Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/174/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. zastúpená advokátkou JUDr. Slavomírou Šlégerovou, Letná 4, Šaľa a otec - Q. zastúpený Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Maloletá G. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 250,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 4.8.2016.

Zročné výživné za obdobie od 4.8.2016 do 31.10.2018 vo výške 1.393,18 € súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 200,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou G.aždý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 14.00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a matka maloletú po ukončení styku prevezme v mieste bydliska otca.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 4.8.2016 žiadala matka o schválenie rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a otec bude na výživu maloletej prispievať sumou 480,-€ mesačne, pričom styk otca s maloletou bude neobmedzený. Návrh odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú manželia. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa s otcom dohodli, spoločne posúdili výdavky na maloletú a zhodli sa na výške výživného zo strany otca 480,-€ mesačne, pričom výška zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ako aj potrebám maloletej. Neskôr upravila návrh v časti úpravy styku, kde nenavrhla schváliť rodičovskú dohodu a na odporúčanie psychologičky navrhla upraviť styk otca s maloletou za jej prítomnosti, každý štvrtok a každú tretiu nedeľu (okrem sviatkov) od 17.30 hod. do 19.30 hod. na vopred

dohodnutom mieste vhodnom pre dieťa. S poukazom na presťahovanie sa matky s maloletou do Y. od 1.7.2017 navrhla upraviť styk otca s maloletou každý tretí víkend od piatka od 7.00 hod. do pondelka do 12.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletej bude prebiehať v jej aktuálnom bydlisku. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 opäť čiastočne zmenila návrh a žiadala rozhodnúť o výživnom od podania návrhu vo výške 480,-€ mesačne a od 1.5.2018 vo výške 520,-€ mesačne. Túto zmenu odôvodnila tým, že v máji 2018 začala maloletá chodiť na audioterapiu, s čím sú spojené výdavky a teda došlo k zvýšeniu výdavkov maloletej. Zároveň zmenila svoj návrh v časti úpravy styku otca s maloletou a žiadala, aby styk bol upravený každý tretí víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a od 17.00 hod. do 19.00 hod. a rovnako v nedeľu s tým, že otec maloletú vyzdvihne a odovzdá v mieste jej bydliska.

2. Otec sa k návrhu matky vyjadril tak, že nesúhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pretože citové väzby maloletej k nemu sú rovnako silné ako k matke. Má vytvorené ideálne podmienky na zabezpečovanie výchovy a výživu maloletej a matka mu bráni v pravidelnom kontakte s dcérou. Objektívne tiež nie je schopný prispievať na výživu maloletej sumou 480,-€ mesačne, vzhľadom k tomu, že má mesačný príjem vo výške 884,94 €. Žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny kalendárny týždeň a matka každý nepárny kalendárny týždeň s tým, že maloletú prevezme pred bytom matky v O. o 18.00 hod. a matka pred jeho domom rovnako o 18.00 hod. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a výživné určené nebude. Ďalej žiadal, aby bol upravený jeho kontakt s maloletou počas Veľkonočných sviatkov a Vianočných sviatkov. Neskôr zmenil svoje vyjadrenie a uviedol, že v prípade, ak by súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, navrhuje upraviť jeho styk s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že matka bude povinná mu maloletú odovzdať pred jej bývalým bydliskom v O. a po ukončení styku ju odovzdá matke na rovnakom mieste. Ďalej navrhol konkrétnu úpravu styku počas jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, letných prázdnin a Vianočných sviatkov. Na pojednávaní súdu dňa 18.4.2018 uviedol, že aktuálne so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasí, avšak nesúhlasí s navrhovanou úpravou styku a žiadal, aby bol jeho styk s maloletou upravený každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 18.30 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že maloletú prevezme v bydlisku matky a po ukončení styku maloletú prevezme matka v jeho bydlisku. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 150,-€ mesačne.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/276/2016 a 25P/177/20176, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/276/2016-55 zo dňa 20.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/74/2017-80 zo dňa 20.3.2017 bol dočasne upravený styk otca s maloletou každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2017.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/177/2017-12 zo dňa 25.8.2017 súd zmenil úpravu styku otca s maloletou a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od 18.30 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a matka maloletú po ukončení styku prevezme v mieste bydliska otca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/441/2017-41 zo dňa 26.10.2017.

