Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-92-2023.pdf
PDF · 95.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/92/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, so sídlom Klemensova 8, Bratislava proti žalovanému: A. B., IČO: 35 305 894, s miestom podnikania C. D. XX, C. o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16.2.2023, č.k. 32C/6/2021-99, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť stavbu - reštauráciu postavenú na časti pozemku s parc. č. XXXX/ X v žkm 24,777 až 24,783 vľavo v smere staničenia na trati Devínska Nová Ves - Kúty v k.ú. C., v obci C., v okrese Malacky, vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva a vypratať a žalobcovi odovzdať časť pozemku s parcelným číslom C-KN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2, nachádzajúcu sa v k.ú. C., v obci C., v okrese C., zapísanú na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky pre k.ú. C. (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 123, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a vecne tým, že v prejednávanej veci ide o jednu z typických vlastníckych žalôb
- žalobu na vydanie veci, ktorá predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Konštatoval, že aktívna legitimácia patrí vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi, pričom vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (v posudzovanom prípade konal v mene vlastníka zákonom ustanovený správca príslušného majetku štátu) a pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vlastnícka žaloba o vydanie veci, resp. vypratanie môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže vlastnícke právo k veci (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka), a súčasne, že vec žalovaný zadržiava neprávom, pričom žalovaný sa môže brániť tým, že preukáže, že má právo na užívanie veci, resp. zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobiť tak, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972). Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri
nehnuteľností (R 86/2001). Prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemku 3400/1, na ktorého časti o výmere 168 m2 je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného, ani že medzi nimi bola uzavretá nájomná zmluva zo dňa 4.7.2006. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že pri stavbách zriadených na cudzom pozemku tvoria špecifickú skupinu prípady, kedy niekto postavil (alebo má postavenú) na cudzom pozemku stavbu, pričom jeho oprávnenie mať stavbu na pozemku zaniklo: buď stavebník staval na základe časovo neobmedzeného práva, resp. práva, o ktorom sa mohol oprávnene domnievať, že takto neobmedzené bude, alebo stavebník od počiatku musel vedieť, že jeho právo k pozemku je časovo obmedzené. Ak stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať iba dočasne, resp. ak ide o právo vypovedateľné, stráca po uplynutí dojednanej doby (príp. po inom spôsobe zániku práva) právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neodstránením stavby neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak stavebník umiestni stavbu na základe nájomného práva k pozemku, ktoré môže byť stranami vypovedané, ide o zvláštny prípad dočasného užívania pozemku; ak zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu (nález Ústavního soudu ČR sp. zn. IV. ÚS 22/01, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 1997/2000). Nejde tu o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, ale o stavbu, ku ktorej dojednané oprávnenie zaniklo. Ten, kto staval na cudzom pozemku na základe obligačného práva, musel nutne počítať s tým, že toto právo nie je časovo neobmedzené, a vedome na seba vzal riziká z toho vyplývajúce. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný si na pozemku v správe žalobcu s jeho súhlasom postavil stavbu, pričom od žalobcu mal prenajatú časť pozemku, na ktorom stavba stojí. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporu o tom, že by stavba bola postavená neoprávnene alebo že by bola v rozpore s vydanými administratívnoprávnymi povoleniami; žalobca však argumentoval tým, že nájomný vzťah medzi stranami bol dojednaný ako dočasný a zanikol výpoveďou, v dôsledku čoho v súlade s príslušnými ustanoveniami nájomnej zmluvy na strane žalovaného vznikol záväzok stavbu odstrániť a vyprataný pozemok protokolárne odovzdať žalovanému. Pokiaľ žalovaný namietal, že taký postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie takému tvrdeniu neprisvedčil, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný si musel byť vedomý dočasného charakteru nájomného vzťahu medzi stranami, teda skutočnosti, že nájomnú zmluvu je žalobca ako prenajímateľ oprávnený kedykoľvek vypovedať aj bez udania dôvodu a dobrovoľne sa v čl. IV bode 2 nájomnej zmluvy zaviazal v prípade ukončenia nájomného vzťahu odstrániť. Prvoinštančný súd preto nepovažoval za odporujúce dobrým mravom, ak sa žalobca po skončení nájomného vzťahu splnenia zmluvnej povinnosti žalovaným aj reálne domáhal. Bez vplyvu na uvedené považoval skutočnosť, že stavba bola žalovaným realizovaná už pred uzavretím nájomnej zmluvy, t.j. za účinnosti predchádzajúcej zmluvy o nájme medzi stranami, pretože v nájomnej zmluve nebola povinnosť odstrániť stavbu viazaná len na stavby postavené počas jej platnosti, ale na všetky (prípadné) stavby, ktoré sú na pozemok za dojednaným účelom žalovaným umiestnené. Taktiež vyhodnotil, že je bez právneho významu pre tento spor, či bola stavba postavená v súlade so stavebným povolením a či bola kolaudačným rozhodnutím povolená ako stavba trvalá alebo dočasná, nakoľko je nutné dôkladne odlišovať povinnosti stavebníka voči stavebnému úradu, ktorých porušenie by mohlo založiť administratívnoprávnu, príp. v niektorých prípadoch až trestnoprávnu zodpovednosť, a jeho povinnosti voči vlastníkovi pozemku, ktoré sa pohybujú v rovine súkromného práva. Uviedol, že stavba môže byť v súlade so stavebným zákonom a riadne povolená a napriek tomu porušovať práva vlastníka pozemku, na ktorom je postavená, čo je aj tento prípad. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že stavba žalovaného je postavená na pozemku žalobcu, pričom oprávnenie žalovaného mať stavbu na pozemku umiestnenú vypovedaním nájomnej zmluvy zaniklo a naopak mu vznikla zmluvná povinnosť túto stavbu odstrániť a vyprataný pozemok odovzdať žalobcovi, preto žalobe žalobcu, ktorá smerovala na uloženie týchto povinností, v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému na splnenie povinností stanovil lehotu 60 dní, ktorá by mu mala umožniť odstránenie stavby riadne a v súlade s právnymi predpismi zrealizovať. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a posudzoval úspech vo veci. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť stavbu postavenú na časti pozemku p.č. XXXX/X v žkm 24,777 až 24,783 vľavo v smere na trati Devínska Nová Ves – Kúty a vypratať a odovzdať časť
pozemku p.č. XXXX/X o výmere 168 m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísané na LV č. XXX. Ďalej uviedol, že parcela registra „C“ č. XXXX/X v k.ú. C. je parcela o výmere 55 820 m2, pričom parcela o výmere 168 m2 právne neexistuje a bola určená len laickým odhadom a nepredstavuje plochu zastavanú predmetnou stavbou, preto podľa jeho názoru sa nedá realizovať výkon rozhodnutia. Konštatoval, že výrok rozhodnutia musí byť presný tak, aby bolo možné predmet vypratania presne identifikovať, čo v tomto stave nie je možné. Hranice pozemku o výmere 168 m2 nie sú presne dané a preto vypratanie nemôže byť presne realizované. Poukázal na to, že je vlastníkom stavby, ktorá bola doplnená prístavbou, pričom stavba bola realizovaná za účinnosti nájomnej zmluvy z roku 1998, ktorá mu umožňovala zriadiť vlastnú stavbu ako stavbu trvalú. Uviedol, že po dobu účinnosti nájomnej zmluvy zo dňa 4.7.2006 žiadne podmienky nájomnej zmluvy neporušil a stavba bola povolená ako stavba trvalá stavebným povolením s tým, že Štátny dráhový úrad povolil jej užívanie v súlade so stavebným povolením. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že vlastník stavby zriadenej na cudzom pozemku musí počítať s odstránením stavby a vyprataním pozemku. Poukázal na znenie § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 Stavebného zákona a uviedol, že v stavebnom zákone sa nepredpokladá, že stavba sa zriaďuje na dobu trvania „iných práv“ ako stavba dočasná, hoci povolená ako stavba trvalá. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia mal podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie poskytnúť vlastníkovi stavby ochranu ako stavebníkovi trvalej stavby postavenej so súhlasom príslušného správneho orgánu pred účinnosťou a platnosťou nájomnej zmluvy z roku 2006. Uviedol, že dočasnosť stavieb vyplýva len z nájomnej zmluvy z roku 2006, nie však z pôvodnej zmluvy. Mal za to, že jeho vlastnícke právo má požívať rovnakú mieru ochrany ako vlastnícke právo žalobcu, bez ohľadu na žalobcove údajné verejné záujmy, ktoré môžu byť riešené inými právnymi inštitútmi. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 30.5.2023, v ktorom poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. Cdo/2999/2011, v zmysle ktorého pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny titul, nie je obsah stavebného rozhodnutia určujúci. Uviedol, že ak stavebník postavil na cudzom pozemku stavbu, ku ktorej mal občianskoprávne oprávnenie, ktoré neskôr odpadlo, ide o prípad, keď stavebník už od začiatku stavby vedel alebo z okolností vedieť mohol a mal, že jeho právo stavby nebude časovo neobmedzené, ale naopak, je alebo môže byť časovo limitované. Tvrdil, že uvedený prípad nepodlieha ustanoveniam § 135c Občianskeho zákonníka, ale režimu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že stavba postavená na cudzom pozemku je legálna, ak stavebný úrad vydal stavebné rozhodnutie, ktorým umožnil stavebníkovi postaviť stavbu na cudzom pozemku na základe nájomnej zmluvy a stavba je oprávnená, pokiaľ vlastník pozemku výslovne písomne súhlasil s umiestnením stavby. Takáto stavba je legálna a oprávnená, čo v zásade neudeľuje takejto stavbe inštitút trvalej stavby. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo/1997/2000, v ktorom súd uviedol, že ak stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený ho užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo/1120/2006 ten, kto vedome stavia na cudzom pozemku na základe časovo obmedzeného práva, prípadne práva, ktoré môže kedykoľvek zaniknúť v dôsledku výpovede, berie na seba riziko spojené s odstránením stavby po zániku práva mať stavbu na cudzom pozemku. Poukázal na to, že právny zástupca žalovaného v priebehu konania nikdy nenamietal a nespochybňoval výmeru parcely, na ktorej je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného, resp., ktorá bola v zmluve označená ako predmet nájmu, z čoho vyplýva, že predmet nájmu a ani samotná nájomná zmluva nebola nikdy sporná. Časť parcely č. XXXX/X o výmere 168 m2 je zadefinovaná v zmluve, vymedzená železničným kilometrom a zakreslená v Jednotnej železničnej mape, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Rovnako aj v žalobe je výmera časti parcely zadefinovaná a nesporne vymedzená, na základe čoho predmet nájmu je presne daný, identifikovaný a teda je možný bezproblémový výkon rozhodnutia. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, konštatoval, že nájomná zmluva zo dňa 4.7.2006 nebola jedinou nájomnou zmluvou, ale bola poslednou platnou zmluvou až do dňa ukončenia nájomného vzťahu formou výpovede. Poukázal na to, že v prípade ukončenia nájomného vzťahu vlastník stavby bráni vlastníkovi pozemku v užívaní svojej nehnuteľnosti a s jej voľným nakladaním a braním úžitkov, čím na strane vlastníka stavby dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Uviedol, že žalovaný porušil čl. VI ods. 6 nájomnej zmluvy tým, že nehnuteľnosť prenajal tretej osobe bez súhlasu prenajímateľa a uvedené porušenie trvalo niekoľko rokov. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé akého porušenia dobrých mravov sa mal dopustiť, nakoľko danou výpoveďou neboli porušené žiadne normy alebo zvyklosti a v neposlednom rade ani žiadne zákony. Výpoveď bola daná
na základe dohodnutých zmluvných ustanovení v rámci zákona a noriem, ktoré neprekročila, a teda v rámci dobrých mravov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 27.1.2021 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť stavbu – reštauráciu, postavenú na časti pozemku s parc. č. XXXX/X v žkm 24,777 až 24,783 vľavo v smere staničenia na trati Devínska Nová Ves - Kúty v k.ú. C., v obci C., v okrese Malacky, vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva a vypratať a žalobcovi odovzdať časť pozemku s parcelným číslom C-KN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2, nachádzajúci sa v k.ú. C., v obci C., v okrese C., zapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky pre k.ú. C..
