Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/186/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX, XXX XX F., proti žalovaným: I/ Woodeco, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 1541, 962 12 Detva, IČO: 45 580 146, II/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX M., III/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. lXXX/XX, XXX XX M., zastúpeným spoločnosťou AEQUITAS s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 15.500,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. marca 2017, č. k.: 11C/136/2015-148, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že“ „Súd konanie zastavuje v časti žalovanej sumy vo výške 2.530 Eur. Súd v prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 12.970 Eur s 0.05% úrokmi z omeškania denne zo sumy 15.500 Eur od 1.4.2015 do 2.4.2015 a zo sumy 12.970 Eur od 3.4.2015 do zaplatenia žalobu zamieta. Súd žalovaným priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodnú žalobu pôvod podal Z.. Z. Střelec, ktorou žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 15.500 EUR z 0,05 % úrokmi z omeškania denne od 1. 4. 2015 do zaplatenia spoločne a nerozdielne. Tvrdil, že poskytol žalovanému I/ ako dlžníkovi pôžičku 15.200 EUR počas jeho konateľského pôsobenia v tejto spoločnosti. Dňa 20. 10. 2014 uzatvorili Dohodu o finančnom vysporiadaní, podľa ktorej žalovaní mali spoločne a nerozdielne najneskôr do 31. 5. 2015 žalobcovi v splátkach po 5.500 EUR túto splatiť, a to tak, že do 31. 3. 2015, 30. 4. 2015 a 31. 5. 2015. Podľa Dohody (článok II ods. 4) bola dohodnutá splatnosť pri nedodržaní čo i len jednej splátky. Žalovaný sa zaviazali dlh uhradiť spoločne a nerozdielne. Taktiež boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, pričom žalovaní uznali svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. 3. Žalovaní neuznali v celom rozsahu nárok žalobcu, pretože skutkové okolnosti nie sú správne a sú neúplné. Žalobca bol do 2. 7. 2014 konateľom spoločnosti a jedným z jej spoločníkov. Dňa 25. 11. 2014 bola uzavretá Zmluva o prevode časti obchodného podielu, na základe nej obchodný podiel žalobcu nadobudli žalovaní II/ a žalovaný III/. Odplata za prevod bola dohodnutá tak, že žalovaní zaplatia žalobcovi každý po 6.000 EUR so splatnosťou do 30. 6. 2015. Po tomto prevode obchodného podielu bola vykonaná kontrola hospodárenia a bolo zistené, že v čase od 28. 5. 2010 do 4. 12. 2013 žalobca poskytol žalovanému I/ sumu 70.010 EUR. V čase od 31. 12. 2011 do 30. 6. 2014 žalobca vybral zo spoločnosti finančné prostriedky na svoj osobný účet (použité pre osobnú potrebu žalobcu), vo výške 79.480 EUR. Z tohto dôvodu žalovaný I/ zaslal žalobcovi oznámenie o započítaní

vzájomných pohľadávok zo dňa 8. 4. 2015, čím došlo k jednostrannému započítaniu týchto pohľadávok, a to pohľadávky žalovaného I/ vo výške 79.480 EUR proti pohľadávke žalobcu 70.010 EUR. Započítaním tieto pohľadávky v časti sumy 70.010 EUR zanikli. Týmto oznámením bol žalobca vyzvaný na zaplatenie 9.472 EUR do 7 dní od doručenia oznámenia. Takto zanikol nárok žalobcu na zaplatenie 15.500 EUR podľa dohody, keď tento bol zohľadnený v rámci sumy, ktorá bola predmetom započítania. 4. Počas konania dňa 13. 4. 2015 zobral žalobca čiastočne žalobu späť, lebo žalovaný 2. 4. 2015 žalobcovi uhradil 2.530 EUR. Žalovaní uviedli, že to nemožno pokladať za potvrdenie existencie pohľadávky žalobcu. Žalovaný I/ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8. 6. 2015 postúpil na žalovaných II/, III/ pohľadávku 9.470 EUR, ktorá nezanikla započítaním, a to každému v rozsahu jednej polovice pohľadávky. Toto oznámil žalobcovi 8. 