7. Matka vo výpovedi dňa 29.3.2017 uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom žili striedavo a definitívne sa rozišli 31.7.2016, kedy otec zo spoločnej domácnosti odišiel. O maloletú sa teda stará sama a zameriava sa na to, aby mohla dcére pomôcť vo vývoji, keďže jej to ide trochu pomalšie ako iným deťom a teda navštevuje s ňou odborníkov a aktívne s ňou pracuje. Od 7.1.2016 maloletá chodila do súkromnej materskej školy a s otcom sa stretávala každý štvrtok, kedy všetci chodievali do nákupného centra. O ďalšie stretávanie sa s dcérou otec nemá záujem, nikdy nezavolal, aby sa mohol stretnúť s dcérou viac alebo v inom termíne. Od augusta 2016 otec na maloletú prispieva 200,-€ mesačne a

ona poberá rodičovský príspevok. Okrem toho žije z úspor, ktoré sa však míňajú a finančne jej pomáha rodina. Je vlastníčkou bytu v O., kde aj s maloletou bývajú a tiež vlastní byt v Y., v ktorom býva jej matka, ktorá aj hradí všetky výdavky spojené s bývaním. K výdavkom maloletej uviedla, že maloletá naďalej pije dojčenské mlieko, aj keď už má 3 roky a mesačne to stojí asi 75,-€. Okrem toho stále nosí plienky a na stravu a pitný režim vynakladá asi 180,-€ mesačne. Dcéra býva často chorá a len doplatky na bežné lieky a vitamíny sú asi 50,-€ mesačne. Tiež má výdavky na drogériu a kozmetiku, hračky, pomôcky a voľnočasové aktivity. Ďalšou položkou je platba za súkromnú materskú školu, ktorá stojí 370,- € mesačne, pričom do tejto škôlky nastúpila jednak preto, že to navrhol otec, ako aj pre nedostatok miest v štátnych škôlkach. Po ukončení poberania rodičovského príspevku sa plánuje vrátiť do zamestnania. Na pojednávaní dňa 18.4.2018 uviedla, že sa spolu s dcérou 1.7.2017 presťahovala do Y. a k dôvodom presťahovania sa uviedla, že išlo o ekonomické dôvody. Dcéra chodila do súkromnej materskej školy, ktorá stála 320,-€ mesačne plus strava a doprava, a keďže už bolo zrejmé, že jej vývin nie je primeraný veku rovesníkov, vedela, že nie je niečo v poriadku, pravidelne navštevovala s maloletou logopedickú terapiu a sedenia stáli 30,-€ za hodinu, tiež chodila na psychologické vyšetrenia, ktoré stáli 20,-€ na hodinu, pričom mala hypotéku a bývali v 1-izbovom byte. Jej príjem sa teda znížil, ostala sama s dieťaťom a odborná pomoc, ktorú maloletá potrebuje je drahá, čiže bola bezradná a žiadala otca o finančné príspevky, čo odignoroval. Toto boli dôvody, pre ktoré sa odsťahovala z O., hoci to nikdy neplánovala, ale iné vhodnejšie riešenie nenašla. V súčasnosti bývajú v Y. v 3-izbovom byte, ktorý kúpila za 37.000,- € a maloletá do materskej školy nechodí, pretože s ňou chodieva na špeciálne terapie do S. a sedenia sú pre maloletú veľmi prospešné. Tiež chodieva s dcérou do špeciálneho pedagogického centra ako aj k logopedičke a psychologičke. Maloletá sa aktuálne s otcom stretáva v podstate v rozsahu posledného neodkladného opatrenia od štvrtka do nedele každý nepárny týždeň, avšak nie všetky stretnutia sa realizovali. 9 krát sa stretli riadne, 4 krát sa stretnutie nerealizovalo z dôvodu na strane dcéry a 6 krát sa stretnutie nerealizovalo z dôvodu na strane otca. Aktuálne si dieťa preberajú na vlakovej stanici vo G., kam ona s dcérou pricestuje vo štvrtok vlakom o 16.47 hod., otec ju prevezme o 17.00 hod. a v nedeľu jej ju odovzdá na tej istej stanici o 11.00 hod. doobeda kvôli lepším spojom, ako aj kvôli tomu, že v pondelok má dcéra náročný deň. Po návrate od otca sa maloletá správa trochu inak ako obyčajne, pretože je pre ňu dôležité dodržiavať striktný režim a postupy. Fyzicky sa vráti od otca v poriadku, keďže otec jej určite neubližuje. Informovala otca o špeciálnych postupoch, ktoré by mal s dcérou robiť aj on, ale on to robí po svojom. Dcéra vôbec nerozpráva a na tomto treba tvrdo pracovať. Doplnila, že už sa zamestnala u svojho pôvodného zamestnávateľa a má príjem asi 850,-€ mesačne netto s tým, že poberá aj rodičovský príspevok vo výške 213,-€ mesačne a otec na maloletú prispieval do mája 2017 sumou 200,-€ mesačne, potom 170,-€ mesačne, potom opäť 200,-€ a v posledných mesiacoch platil 100,- alebo 150,-€ mesačne. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 doplnila, že sa preberanie maloletej realizuje na vlakovej stanici vo G. a to vo štvrtok o 17.00 hod. a odovzdanie v nedeľu o 11.00 hod., avšak tieto stretnutia sa podarí zrealizovať asi jeden krát v mesiaci, resp. každý štvrtý víkend.

