Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3P-30-2018.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan F., zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan F., a E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX F., toho času Ú. R. Ú. G., o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje nad maloletým E. L., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť v Y. Y. B..
Súd určuje matke povinnosť platiť výživné na maloletého E. vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne, ktoré je matka povinná zasielať na účet Y. Y. B., vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Súd určuje otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého E. vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne, ktoré je otec povinný zasielať na účet Y. Y. B., vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 14P 14/2007-21 zo dňa 29.03.2007 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému E..
Súd zrušuje Uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 3P/20/2018-8 zo dňa 25.04.2018.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením č.k. 3P 20/2018-8 zo dňa 25.04.2018 bola neodkladným opatrením maloletému E. nariadená ústavná starostlivosť a dieťa bolo umiestnené do Y. N. X. V..
2. Uznesením č.k. 3P 30/2018-5 zo dňa 20.06.2018 súd začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. E.V..
3. Opatrovník doporučil nariadiť mal. dieťaťu ústavnú starostlivosť.
4. Otec sa ku konaniu nevyjadril, v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody. Súd preto upustil od jeho vypočutia, konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, správou Y. N. V., pripojeným spisom 3P 20/2018 ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
6. Mal. E. bol rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 14P 14/2007-21 zo dňa 29.03.2007 spolu so súrodencami zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť. Maloletý mal dlhodobo výchovné problémy a jeho rodina bola v roku 2017 zaradená do programu Úradu práce, soc. vecí a rodiny v F. za účelom realizácie priorít. Išlo výchovný skupinový program, sociálny skupinový program pre deti s problémovým správaním, s poruchami správania, u ktorých sa vykonajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately. Maloletý pri stretnutiach s pracovníkmi úradu pôsobil bojazlivo a nekomunikoval. V školskom prostredí sa naopak prejavoval veľmi čulo, spontánne. Vykazoval správanie, ktoré vážne narúšalo vyučovací proces. Na hodinách vyrušoval, odmietal pracovať na zadaných úlohách, nerešpektoval učiteľov. Dopustil sa priestupku, keď udrel spolužiaka päsťou do tváre. V januári 2018 napadol a dokopal slabšiu spolužiačku. Maloletý dlhodobo vykazoval v škole správanie a reagovanie, ktoré nezodpovedalo daným sociálnym situáciám. Škola už vyčerpala všetky dostupné možnosti riešenia. Matka sa na urgentné výzvy dostavila do školy, ale ani po pohovoroch s ňou sa správanie maloletého nezlepšilo. Mal. E. svojím správaním ohrozoval nielen seba, ale najmä ostaných žiakov. Dňa 10.04.2018 bol hospitalizovaný na M. Y. P. X. V., kde lekárka odporučila hospitalizáciu a intenzívnu reedukáciu. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k. 3P 20/2018-8 zo dňa 25.04.2018 neodkladným opatrením nariadil mal. dieťaťu ústavnú starostlivosť. V súlade s § 360 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd začal konanie bez návrhu o nariadení ústavnej starostlivosti.
7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti nad mal. E.V.. Problémy boli s ním hlavne v škole, ale tiež pri kontakte s kamarátmi a súrodencami. Uviedla, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k F., ktorý má XX rokov, M., ktorá má X rokov, a M., ktorý má XX rokov a ktorý sa nachádza v Y. B.. Na mal. M. jej bolo určené výživné vo výške 30 % životného minima. Matka u svojho zamestnávateľa dosahuje zárobok cca 400-450,-EUR netto.
8. Zo správy Y. N. V. mal súd preukázané, že mal. E. má problémové správanie v kolektíve. Má potrebu byť stredobodom pozornosti za každú cenu, je ľahko vyprovokovateľný a frustračná tolerancia je u neho výrazne znížená. Pokiaľ sa dostane do afektu, odmieta spolupracovať a pokračovanie vo vyučovacom procese nie je možné. Je potrebné ho z triedy vyňať a pokračovať vo vzdelávaní individuálne. Maloletý začal otvorenejšie spracovávať traumu znásilnenia, vyžaduje ale denne psychologické sprevádzanie, poskytovanie emočnej podpory. Jeho správanie je závislé od vzťahu k dospelej autorite. Pokiaľ zo strany dospelého vníma skutočný záujem, dokáže spolupracovať a pomáhať. Napriek tomu však v kolektíve ani väzba k dospelému nie je dostatočne silnou motiváciou k tomu, aby prevýšila jeho potrebu strhnúť na seba pozornosť detí. Jeho správanie je nestabilné, vie byť verbálne agresívny, vo vypätých situáciách je schopný rovesníkov aj fyzicky napadnúť. Prežívanie a správanie maloletého sa stabilizovalo, ale za cenu pravidelných intervencií psychologičky a liečebnej pedagogičky, ktoré ho v prípade potreby z kolektívu vynímali. Po návrate do pôvodného prostredia by potreboval vzdelávať sa za pravidelnej intervencie asistenta učiteľa, ktorý by zároveň sýtil jeho potrebu po individuálnej pozornosti.
9. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
10. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a/ dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b/ rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c/ uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d/ rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
11. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
12. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, najmä na správy Y. N. V., vyvodil súd ten právny záver, že je v záujme maloletého, aby mu bola nariadená ústavná starostlivosť. Matka nemá vytvorené dostatočné podmienky ani možnosti, aby maloletému poskytla vhodné prostredie pre jeho ďalší vývoj a vývin. Tejto skutočnosti si je vedomá a súhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti. Otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a preto tiež objektívne nemá vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého. Mal. E. má potrebu byť stredobodom pozornosti za každú cenu, je ľahko vyprovokovateľný a frustračná tolerancia je u neho výrazne znížená. Jeho správanie je nestabilné, vie byť verbálne agresívny, vo vypätých situáciách je schopný rovesníkov aj fyzicky napadnúť. Prežívanie a správanie maloletého je možné stabilizovať len za cenu pravidelných intervencií psychologičky a liečebnej pedagogičky, ktoré by ho v prípade potreby z kolektívu vyňali. Mal. E. potrebuje odbornú pomoc a individuálnu starostlivosť, ktorú mu rodičia v súčasnosti nedokážu poskytnúť. Súd skúmal, či nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, a nakoľko nenašiel iné vhodné osoby, ktoré by túto starostlivosť dieťaťu dokázali zabezpečiť, súd nariadil mal. E. ústavnú starostlivosť.
20. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa), preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a
náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil osobné a majetkové pomery tak na strane maloletého ako aj na strane jeho rodičov. Nakoľko matka má spolu štyri vyživovacie povinností k mal. deťom a otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd určil obom rodičom výživné v minimálnom rozsahu na každé dieťa, ktoré sú povinní zasielať do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet zariadenia, v ktorom sa dieťa nachádza.
22. Z dôvodu právnej istoty účastníkov súd súčasne zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Senica č.k. 3P 20/2018-8 zo dňa 25.04.2018.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.