6. 2015. Takto postúpené pohľadávky žalovaní II/ a III/ jednostranne započítali s odplatou na prevod časti obchodného podielu vo výške 12.000 EUR. Zvyšnú časť odplaty, ktoré nezanikla započítaním, t. j. sumu 2.530 EUR uhradili prevodom na účet žalobcu. 5. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 15. 3. 2016 tvrdila, že finančné prostriedky 15.500 EUR boli vlastníctvom žalobcovej dcéry E. a boli požičané žalovanému II/ a žalovanému III/ ako fyzickým osobám, nie ako spoločníkom, lebo boli požičané v čase, keď spoločnosť žalovaného I ešte reálne neexistovala, iba sa uvažovalo o jej založení. Následne nový žalobca A. B. na pojednávaní 24. 3. 2017 uviedol, že finančné prostriedky boli jeho, on ich požičal pôvodnému žalobcovi a tento jej požičal ďalej. 6. Okresný súd dokazovaním mal preukázané, že obchodná spoločnosť Woodeco s.r.o. Detva vznikla 28. 5. 2010. Žalovaný II/, žalovaný III/ boli spoločníkmi od 28. 5. 2010 (od počiatku), Z.. Z. K. bol spoločníkom od 28. 5. 2010 27. 11. 2014. Konateľom spoločnosti bol od počiatku, teda od 28. 5. 2010 bod 2. 7. 2014. V čase uzavretia Dohody o finančnom vysporiadaní dňa 20. 10. 2014 existoval dlh žalovaných voči žalobcovi vo výške 15.500 EUR, ktorý sa zaviazali splatiť v troch splátkach do 31. 5. 2015. Zmluva o pôžičke nebola uzavretá písomnou formou. Tvrdenia pôvodného žalobcu a jeho právnej zástupkyne ako aj nového žalobcu boli rozporné. Z dohody o finančnom vysporiadaní jednoznačne vyplýva, že pôvodný žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému I/ počas jeho konateľského pôsobenia v spoločnosti pôžičku 15.500 EUR. Právna zástupkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 3. 2016 uviedla, že nešlo o finančné prostriedky žalobcu, ale jeho dcéry a tieto boli požičané žalovaným II/ a III/ ako fyzickým osobám, lebo boli požičané v čase, keď spoločnosť ešte neexistovala. Toto tvrdenie je v rozpore s článkom II. bod 1 Dohody o finančnom vysporiadaní. Podľa článku II bod 1: „veriteľ poskytol dlžníkovi v prvom rade počas jeho konateľského pôsobenia v uvedenej spoločnosti pôžičku vo výške 15.500 EUR“. Je nepochybné, že poskytoval pôžičku dlžníkovi I/, nie II/ a III/. Bolo preukázané, že pôvodný žalobca poskytol žalovanému I/ sumu 70.010 EUR, avšak z účtu žalovaného I/ vybral postupne 79.480 EUR. Preto dlhoval žalovanému I/ sumu 9.470 EUR. Žalovaný II/ a III/ mali za prevod obchodného podielu vyplatiť 2 krát po 6.000 EUR, spolu 12.000 EUR. Žalovaný I/ postúpil žalovaným pohľadávku vo výške 9.470 EUR, títo započítali svoje pohľadávky vo výške 9.470 EUR voči pohľadávke žalobcu a zvyšok do sumy 12.000 EUR, sumu 2.530 EUR poukázali na účet žalobcu. 7. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti výrokom 2 a 3, pričom poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie. Namietal, že súd na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. 8. Argumentoval, že úlohou súdu nebolo skúmať, aký pôvod požičané finančné prostriedky mali, ale to, či k ich reálnemu a faktickému prevzatiu zo strany žalovaných došlo a rovnako, či došlo k ich vráteniu v celkovej sume 15.500 EUR. Súd môže skúmať, či na základe ďalšieho právneho úkonu žalovaní II/ a III/ splnili svoj záväzok vyplývajúci z druhého právneho úkonu, zo Zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorého mali uhradiť žalobcovi 12.000 EUR. 9. Pokiaľ ide o oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok, toto konanie žalovaných považuje žalobca za účelové, nakoľko podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25. 