8. Otec vo výpovedi dňa 29.3.2017 potvrdil, že sa definitívne zo spoločnej domácnosti odsťahoval koncom júla 2016, keďže došlo medzi nimi aj k vzájomnému fyzickému konfliktu a teda sa rozhodol, že už nebude takéto správanie trpieť. O dcéru však má záujem, chce sa s ňou stretávať a keď túto požiadavku vyslovil pred matkou, nasledovali od nej len vyhrážky a urážky. Chcel dcéru zobrať k svojim rodičom, čo matka zamietla, a v celej tejto situácii je bezmocný, pretože musí akceptovať len to, čo povie matka, ktorá si dala vypracovať psychologickú správu, že sa s dcérou môže stretávať len za jej prítomnosti. Nevie, čo by mohol robiť, pretože násilím sa určite styku dožadovať nebude. S dcérou sa stretáva aktuálne každý štvrtok, čo musel akceptovať a stretnutia trvajú asi 1,5 hodiny, pričom keď sa dožadoval u matky väčšieho kontaktu s dcérou, zazneli od nej len oplzlé hlučné vyhrážky v nákupnom centre pred malou. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem asi 770,-€ mesačne netto iný príjem nemá. Výdavky má bežné, žije skromne, pričom väčší výdavok má na hypotéku na dom, ktorý spláca po 470,-€ mesačne, žije z úspor a výrazne mu pomáhajú aj rodičia. Potvrdil, že podnet na to, aby dcéra navštevovala materskú školu vyšiel od neho s tým, že následne sa s matkou na tom dohodli. Kým žili v spoločnej domácnosti, poplatky za materskú školu hradili zo spoločného rozpočtu. Od augusta 2016 prispieva na dcéru 200,-€ mesačne a keď sa snažil na stretnutie s dcérou priniesť jej nejakú hračku alebo knižku, matka to hodila na zem s tým, že to dcéra nepotrebuje. Na pojednávaní dňa 18.4.2018 potvrdil, že sa s dcérou stretáva každý druhý víkend od štvrtka do nedele s tým, že dcéru si preberajú vo G. tak, ako uviedla matka. Spravidla sa síce na parkovisku hneď pohádajú, ale už si na to zvykol. Jeho stretnutie s dcérou sa nerealizovalo z dôvodov na jeho strane asi iba dva krát, iné si nespomína. Keď je dcéra s ním, venuje sa jej, hrajú sa, robia si program, je veselá a usmiata. Snaží sa aj aplikovať všetky terapeutické pokyny, ktoré mu uviedla matka a o týchto terapeutických postupoch je však matkou len