7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
8. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
9. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu po právnej stránke a jasným, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil obsah práva vlastníka pozemku. Ak totiž stavebník (žalovaný) postavil stavbu na základe práva, o ktorom musel vedieť, že je časovo obmedzené, nejde o neoprávnenú stavbu, ale vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 Občianskeho zákonníka, t.j. môže podať vlastnícku žalobu na odstránenie stavby. V prejednávanej veci bola medzi žalobcom ako správcom majetku štátu, ktorý je vlastníkom pozemku a žalovaným uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom je nájom časti pozemku za účelom umiestnenia stavby (povolenej príslušným stavebným úradom) s možnosťou ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou jednej zo zmluvných strán aj bez udania dôvodu. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že stavba bola realizovaná za účinnosti nájomnej zmluvy z roku 1998, ktorá mu umožňovala zriadiť vlastnú stavbu ako stavbu trvalú, pričom po dobu účinnosti nájomnej zmluvy zo dňa 4.7.2006 žiadne podmienky nájomnej zmluvy neporušil, s tým, že Štátny dráhový úrad povolil jej užívanie v súlade so stavebným povolením, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v nájomnej zmluve zo dňa 4.7.2006 nebola povinnosť žalovaného odstrániť stavbu viazaná len na stavby postavené počas jej platnosti, ale na všetky (prípadné) stavby, ktoré sú na pozemok za dojednaným účelom žalovaným umiestnené. Odvolací súd dopĺňa, že nájomná zmluva zo dňa 4.7.2006 zároveň zrušila predchádzajúcu nájomnú zmluvu z roku 1998 a následný dodatok č. 1., preto bolo potrebné vzájomné vzťahy vlastníka pozemku a vlastníka stavby posudzovať podľa platnej a účinnej zmluvy zo dňa 4.7.2006. Za rovnako správny považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že je bez právneho významu, či bola stavba postavená v súlade so stavebným povolením a či bola kolaudačným rozhodnutím povolená ako stavba trvalá alebo dočasná, keďže stavba môže byť v súlade so stavebným zákonom a riadne povolená a napriek tomu porušovať práva vlastníka pozemku, na ktorom je postavená, čo je aj tento prípad. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny titul, nie je obsah stavebného rozhodnutia určujúci (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2014, sp.zn. 6MCdo/44/2012). Ak teda nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol výpoveďou zo strany žalobcu, žalobca mal právo domáhať sa odstránenia stavby na predmetnom pozemku a vypratania a odovzdania nehnuteľnosti. Odvolacej argumentácii žalovaného tak nebolo možné priznať úspech.
10. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom nevykonateľnosti výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z výroku rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé akej stavby a na akom pozemku sa týka povinnosť uložená žalovanému. Odstráneniu stavby a vyprataniu pozemku nebráni skutočnosť, že parcela o výmere 169 m2 právne neexistuje, keďže je vymedzená dostatočne určitým spôsobom tak, aby ju bolo možné presne identifikovať. Tvrdenie žalovaného, že výmera parcely bola určená len laickým odhadom, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že parcela o výmere 168 m2 nepredstavuje plochu zastavanú predmetnou stavbou, opäť ide o tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nebolo uplatnené ako prostriedok procesnej obrany v prvoinštančnom konaní; naviac, uvedená skutočnosť aj v prípade, ak by bola v konaní preukázaná, nebráni vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
11. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).