11. 2014 sa žalovaní zaviazali zaplatiť každý 6.000 EUR. Informácie o účtovnom stave spoločnosti mali už pred podpisom zmluvy, pokiaľ by to tak nebolo, je logické, že by túto zmluvu nepodpísali. Žalovaní úhradou, ktorú realizovali 2. 4. 2015 v sume 2.530 EUR, potvrdili existenciu svojho záväzku voči žalobcovi. Dohoda o finančnom vysporiadaní bola uzavretá 20. 10. 2014, Zmluva o prevode obchodného podielu dňa 25. 11. 2014. Z toho je zjavné, že v čase podpisovania Zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaní mali vedomosť o tom, že spoločnosť má voči žalobcovi záväzok vyplývajúci z Dohody o finančnom vysporiadaní a teda mohli túto skutočnosť zohľadniť už 25. 11. 2014 priamo v Zmluve o prevode obchodného podielu, čo neurobili. 10. Predkladanie dokladov zo strany žalovaných o výberoch na strane právneho predchodcu žalobcu od 31. 12. 2011 do 30. 6. 2014 považuje za účelové, lebo ak majú žalovaní za toto obdobie nejaké pohľadávky voči žalobcovi, mali možnosť si ich uplatniť žalobou na súde, čo doteraz neurobili, nakoľko

existencia týchto čiastkových pohľadávok je sporná a pravdepodobne veľká časť z nich už je premlčaná. Otázne je, či sa uvedené pohľadávky, o ktoré svoju obranu žalovaní opierajú, majú aj reálne zaúčtované v účtovníctve sa predmetné roky. Žalovaní špekulatívne vykonali akýsi zápočet, s ktorým nikdy nesúhlasil a ani ho nikdy neuznal. 11. Žalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky nepoctivého obchodného styku a súd na túto skutočnosť mal pri rozhodovaní prihliadnuť v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaní v snahe vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov hrubo porušili dobré mravy. V konečnom dôsledku majú žalovaní povinnosť uhradiť žalobcovi 12.970 EUR ako aj sumu za prevod obchodného podielu v celkovej výške 12.000 EUR, spolu teda 24.970 EUR. 12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. K argumentom uvedeným v odvolaní uviedli, že prvostupňový súd v rozsudku v bode 3 konštatuje, že nebolo ničím preukázané, že suma 15.500 EUR mala byť požičaná nad rámec uvádzaných finančných operácií na účte žalovaného. Súdu bolo predložené započítanie vzájomných pohľadávok, ktorým došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu vo výške 70.010 EUR, ktorej súčasťou je aj pôžička vo výške 15.500 EUR s pohľadávkou žalovaného vo výške 79.480 EUR. Prvostupňový súd potvrdil, že vo vyššie uvedenom prípade došlo k zániku záväzku žalovaných jednostranným započítaním záväzkov. 13. Vo vzťahu k úhrade sumy za obchodný podiel uviedli, že žalovaný II/ a III/ mali za prevod časti obchodného podielu žalobcu vyplatiť žalobcovi dvakrát po 6.000 EUR, spolu 12.000 EUR. Žalovaný I/ postúpil žalovaným II/ a III/ svoju pohľadávku vo výške 9.470 EUR. Žalovaní potom započítali tieto svoje pohľadávky v celkovej výške 9.470 EUR voči pohľadávke žalobcu vo výške 12.000 EUR a zvyšok do sumy 12.000 EUR, tj. sumu 2.530 EUR poukázali na účet žalobcu. 14. Vo vzťahu k úhrade sumy za obchodný podiel uviedli, že žalovaný II/ a III/ mali za prevod časti obchodného podielu žalobcu vyplatiť žalobcovi dvakrát po 6.000 EUR, spolu 12.000 EUR. Žalovaný I/ postúpil žalovaným II/ a III/ svoju pohľadávku vo výške 9.470 EUR. Žalovaní potom započítali tieto svoje pohľadávky v celkovej výške 9.470 EUR voči pohľadávke žalobcu vo výške 12.000 EUR a zvyšok do sumy 12.000 EUR, t.j. sumu 2.530 EUR poukázali na účet žalobcu. 15. K žalobcovým tvrdeniam, že žalovaní úhradou realizovanou dňa 2. 4. 