veľmi stroho informovaný. K svojim príjmom uviedol, že naďalej pracuje u pôvodného zamestnávateľa a príjmy má nezmenené, pričom živnosť, ktorú v minulosti mal, je asi od roku 2013 je pozastavená. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 uviedol, že v poslednom období sa skutočne nemohol s dcérou stretnúť z pracovných dôvodov, a keď žiadal matku o výmenu termínov, nikdy mu to neumožnila. Doplnil, že od 1.8.2018 pracoval u nového zamestnávateľa, kde zarábal 1.030,-€ mesačne brutto, avšak z tohto zamestnania odišiel v skúšobnej dobe z dôvodu, že pôvodne boli so zamestnávateľom dohodnutí, že mu umožní dostatočný priestor na kontakt s dcérou, čo sa však nestalo, preto zo zamestnania odišiel a od 1.10.2018 je nezamestnaný s tým, že sa samozrejme chce čo najskôr zamestnať a prácu si hľadá.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním, znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých Q., pričom zo záverov znaleckého posudku doručeného súdu dňa 24.7.2017 vyplýva, že psychický stav maloletej je stabilizovaný bez manifestnej závažnej afektívnej symptomatiky. Maloletá G. reaguje v rámci svojich neverbálnych komunikačných prejavov v zásade pozitívne na oboch rodičov. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia, obaja rodičia sú motivovaní k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ale vzhľadom na komplikovanú starostlivosť o maloletú, ktorá je daná jej celkovým psychomotorickým, mentálnym a najmä rečovým zaostávaním, je podľa názoru znalca, miera schopnosti výchovne vplývať na maloletú momentálne u matky rozvinutejšia a výchovné prostredie u matky hodnotí znalec ako vhodnejšie pre osobnú starostlivosť o maloletú kvôli zabezpečeniu stabilného domáceho zázemia. Podľa názoru znalca, s ohľadom na celkové rečové zaostávanie maloletej a s tým spojený deficit v rámci jej sebaobslužných návykov, mentálneho rozvoja ako aj socializácie, ktoré sú v porovnaní s jej vekovou kategóriou rovesníkov deficitné, je potrebné maloletej vytvoriť prioritne stabilné domáce prostredie s podporným sociálnym zázemím, pretože aj samotná porozchodová adaptácia komplikuje jej celkový psychický stav. Maloletá má kvôli zaostávajúcim komunikačným zručnostiam v rámci sťaženého rečového vyjadrovania, ako aj porozumenia reči, limitované schopnosti v rámci efektívneho sociálneho kontaktovania sa, čo sa z psychologického hľadiska negatívne dotýka aj kvality jej citových a emočných väzieb. Z pohľadu znalca je v momentálne situácii potrebné, aby rodičia prekonali vzájomné konflikty a zamerali sa v prvom rade na zabezpečenie potrieb maloletej a nie primárne na presadzovanie rodičovských práv, aby pomohli napredovať maloletej v rečovom a celkovom osobnostnom vývine, aby sa maloletá G. mohla čo najefektívnejšie adaptovať v rámci predškolskej a následne