejúca na sumu 55,92 Eur, faktúra č. 7210489918 s dátumom splatnosti do 25.10.2012 znejúca na sumu 10,02 Eur, faktúra č. 7211565475 s dátumom splatnosti do 25.11.2012 znejúca na sumu 49,21 Eur a faktúra č. 7212660409 s dátumom splatnosti do 25.12.2012 znejúca na sumu 48,89 Eur.
3. Žalovaný svoju obranu proti žalobnému nároku založil na tvrdeniach, že svoje záväzky, na ktoré sa zaviazal v zmluve o pripojení, splnil a paušálne poplatky riadne zaplatil. Ako nedôvodnú označil pohľadávku žalobcu z titulu vyúčtovaných poplatkov za prerušenie poskytovania služieb, odpojenie pripojenia a upomienku, keďže tieto spája s nedôvodne uplatňovanou pohľadávkou za dobitie kreditu. Žalovaný namietal, že svoj mobilný telefón nikomu nesprístupnil a nemohlo ani dôjsť k jeho zneužitiu na dobitie iného telefónu. Mal za to, že k zneužitie jeho mobilného čísla došlo mobilným operátorom.
4. Okresný súd poukázal na ust. § 132 CSP, ktoré upravuje bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť procesných strán. Žalovaný v konaní tvrdil, že službu dobitia kreditu si u právneho predchodcu žalobcu neobjednal a táto služba mu nemala byť poskytnutá. Vyúčtovanú cenu u poskytovateľa reklamoval. Žalobca poukázal na predmetnú reklamáciu a spôsob jej vybavenia právnym predchodcom. Medzi stranami sporu išlo o spornú skutočnosť, ktorej preukázanie zaťažovalo primárne žalobcu ako tvrdeného poskytovateľa plnenia, ktorý dôkaz preukazujúci objednávku služby a jej plnenie v konaní neoznačil. K dôkaznej situácii okresný súd konštatoval, že ak právny predchodca žalobcu v čase reklamácie fakturovanej ceny a jej riešenia disponoval nahrávkou, preukazujúcou objednávku služby (dobitie kreditu), bolo v jeho možnostiach procesnými prostriedkami zabezpečiť dôkaz tak, aby tento bolo možné v prípade vzniku sporu vykonať. Ak žalobca v predmetnom konaní uplatnil právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu zaplatenia ceny za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby
- dobitie kreditu nad rámec dohodnutých plnení v rámci mesačného paušálu, ktorej právny základ žalovaný namietol, tak bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť dôkaz o tom, že predmetná pohľadávka žalobcovi voči žalovanému v uplatnenej sume vznikla. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Z dôkazu, ktorý žalobca na preukázanie tejto skutočnosti okresnému súdu predložil, a to z výsledku prešetrenia reklamácie v rámci komunikácie so žalovaným zo dňa 13.11.2012 (č.l. 86), nebolo možné bez ďalšieho prijať spoľahlivý záver, že nárok žalobcu voči žalovanému v uplatnenej sume vznikol.
5. V oznámení zo dňa 13.11.2012 právny predchodca žalobcu vyhodnotil námietku žalovaného k pohľadávke za dobitie kreditu za nedôvodnú s konštatovaním, že pri telefónnom čísle žalovaného počas dňa 19.08.2012 žalobca evidoval dva hovory na linku Služby zákazníkom, v zmysle ktorých žalobca zrealizoval dobitie kreditu na SIM kartu označeného telefónneho čísla. Žalovaný v rámci dôkazného návrhu označil vykonanie dopytu na mobilného operátora okresným súdom k zisteniu osoby, ktorej kredit bol poskytnutou službou dobitý, príp. sprístupnením nahrávky, ktorou bola predmetná služba poskytovateľa objednaná. Poskytovateľ služby Slovak Telekom, a.s. v oznámení zo dňa 27.04.2017 (č.l. 112) uviedol, že záznam z hovoru na linku 12345 z roku 2012 už nearchivuje a telefónne číslo uvedené v žiadosti okresného súdu nebolo evidované vo verejne dostupnej databáze účastníkov a informácie k nemu bolo možné poskytnúť výlučne na základe príkazu sudcu príslušného súdu.
6. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia poukázal na to, že podmienky oznámenia údajov o telekomunikačnej prevádzke upravuje Trestný poriadok v ustanovení § 119 pre vymedzenú skupinu
trestných činov, pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, pričom príkaz možno vydať vtedy, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. V prejednávanej veci však zákonom upravené podmienky na vydanie tohto príkazu splnené podľa záveru okresného súdu neboli. V takejto procesnej situácii, ak žalovaný ako procesná strana od momentu uplatnenia žalovanej pohľadávky namietal jej právny základ a v priebehu konania svojou procesnou a v rámci nej dôkaznou aktivitou zvýšil pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastúpila „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. Pretože zo strany žalobcu nedošlo k spoľahlivému preukázaniu objednávky služby dobitia kreditu žalovaným, okresný súd v časti o zaplatenie sumy 55,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 55,92 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia, žalobu zamietol. Ďalšie žalované nároky žalobcu okresný súd vyhodnotil ako dôvodné. Žalovaný svoje tvrdenie o splnení záväzkov zo zmluvného vzťahu nepreukázal a k svojim tvrdeniam neoznačil žiadne dôkazy. Právny predchodca žalobcu faktúrou č. 7209437208 uplatnil okrem služby jednorazového dobitia kreditu aj pravidelné mesačné poplatky za poskytované služby. Táto faktúra bola splatná do 25.09.2012. Žalovaný do dátumu splatnosti neuhradil celú fakturovanú sumu, teda aj mesačný poplatok za služby poskytované spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., čím sa dostal do omeškania, dôsledkom čoho bola žalovanému v nasledujúcej faktúre č. 7210489918 účtovaná upomienka oneskorenej platby v sume 4,99 Eur. Pokiaľ žalovaný odmietol uhradiť túto sumu, došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k obmedzeniu služby a k jej následnému prerušeniu. Oba úkony boli žalovanému spoplatnené faktúrami č. 7211565475 a č.7212660409 v sume po 33 Eur podľa cenníka služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Pretože obmedzenie a následne prerušenie služby bolo následkom nezaplatenia peňažnej pohľadávky uplatnenej právnym predchodcom žalobcu za poskytnuté telekomunikačné služby žalovanému, vznikol žalobcovi nárok na ich zaplatenie. Procesnú obranu žalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný záväzok voči poskytovateľovi telekomunikačných služieb splnil, okresný súd vyhodnotil ako nepreukázanú, pretože žalobca namietol tvrdenie žalovaného a žalovaný žiaden dôkaz preukazujúci jeho skutkové tvrdenia neoznačil. Okresný súd preto vo zvyšnej časti žalobe vyhovel a žalobcovi priznal sumu 108,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10,02 Eur od 26.10.2012, zo sumy 49,21 Eur od 26.11.2012, zo sumy 48,89 Eur od 26.12.2012, všetko až do zaplatenia. Pretože nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlžných súm, dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr sa žalovaný dostal do omeškania, ktoré omeškanie v časti priznanej istiny naďalej trvá, preto okresný súd priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý vyhodnotil ako dôvodný.
7. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP. Ak žalobe žalobcu bolo v časti vyhovené, tak v rozsahu zisteného čistého úspechu žalobcu v konaní vyčísleného k okamihu vyhlásenia rozsudku, okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30% (zistený ako rozdiel úspechu žalobcu v konaní vo výške 64,96% a úspechu žalovaného vo výške 35,04% z celkovej výšky žalovanej pohľadávky vrátane úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozsudku). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s obranou, že to, čo žalovaný využíval od T-Mobile Slovensko, a.s., zaplatil. Žalovaný v odvolaní namietal, že sa cíti poškodený nesprávnou faktúrou a obmedzením služieb zo strany operátora.
9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.03.2018. Žalobca nesúhlasil s odvolaním žalovaného, ktoré považoval za účelové. Žalobca mal za to, že okresný súd správne rozhodol, pokiaľ žalovaného zaviazal na zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca uplatňoval a ktorú považoval okresný súd za oprávnenú. Žalovaný v odvolaní nenamieta žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.
10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené podľa doručenky na č.l. 150 spisu, ku ktorému žalovaný mal možnosť sa v lehote 10 dní od jeho doručenia vyjadriť, k čomu do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nedošlo.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/102/2018-155 zo dňa 04.06.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
13. Primárne krajský súd uvádza, že odvolanie žalovaného zo dňa 6.9.2017 vyhodnotil ako odvolanie, ktoré má náležitosti vyžadované ust. § 363 CSP, keďže absencia odvolacieho návrhu v podanom odvolaní žalovaným nebola takou vadou odvolania, pre ktorú by nemohol odvolací súd pokračovať v odvolacom konaní, s poukazom aj na ust. § 381 CSP, preto krajský súd mal splnené podmienky pre svoje konanie a rozhodovanie.
