Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-12-2017.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Subarea
18Ek/12/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XXXX/XX, XXX XX F., proti povinnému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX T., o vymoženie 2 500,00 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alexandrou Cicuttovou, so sídlom Exekútorského úradu Hollého 23, 921 01 Piešťany, pod sp. zn. 406EX 300/2017, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/12/2017 zo dňa 29. novembra 2017, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/12/2017 zo dňa 29. novembra 2017 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 18Ek/12/2017 zo dňa 29. novembra 2017 návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie vo výške 1 000,00 eur zamietol podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Predmetné rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1 písm. d), § 61k ods. 2, § 61l ods. 3, § 61e Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že nemal preukázané zo strany povinného, že by bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku. Povinný odôvodil návrh na čiastočné zastavenie exekúcie tým, že splnil dlh vo výške 1 000,00 eur, ktorý uhradil na účet oprávneného dňa 09.02.2016, čo vyplýva z predloženého výpisu banky ČSOB, pričom sumu 1 000,00 eur uhradil ako preddavok na vyporiadanie dedičského podielu. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom preskúmaním veci zistil, že exekučný titul Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 7D/106/2015 zo dňa 27.04.2016 neobsahuje započítanie pohľadávky vo výške 1 000,00 eur, ktorú povinný zaplatil oprávnenému dňa 09.02.2016. Dedičské konanie bolo zároveň právoplatne skončené 13.05.2016. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom súčasne poukázal na to, že prípadná existencia vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným po začatí exekúcie môže byť zohľadnená, iba ak je priznaná exekučným titulom na podklade ktorého, by povinný mohol viesť exekúciu. Nakoľko v predmetnej veci bola exekúcia začatá, súd nemôže prihliadať na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu povinný v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že a) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, b) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Povinný ďalej v sťažnosti uvádza, že oprávnenému dňa 09.02.2016 uhradil sumu 1 000,00 eur vkladom na jeho bankový účet IBAN: SK49 7500 0000 0040 1909 0374, ktorá suma predstavovala preddavok na vyporiadanie jeho dedičského podielu. Dôvodom vyplatenia sumy 1 000,00 eur bola skutočnosť, že oprávnený v tej dobe (t.j. február 2016) potreboval urýchlene peniaze, a z toho dôvodu uzavreli s oprávneným dohodu, že mu poskytne
sumu 1 000,00 eur ako preddavok na vyporiadanie jeho dedičského podielu po ich zosnulej matke. Povinný poukazuje na to, že záver súdu o započítaní je nesprávny, nakoľko z jeho strany nedošlo k započítaniu jeho pohľadávky voči pohľadávke oprávneného. Povinný zdôrazňuje, že došlo priamo k čiastočnej úhrade jeho záväzku, ktorý mu vznikol na základe exekučného titulu, a to spôsobom preddavkovej platby. Táto skutočnosť nebola zahrnutá do dedičskej dohody, avšak podľa povinného nemá vplyv na vec. K vyjadreniu oprávneného, ktoré mu nebolo doručené, uvádza, že nie je pravdou, že by nevedel ako sa v rámci dedičského konania s oprávneným dohodne. S oprávneným boli dohodnutí na dedičskej dohode pred vydaním exekučného titulu. V danom prípade sa podľa povinného zo strany oprávneného jedná o konanie, ktoré je zneužitím práva, ktoré je šikanózne a ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda je namieste, aby súd takémuto právnemu úkonu neposkytol ochranu a exekučné konanie zastavil. Povinný má ďalej za to, že tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie, bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd jeho sťažnosti vyhovel a aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby bola exekúcia čiastočne zastavená.
3. Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú.
12. Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek presne opačnému názoru povinného súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
13. Povinný môže podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť.
14. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Preto neobstojí argument povinného, že záver súdu o započítaní pohľadávok je nesprávny, nakoľko z jeho strany nedošlo k započítaniu jeho pohľadávky voči pohľadávke oprávneného, ale priamo k čiastočnej úhrade jeho záväzku, ktorý mu vznikol na základe exekučného titulu, a to spôsobom preddavkovej platby v sume 1 000,00 eur, ktorú vložil dňa 09.02.2016 na bankový účet oprávneného, pričom táto skutočnosť nebola zahrnutá do dedičskej dohody, čo však podľa povinného nemá vplyv na vec. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v dedičskom konaní. Z exekučného titulu, ktorým je osvedčenie o dedičstve sp. zn. 7D/106/2015, Dnot 274/2015 zo dňa 27.04.2016, však vyplýva, že povinný s oprávneným uzatvoril dedičskú dohodu, v zmysle ktorej oprávnený odstúpil svoj (dedičský) podiel v prospech povinného, pričom od povinného požadoval vyplatiť sumu vo výške 2 500,00 eur, ktorú mu povinný bol povinný vyplatiť k jeho rukám do 31.12.2016. Povinný mohol do 15 dní od prevzatia predmetného osvedčenia o dedičstve požiadať Okresný súd Skalica o pokračovanie v konaní o dedičstve s tým, že ak takáto žiadosť nebude včas podaná, osvedčenie nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Povinný žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve nepodal, čím fakticky prejavil svoj súhlas s exekučným titulom, a tak osvedčenie o dedičstve sp. zn. 7D/106/2015, Dnot 274/2015 zo dňa 27.04.2016 nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 13.05.2016 a vykonateľným sa stalo dňa 01.01.2017.
15. Zo samotného exekučného titulu je teda zrejmá významná skutočnosť, ktorá neumožňuje exekučnému súdu zaoberať sa obranou povinného o zániku časti vymáhanej pohľadávky v sume 1 000,00 eur. Touto skutočnosťou je to, že povinný uhradil oprávnenému sumu 1 000,00 eur už dňa 09.02.2016, t.j. ešte pred vydaním samotného exekučného titulu, ktorý bol vydaný až dňa 27.04.2016. Preto pokiaľ povinný predmetnú obranu nepoužil v dedičskom konaní, práve naopak, súhlasil s uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej bol povinný uhradiť oprávnenému do 31.12.2016 sumu 2 500,00 eur, musí znášať aj dôsledky pre neho nepriaznivého, avšak právoplatného a vykonateľného osvedčenia o dedičstve aj v exekučnom konaní. Tieto dôsledky nemožno v exekučnom konaní reparovať, pretože by sa tým poprela efektivita a výsledok dedičského konania, ako aj záväznosť exekučného titulu. Zohľadnenie čiastočnej úhrady povinného ešte pred vydaním exekučného titulu by znamenalo neprípustnú revíziu vykonávaného rozhodnutia v exekučnom konaní a odporovalo by tak samotnému účelu exekúcie, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 MCdo/19/2011 zo dňa 31.10.2012, s ktorým sa stotožňuje a v zmysle ktorého „v exekučnom konaní možno totiž prihliadať len na to, čo sa udialo po vydaní titulu, ak takáto okolnosť znamená zánik práva. Okolnosti, ktoré znamenajú zánik práva a ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon dovoľuje uplatňovať len v základom konaní, a to spôsobom na to určeným. Ak bol prejav vôle smerujúci k započítaniu urobený predtým, než bolo vydané vykonávané rozhodnutie, malo byť k zániku pohľadávky prihliadnuté už v základnom konaní; podmienky pre zastavenie exekúcie v takom prípade splnené nie sú.“
16. K argumentu povinného, že nedoručením vyjadrenia oprávneného k jeho návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, súd uvádza, že procesný postup súdu, resp. súdneho exekútora v prípade podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v lehote
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. s odkladným účinkom, explicitne upravuje ustanovenie § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého „návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“ Keďže v danom prípade bol uvedený, zákonom upravený, postup dodržaný, súd je toho názoru, že k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces nedošlo. Navyše voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť, takže povinný mal možnosť vyjadriť sa ku skutkovým zisteniam vyššieho súdneho úradníka, zisteným z obsahu spisu, ako aj k právnym záverom z toho vyplývajúcim v sťažnosti. Povinný v danej veci túto možnosť aj využil, keď voči predmetnému uzneseniu sťažnosť podal a zároveň sa v podanej sťažnosti vyjadril aj k vyjadreniu oprávneného k jeho návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie.
17. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).
18. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne postupoval, keď návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie vo výške 1 000,00 eur zamietol. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/12/2017 zo dňa 29. novembra 2017 vydaného vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.