školskej prípravy a to na vzdelávací proces ako aj na socializáciu v prostredí rovesníkov. Rodičia nie sú schopní optimálnej vzájomnej komunikácie, ktorá je potrebná pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti tak, aby to nemalo negatívny dopad na psychiku dieťaťa. Z psychologického hľadiska nie je v súčasnej dobe striedavá osobná starostlivosť rodičov v najlepšom záujme maloletej a to s ohľadom na jej fyzický vek, ale najmä na jej špecifické potreby a požiadavky spojené s jej rečovým zaostávaním. Maloletá potrebuje vytvoriť stabilné domáce zázemie v domácnosti rezidenčného rodiča tak, aby sa prostredníctvom intenzívnej logopedickej a špeciálno-pedagogickej starostlivosti podarilo kompenzovať jej rečové ťažkosti. Súdny znalec odporúča zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a stretávanie sa s otcom odporúča upraviť na každý druhý víkend od piatku do nedele s prespaním a jeden krát v týždni, napr. v stredu, keď bude maloletá cez víkend u matky. Je potrebné, aby sa obaja rodičia podieľali na efektívnej spolupráci so špecialistami s tým, že aj otec potrebuje mať pravidelný a dostatočný priestor pre stretávanie sa s dieťaťom, aby sa mohol v čo najväčšej miere podieľať na starostlivosti a výchove. Na pojednávaní súdu dňa 18.4.2018 súdny znalec doplnil, že aktuálne zistené závery detskej psychiatričky sú aj v intenciách výsledkov z predchádzajúcich vyšetrení, z čoho vyplýva, že v rámci predškolského veku je potrebné zo strany rodičov vyvinúť maximálne úsilie na to, aby mala maloletá vytvorené stabilné zázemie a aby sa mohli realizovať potrebné terapeutické postupy. Pri vyšetrení znalec zistil, že maloletá nemala narušený vzťah k otcovi po citovej a emočnej stránke a vzhľadom k tomu, že matka avizovala odsťahovanie sa mimo Bratislavy, snažil sa vo svojom odporúčaní zohľadniť túto aktuálnu situáciu a preto kládol väčší dôraz na víkendové stretnutia maloletej s otcom a to aj s prespávaním. Keďže sa stretnutia otca s maloletou aj s prespávaním realizujú a maloletá po citovej a emočnej stránke toto zvláda a stretnutia fungujú, tak z pohľadu znalca to korešponduje s jeho závermi, že maloletá je schopná takéto stretnutia realizovať a je to v jej záujme, i keď to neznamená, že to nie je pre ňu určitá záťaž. Prespávanie maloletej u otca súdny znalec podporuje a zvlášť v kontexte aktuálnej vzdialenosti bydlísk rodičov.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že sa pripája k záverom znaleckého dokazovania, kde znalec odporúčal maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, k čomu nemal výhrady a s čím napokon súhlasil aj otec. Zároveň súdny znalec odporúčal úpravu styku otca s maloletou počas víkendov aj s prespávaním a to z dôvodu zachovania väzieb maloletej k otcovi. Kolízny opatrovník mal za to, že rozsah úpravy styku by