14. Krajský súd ako súd odvolací v rámci svojho konania aplikoval ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, vo väzbe k odvolaniu žalovaného zo dňa 6.9.2017, keď v zmysle obsahu podaného odvolania bolo zrejmé, že žalovaný napádal len výrokovú časť rozsudku okresného súdu, podľa ktorej je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108,12 Eur s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, preto len v rozsahu tejto výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolaním žalovaného a k nej sa viažucim odôvodnením bol posudzovaný rozsudok súdu prvej inštancie. K úplnosti krajský súd dodáva, že na základe už ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je zrejmé, že v časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol, bol žalovaný úspešný, preto nebol ani osobou oprávnenou k podaniu odvolania vo výroku, v ktorom bola žaloba o zaplatenie sumy 55,92 Eur spolu s príslušenstvom zamietnutá, pretože takýmto výrokom žalovaný nebol dotknutý na svojich právach.
15. Vo vzťahu k napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 108,12 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi a právnym posúdením uskutočneným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku v časti odôvodnenia, viažucej sa k tejto odvolaním rozporovanej výrokovej časti rozhodnutia okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP je postačujúce, ak Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia odkáže na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje a nie je potrebné, ani žiaduce, aby opätovne zopakoval v dôvodoch svojho rozhodnutia skutkové a právne zistenia, ktoré už vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka jeho nesúhlasu s povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 108,12 Eur spolu s príslušenstvom, s odôvodnením, že to, čo žalovaný využíval, aj právnemu predchodcovi žalobcu T-Mobile Slovensko, a.s. zaplatil, ako aj, že sa cíti poškodený nesprávnou faktúrou a obmedzením služieb zo strany operátora. Vo vzťahu k tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného je potrebné poukázať na skutkové zistenia súdom prvej inštancie, z ktorých vyplynul zmluvný vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ako aj, že na základe založenej zmluvy bolo pre žalovaného poskytnuté plnenie, cenu ktorého nezaplatil ako pravidelné mesačné poplatky za poskytované služby, ktoré boli súčasťou faktúry č. 7209437208. Nezaplatením poplatkov za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., sa žalovaný dostal do omeškania, dôsledkom čoho bola vystavená faktúra č. 7210489918, ktorou bola účtovaná upomienka oneskorenej platby v sume 4,99 Eur. Z dôvodu, že žalovaný neuhradil tieto sumy, právny predchodca žalobcu obmedzil služby pre žalovaného, následne ich prerušil, ktoré úkony boli žalovanému spoplatnené faktúrami č. 721155475, č. 7212660409 v sume
po 33 Eur v zmysle Cenníka služieb Slovak Telecom, a.s.. Tieto náklady, ktoré účtoval žalobca, vznikli v dôsledku neplnenia žalovaným, t.j. nezaplatenia peňažnej pohľadávky uplatnenej právnym predchodcom žalobcu za poskytnuté telekomunikačné služby žalovanému, preto žalovaný bol povinný zaplatiť nielen dôvodne uplatnenú peňažnú pohľadávku za poskytované služby žalovanému, ale aj ďalšie náklady, ktoré vznikli z titulu neplnenia povinnosti žalovaným, preto ak okresný súd žalobe žalobcu o zaplatenie 108,12 Eur s príslušenstvom vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.
16. Krajský súd dodáva, že žalovaný, pokiaľ tvrdil, tak ako vyjadril aj okresný súd, že zaplatil všetky poskytnuté služby, bola na ňom dôkazná povinnosť toto tvrdenie, resp. obranu voči žalobcovej pohľadávke preukázať, čo sa mu v konaní pred súdom prvej inštancie nepodarilo, preto okresný súd vecne správne postupoval, ak rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 108,12 Eur s príslušenstvom, ktorý žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od právneho predchodcu T-Mobile Slovensko, a.s.. Krajský súd dodáva, že predmetom sporu bol uplatňovaný zmluvný nárok žalobcu voči žalovanému a u tohto druhu nároku preto pri obrane žalovaného bola jeho povinnosť preukázať, že účtované zmluvné plnenie žalovaný uhradil, k čomu však nedošlo, ak tvrdil, že žalobcovi zaplatil to, čo podľa zmluvy využíval, preto nemohol byť žalovaný so svojim odvolaním úspešný ani v rámci konania pred odvolacím súdom. Nedošlo zo strany okresného súdu ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na úplne a riadne zistený skutkový stav veci aplikoval aj rozhodnú právnu úpravu, ktorú vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku, na ktorú krajský súd poukazuje.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.