2015 v sume 2.530 EUR potvrdili existenciu svojho záväzku voči žalobcovi, uviedli, že úhradu sumy 2.530 EUR nemožno pokladať za potvrdenie existencie pohľadávky žalobcu. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že ak dlžník plní čiastočne záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z poskytnutia plnenia sumy 2.530 EUR nijakým spôsobom nemožno usudzovať, že dlžník týmto plnením uznáva aj zvyšok žalobcom uplatneného nároku. Takéto plnenie preto nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 407 Obchodného zákonníka. 16. Na vysvetlenie uviedli, že suma 2.530 EUR prestavovala časť odplaty za prevod časti obchodného podielu, pričom v potvrdení o zrealizovaní platby v položke informácia pre príjemcu je uvedené Dohoda o finančnom vysporiadaní, poskytnutím tohto plnenia však mali žalovaní II/ a III/ v úmysle ukončiť a vysporiadať vzájomné vzťahy medzi nimi a žalobcom ako celok. 17. K ďalšiemu argumentu žalobcu uviedli, že medzi žalobcom a žalovanými II/ a III/ bola okrem Dohody o finančnom vysporiadaní uzatvorená aj Zmluva o prevode časti obchodného podielu. Uzatvorenie oboch zmlúv bolo zo strany žalovaných vnímané ako jeden celok, spoločný proces vysporiadania záväzkov. Toto potvrdzuje aj tá skutočnosť, že samotná dohoda v článku II. bod 5 predpokladá, že súčasťou finančného vysporiadania bude aj prevod obchodného podielu žalobcu spoločnosti Woodeco, s.r.o.. 18. K námietke, že predkladanie dokladov o výberoch na strane právneho predchodcu žalobcu za obdobie od 31. 12. 2011 do 30. 6. 2014 je účelové a že mali tieto pohľadávky možnosť uplatniť na súde, uviedli, že výbery na strane žalobcu boli v konaní riadne preukázané prostredníctvom výpisov z účtu žalovaného I/. K možnosti uplatnenia pohľadávok na súde poukázali na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov možnosť započítania vzájomných pohľadávok. Z tohto dôvodu považujú tvrdenia žalobcu ohľadom uplatňovania pohľadávok za nepodstatné a zmätočné, pretože takéto uplatnenie by predstavovalo zbytočnú administratívnu záťaž, ktorá by zvýšila náklady na samotné uplatnenie pohľadávok. Tvrdenia týkajúce sa neodsúhlasenia a neuznania zápočtu považujú za irelevantné, nakoľko nie je žiadny zákonný dôvod odsúhlasovať, resp. uznávať jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok. 19. Vo vzťahu k námietke, že súd poskytol svojím postupom žalovaným vyššiu mieru právnej ochrany, uviedli, že súd vychádzal pri rozhodovaní z jasne a skutkovo zisteného stavu veci, pričom zobral do úvahy všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté v konaní a s nimi sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu v tomto smere považujú za účelové, nakoľko zo samotnej skutočnosti, že prvostupňový súd žalobcovi ním uplatnený nárok nepriznal, nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

20. K tvrdeniam, že v konečnom dôsledku majú žalovaní povinnosť uhradiť žalobcovi 24.970 EUR, nakoľko zápočet, ktorý urobili, je neakceptovateľný a nepožíva žiadnu ochranu, opätovne uviedli, že pôvodný žalobca vložil do spoločnosti 70.010 EUR, na druhej strane vybral 79.480 EUR. Oproti sebe stáli pohľadávky, ktoré boli spôsobilé započítania podľa § 358 Obchodného zákonníka, preto tvrdenie žalobcu ohľadom špekulatívneho zámeru je neakceptovateľné, ničím nepodložené a zavádzajúce. S poukazom na predchádzajúce skutočnosti nič nebránilo tomu, aby žalovaný I/ započítal svoju pohľadávku vo výške 79.480 EUR voči pohľadávke žalobcu vo výške 70.010 EUR. 21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 22. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, z ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. 