mal byť počas každých dvoch týždňov cez víkend. K otázke zastupovania a správy majetku maloletej uviedol, že nevidí dôvod, prečo by z toho mal byť otec vyňatý. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby bol zohľadnený vek a potreby maloletej ako aj príjmy oboch rodičov, pričom dodal, že suma 150,-€ mesačne, nepokrýva náklady maloletej.

11. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2017 (apríl až december) bol 807,26 € priemerne mesačne netto a v roku 2018 (január až september) dosiahla príjem 878,99 € priemerne mesačne netto. Zároveň poberá rodičovský príspevok.

12. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec dosahoval príjem v roku 2016 vo výške 856,42 € priemerne mesačne netto, v roku 2017 mal príjem 751,97 € priemerne mesačne netto. V januári 2018 dosiahol príjem 772,68 € netto a uviedol, že v obodbí od júna do júla 2018 bol nezamestnaný. Od augusta 2018 do septembra pracoval u nového zamestnávateľa, kde v auguste 2018 dosiahol príjem 783,15 € netto a podľa jeho vyjadrenia, od 1.10.2018 je opäť nezamestnaný.

13. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

20. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od konca júla 2016 a o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej sa nevedia dohodnúť, preto súd považoval návrh za dôvodný. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že matka od rozchodu rodičov zabezpečuje starostlivosť o maloletú, pričom v priebehu konania dňa 1.7.2017 sa dokonca s maloletou odsťahovala do Y. bez súhlasu otca. Táto okolnosť výrazným spôsobom ovplyvnila aj kontaktovanie sa otca s maloletou a možnosť otca výchovne vplývať na dieťa a podieľať sa na starostlivosti. Rodinná situácia musela byť z týchto dôvodov riešená prostredníctvom neodkladných opatrení o úprave styku otca s maloletou. Otec napokon presťahovanie matky s maloletou akceptoval a so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke súhlasil. Preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia, nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by toto právo malo prináležať iba matke. Otec však trval na konkrétnej úprave jeho kontaktu s dcérou, pričom súd pri konečnom rozhodnutí o úprave styku vychádzal z jeho návrhu s tým, že upravil styk každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 14.00 hod. Otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a keďže je súd toho názoru, že aj matka by mala významným spôsobom participovať, a to aj finančne, na realizácii kontaktu otca s maloletou, rozhodol, že po ukončení styku matka maloletú prevezme v mieste bydliska otca. Takéto rozhodnutie súd považuje za spravodlivé a zohľadňujúce aktuálnu rodinnú situáciu, keď rodičia bývajú vo vzdialenosti niekoľko stoviek kilometrov od seba, nie sú schopní dohodnúť sa ani v úplne najbežnejších situáciách, pričom matka prakticky v otázke starostlivosti o maloletú doteraz rozhodovala sama. Čo sa týka konkrétnej výšky výživného, súd túto ustálil na sumu 250,-€ mesačne, vychádzajúc z vykonaného

dokazovania, z ktorého vyplýva, že otec je schopný zarobiť od 800,- do 900,-€ mesačne netto, avšak jeho odborné vedomosti a skúsenosti mu umožňujú, aby dosahoval aj vyšší príjem, a teda je schopný určené výživné platiť. Výška určeného výživného zohľadňuje aj zvýšené výdavky a nároky maloletej spojené s jej špecifickými potrebami a nevyhnutnosťou finančne nákladnej terapeutickej liečby. Vzhľadom k tomu, že súd určené výživné považuje za dostatočné a primerané, nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu a vo zvyšku ho zamietol. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom podania návrhu, t.j. dňom 4.8.2016, keďže návrh bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že otec v období od 4.8.2016 do 31.10.2018 neprispieval na výživu maloletej dostatočne, vznikol mu dlh vo výške 1.393,18 €, ktorý mu súd povolil splácať podľa § 232 ods. 3 C.s.p. v mesačných splátkach po 200,-€ spolu s bežným výživným, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že aktuálne je otec nezamestnaný. Dlh na výživnom vznikol tak, že otec v označenom období mal zaplatiť 6.725,68 € (26 mesiacov x 250,-€ a adekvátna časť za mesiac august 2016 vo výške 225,68 € ) a zaplatil 5.332,50 €, pričom túto sumu odsúhlasili obaja rodičia. Záverom súd poznamenáva, že nositeľmi rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sú obaja rodičia a toto by mala mať na zreteli predovšetkým matka. Maloletá G. je dieťaťom, ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť a mimoriadne citlivý prístup, ktorý jej môžu poskytnúť obaja rodičia, to znamená aj otec a v najlepšom záujme maloletej je, aby sa aj otec podieľal aktívne na výchove maloletej a aby maloletá mohla tráviť s otcom čas plnohodnotne a to minimálne v určenom rozsahu.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.