Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-219-2010.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Subarea
7Er/219/2010
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 17.1.2015, naposledy bytom T. XX/XX, XXX XX F., o vymoženie 26,56 eur takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad so sídlom Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 51,35 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 9.4.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného (t.j. Obvodného úradu v Starej Ľubovni) na vykonanie exekúcie zo dňa 22.3.2010, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 23.3.2010, a exekučného titulu - rozhodnutia Obvodného úradu v Starej Ľubovni, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 2007/00564-295 pr zo dňa 6.9.2007, právoplatného dňa 25.10.2007 a vykonateľného dňom 9.11.2007. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 14.4.2010 pod číslom 5710 018237*. 2. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 180/2013 Z.z., o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene niektorých zákonov, výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo.
3. Dňa 27.1.2017 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s poukázaním na skutočnosť, že povinný zomrel dňa 17.1.2015 a nezanechal žiaden majetok a teda sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súčasne súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 57,52 eur (vrátane DPH) a predložil svoj exekučný spis. 4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 vety prvej EP (v znení účinnom do 31.3.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
9. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
13. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
15. Povinný zomrel dňa 17.1.2015, dedičské konanie po ňom bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu č.k. 2D/25/2015, Dnot 39/2015 zo dňa 15.4.2015, právoplatným 20.4.2015, a to podľa § 175h ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom v čase dedičského konania), teda z dôvodu, že povinný - ako poručiteľ - nezanechal majetok.
16. I pre exekúciu platí, že túto možno vykonávať iba za situácie, že sú splnené všetky procesné podmienky, medzi ktoré patrí i procesná subjektivita toho-ktorého účastníka exekučného konania.
17. V danom prípade povinný zomrel pred skončením exekúcie, teda na jeho strane došlo v dôsledku úmrtia k zániku podmienky konania - spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, teda procesnej subjektivity povinného. Uvedený nedostatok je za súčasného stavu neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pretože dedičské konanie po povinnom skončilo jeho zastavením podľa § 175h ods. 1 O.s.p. a teda nie je na strane žiadnej osoby, ktoré by inak pripadali do úvahy ako dedičia po povinnom, daný predpoklad v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka - t.j. zodpovednosť tej- ktorej osoby za dlhy poručiteľa - povinného, vrátane tu vymáhanej pohľadávky oprávneného. Vymáhaná pohľadávka spolu s jej príslušenstvom na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia po povinnej neprešli smrťou povinného, pretože žiadna osoba prichádzajúca do úvahy ako dedič po povinnej nenadobudla po ňom žiadne dedičstvo, žiaden majetok (dedičské konanie bolo zastavené pre nezanechanie žiadneho majetku), do výšky ceny ktorého dedičstva by inak zodpovedali za dlhy povinného vymáhané v tomto konaní. Teda v danom prípade niet osoby spôsobilej byť účastníkom tohto exekučného konania, s ktorou by súd mohol pokračovať ako s právnym nástupcom povinného (v tomto prípade zároveň nejde o majetkový spor v zmysle § 63 ods. 2 vety prvej CSP, teda o určenie vlastníckeho
práva, určenie, že vec patrí do dedičstva, a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupom podľa § 9a ods. 1 EP a § 57 ods. 2 EP, súd exekúciu postupom podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V danom prípade s ohľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno oprávnenému priznať náhradu trov konania (vzhľadom na nedostatok procesnej subjektivity na strane povinného a skutočnosti uvedené v bode 16. odôvodnenia ani niet takúto náhradu voči komu priznať), preto súd podľa § 9a ods. 1 EP v spojení s § 257 CSP oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
20. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
21. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
23. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
24. Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
26. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
27. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 51,35 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje:
- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- náhrada hotových výdavkov - poštovné 9,60 eur (2.5.2010 upovedomenie o začatí exekúcie - povinný 1,60 eur, 20.1.2011 súčinnosť obec, ÚPVaR, DÚ, OD - 2,- eur, 9.5.2011 výzva manželka povinného, predvolanie - 0,80 eur, 10.12.2013 ZP, SP, výzva, predvolanie - predvolanie - 1,80 eur, 7.3.2014 súčinnosť s bankami - 0,70 eur, 23.1.2015 súčinnosť s registrom obyvateľov - 0,40 eur, 23.1.2015 súčinnosť s bankami 1,40 eur, 21.4.2015 predvolanie - 0,45 eur, 7.9.2015 predvolanie - 0,45 eur).
- zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o sadzbu 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 8,56 eur
28. Súd nepriznal požadovanú náhradu hotových výdavkov za výdavky na založenie a archiváciu spisu v sume 5,14 eur a s tým súvisiacu DPH vo výške 1,03 eur, a to z nižšie uvedených dôvodov.
29. Vyhláška č.288/1995 Z.z. náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška v § 25 ustanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
30. K archivovaniu spisu treba uviesť, že ide jednoznačne o administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou, nie o exekučnú činnosť samotnú, náhrada za ktoré, t.j. samotné náklady s tým spojené, v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je zahrnutá v už priznanej odmene. Archivovanie spisu po skončení exekúcie je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená zákonom a súdneho exekútora nič neoprávňuje prenášať tieto náklady na niektorého z účastníkov konania.
31. K výdavkom na založenie spisu treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Pre úplnosť, rozpis nákladov na kancelárske potreby a pripojené kópie troch pokladničných dokladov, ako sú v spise súdneho exekútora, nie sú nespochybniteľnými dokladmi o skutočnej výške týchto nákladov, osobitne v čase ich reálneho vzniku (podľa kópie pokladničných dokladov „rýchloviazač kúpil exekútor 6.5.2014 - vyvstáva otázka či vážne od podania návrhu - 23.3.2010 - až dovtedy mal spis nezviazaný, takpovediac v „šalátovej podobe“?, uvádza výdavky na obálku A4 v súvislosti so žiadosťou o udelenie poverenia
- tú však podal osobne na tunajšom súde, ak ju podáva na podateľni súdu osobne, načo je k tomu obálka?, vážne kupoval 28.8.2015, výlučne pre toto konanie, u toho istého predajcu, najprv v čase 12:08:57 hod. obálku s doručenkou DVR a o 12:09:00 hod. na osobitný doklad obálku B4, ak navyše od 21.4.2015 až 7.9.2015 zaslal v celej veci len jedno predvolanie; a tak by sme mohli postupovať ďalej). Bežný kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti, najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.