24. Nie je pravdou, čo tvrdí žalobca, že by súd skúmal pôvod požičaných finančných prostriedkov, tieto skutočnosti práve vyplynuli z tvrdení žalobcu, resp. prednesov právnej zástupkyne pôvodného žalobcu, ale aj terajšieho žalobcu, keď ich tvrdenia ohľadom tejto sumy boli diametrálne rozdielne. Okresný súd len na túto skutočnosť poukázal, avšak pre rozhodnutie veci to ne je podstatné, však napovedá, že argumentácia žalobcu a opis rozhodujúcich skutočností, hoci na jeho strane existuje dôkazné bremeno, nie je presvedčivý. Je však nepochybné, že žalovaný ani súd vo svojom závere nedospel k záveru, že by k požičaniu finančných prostriedkov v žalovanej sume nedošlo. Na základe jednostranného právneho úkonu žalovaných však došlo k započítaniu a celkovému vysporiadaniu finančných nárokov medzi stranami sporu. Žalobca v odvolaní nedôvodne abstrahuje sumu 15.500 EUR, keď bezdôvodne neprihliada na započítanie. Započítanie vzájomných pohľadávok nemožno považovať za účelové, pretože zo strany žalovaných išlo o racionálne konanie v snahe vysporiadať všetky vzájomné finančné vzťahy. Je pravdou, že úhradou zo dňa 2. apríla 2015 žalovaní II/ a III/ potvrdí existenciu svojho záväzku voči žalobcovi, avšak tento záväzok spočíval v doplatení obchodného podielu. 25. Predkladanie dokladov žalovanými a započítanie nemožno považovať za účelové, pretože ide o dovolený prostriedok. Z dokladov, s ktorými súd vykonal dokazovanie, nepochybne vyplynulo, aké sumy právny predchodca žalobcu zo spoločnosti žalovaného I/ použil na súkromné účely a v akom rozsahu tejto spoločnosti peniaze poskytol. Neexistoval žiaden dôvod na to, aby žalovaní boli nútení podať voči žalobcovi žalobu na súde ohľadom jeho výberov, pretože tieto výbery neboli založené na žiadnom právnom úkone, tieto vyplynuli z predložených dokladov a finančnej kontroly, pričom našli odraz vo vzájomnom finančnom vysporiadaní ako celku. Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by žalovaní naplnili znaky nepoctivého obchodného styku, pretože toto tvrdenie nie je ničím preukázané, ak konanie žalovaných smeruje k spravodlivému a racionálnemu vysporiadaniu vzájomných vzťahov. 26. Pokiaľ žalobca argumentoval, že plnením sumy 2.530 EUR malo dôjsť k uznaniu nároku, okresný súd správne vyvodil, že nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 407 Obchodného zákonníka, pretože z tohto plnenia je nepochybné, že išlo o doplatenie po vzájomnom započítaní vo vzťahu k obchodnému podielu, žalovaný výslovne neuznali čo dôvodu a výšky žiaden dlh. Správne žalovaní argumentovali, že samotná dohoda o finančnom vysporiadaní v článku II. bod 5 predpokladala, že súčasťou finančného vysporiadania bude aj prevodu obchodného podielu pôvodného žalobcu spoločnosti Woodeco, s.r.o.. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že k poskytnutiu pôžičky došlo v čase obdobia, keď pôvodný žalobca bol konateľ, teda nie v čase pred založením tejto spoločnosti a taktiež nebolo preukázané, že by tieto peniaze boli poskytnuté žalovaným II/ a III/ ako fyzickým osobám. 27. Ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť započítania vzájomných pohľadávok, na základe ktorého dochádza k zániku záväzkov. Súd pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré dokazovaním vyšli najavo, pričom došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného I/ zistenej pri kontrole hospodárenia po prevedení obchodného podielu pôvodného žalobcu, teda po dni 25. 11 2014 a k započítaniu došlo k 8.4.2015. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .