Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-242-2012.pdf
PDF · 69.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5Er/242/2012
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2 , 851 04 Bratislava , IČO: 35937874, proti povinnému: V. K., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX, S. X. vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, st., so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, Trenčín, o vymoženie 3.312,81 EUR, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 89,23 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora poverením č. 5304*023264 zo dňa 20.02.2012 vykonaním exekúcie.
2. Tunajšiemu súdu bol dňa 01.08.2018 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonaním šetrením majetkovej podstaty povinného zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, a ani finančné prostriedky z ktorých by mohla byť exekúcia uspokojená. Exekútor v prílohe súdu doručil aj súhlas oprávneného zo dňa 17.07.2018 v ktorom oprávnený navrhol exekútorovi postupovať podľa § 57 ods 4. Exekučného poriadku a podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h). Exekučného poriadku.
3. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej
justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného.
7. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj skutočnosť, že so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) súhlasil aj samotný oprávnený.
8. Súd mal teda v danom prípade za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov rozhodol o zastavení exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
11. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 97,20 EUR.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného poriadku a v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej vyhláška) odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 89,23 EUR, ktorá pozostáva: a) z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14, § 15 vyhlášky vo výške 46,48 EUR za 14 úkonov exekučnej činnosti. b) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu spolu vo výške 27,88 EUR, c) DPH vo výške 20 % zo sumy 74,36 EUR, čo predstavuje sumu 14,87 EUR.
15. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za 1 úkon podľa § 15 ods. 1 písm. b) a odmenu za 1 úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. písm. d)) a to z dôvodu, že exekútor má nárok iba na započítanie 1 takéhoto úkonu podľa písm. b) a písm. d). Ak by zákonodarca zamýšľal priznať súdnemu exekútorovi odmenu za každý takýto úkon použil by formuláciu ako v § 15 ods. 1 písm. g) až j) s dôrazom na „ každé“. Z tohto dôvodu súd exekútorovi odmenu za tieto úkony nepriznal.
16. Trovy exekúcie celkom 89,23 EUR je oprávnený povinný nahradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).