Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72Ek/918/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Q. B., Z..: XX.XX.XXXX, K. B. I. XXX/ XX, XXX XX O., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Peter Bartoš, advokát, so sídlom Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, proti povinnému: F. F., Z..: XX.XX.XXXX, K. B. Č. XX, XXX XX Č., o vymoženie 11.650,-Eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.06.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 11.650,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu

- Rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, zzpo, sp. zn. RD/276/2017 zo dňa 02.01.2018.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.“

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku „Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.“

4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku „Súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.“

5. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku „Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.“ 6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“

7. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK „Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.“

8. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.“

9. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK „Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.“

10. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK „Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.“

11. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, ako aj predložené prílohy v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že na vydanie poverenia nie sú splnené podmienky a teda sú tu dôvody pre ktoré je potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.

12. Základným predpokladom pre začatie exekučného konania a následne vedenie exekúcie je skutočnosť, že oprávnený disponuje exekučným titulom. Nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu je jeho vykonateľnosť. Pre vykonateľnosť rozhodnutia je nutné, aby boli splnené určité zákonom stanovené náležitosti, ktoré rozlišujeme na náležitosti materiálne a náležitosti formálne. Rozhodnutie je formálne vykonateľné, ak bolo vydané oprávneným orgánom, spĺňa zákonom požadované formálne náležitosti z hľadiska obsahu, a bolo riadne doručené všetkým subjektom, ktorým má byť doručené. Medzi materiálne náležitosti patria riadne označenie subjektov, ktorých sa rozhodnutie týka, jednoznačné špecifikovanie povinnosti, ktorú rozhodnutie ukladá, a uvedenie lehoty na plnenie, ak lehota nevyplýva priamo zo zákona. Uvedené náležitosti musí spĺňať každý exekučný titul, t. j. nie len rozhodnutie súdu, ale aj rozhodnutie orgánov verejnej správy a iných orgánov, či rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorým je aj rozhodnutie predložené oprávneným, ako exekučný titul v tomto exekučnom konaní.

13. Keďže oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorého právomoc môže byť založená jedine platnou rozhodcovskou zmluvou (doložkou) exekučný súd výzvou zo dňa 23.06.2018 vyzval oprávneného na predloženie uvedených dokumentov, za účelom preskúmania formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený na výzvu reagoval a dňa 26.06.2018 predložil súdu výzvu označenú ako - „Pokus o zmier“ zo dňa 06.11.2017, ktorým oprávnený vyzval povinného na úhradu sumy vo výške 11.650,-Eur titulom poskytnutej pôžičky a zároveň povinnému oznámil, že v prípade, ak povinný neuhradí uvedenú sumu v lehote 5 dní od doručenia výzvy obratí sa na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, so sídlom Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu. Exekučný súd zároveň dňa 29.06.2018 vyzval rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu. Rozhodcovský súd v súlade s výzvou súdu spis dňa 18.07.2018 exekučnému súdu predložil.

14. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok, ako aj predložený rozhodcovský spis a zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil s odkazom na ust. § 4 ods. 3 ZoRK z písomnej výzvy

- „Pokus o zmier“ zo dňa 06.11.2017 v spojení s ust. § 4 ods. 7 ZoRK. V súvislosti s uvedeným postupom, súd poukazuje na zákonnú povinnosť exekučného súdu v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa ust. § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Exekučný sud, ako už bolo vyššie spomenuté, posudzuje vykonateľnosť exekučného titulu, tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Pričom, ak exekučný súd preskúmava rozhodcovskú zmluvu (doložku), tak preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň je potrebné uviesť, že súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Keďže iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 05. 12. 2012).

15. Podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je rozhodcovská zmluva dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo

vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo, ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila (§ 4 ods. 3 ZoRK). Na základe uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že rozhodcovská zmluva, ako aj rozhodcovská doložka predstavuje dvojstranný právny úkon urobený vo forme osobitnej zmluvy alebo formou doložky k zmluve. Zo spisu predloženého rozhodcovským súdom súd zistil, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah na základe písomnej Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.03.2009. Samotná zmluva neobsahovala zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia prípadných sporov pred rozhodcom (rozhodcovskú doložku). Takáto možnosť riešenia sporov bola spomenutá, až v „Pokuse o zmier“ zo dňa 06.11.2017. Súd má za to, že predmetnú výzvu oprávneného, označenú ako „Pokus o zmier“ v ktorej je zakomponovaná okrem iného aj možnosť riešiť spor pred rozhodcom nemožno považovať za rozhodcovskú zmluvu, či rozhodcovskú doložku. Pokus o zmier bol jednostranným právnym úkonom - návrhom, urobeným oprávneným, adresovaným povinnému, pričom k akceptácii tohto návrhu zo strany povinného nedošlo žiadnym spôsobom, ako to vyplýva z predloženého rozhodcovského spisu. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, ako aj predložených listinných dôkazov má tak súd sú za to, že k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v zmysle ust. § 4 ods. 3 ZoRK, ako to uvádza rozhodcovský súd nedošlo.

16. Súd sa zaoberal aj druhým spôsobom uzavretia rozhodcovskej zmluvy, tzv. tichým uzavretím rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 7 ZoRK, na ktoré rozhodcovský súd v rozsudku odkazuje a od ktorého odvodzuje svoju právomoc. Podľa predmetného ustanovenia sa považuje rozhodcovská zmluva za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne. Zo samotného znenia ust. § 4 ods. 7 ZoRK je zrejmé, že na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle predmetného ustanovenia sa vyžaduje aktívna účasť povinného v rozhodcovskom konaní, spočívajúca v doručení žalobnej odpovede rozhodcovskému súdu. Pričom zo spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že povinný rozhodcovskému súdu nedoručil žiadnu žalobnú odpoveď a samotného konania pred rozhodcovským súdom sa vôbec nezúčastnil. V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že pasivita a nečinnosť žalovaného v rozhodcovskom konaní nemožno v zmysle citovaných zákonných ustanovení považovať za vyjadrenie súhlasu a teda podrobenie sa právomoci rozhodcu. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania, sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje, resp. súhlasí (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 233/2008 zo dňa 26. 05. 2009).Na základe uvedených zistení má súd za to, že povinný neuzavrel s oprávneným platnú rozhodcovskú zmluvu (doložku) ani písomne, a ani iným spôsobom, ako to uvádza rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku vydanom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, zzpo, sp. zn. RD/276/2017 zo dňa 02.01.2018.

17. Keďže k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (doložky) medzi oprávneným a povinným nedošlo, predložený rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Takéto rozhodnutie právna teória, ako aj súdna prax označuje za rozhodnutie zdanlivé, nevyvolávajúce žiadne právne účinky a teda ide o tzv. nulitný akt, paakt, ktorý je nespôsobilý na to, aby mohol byť podkladom na výkon exekúcie (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého exekučného titulu, ktorý je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku) a teda návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, tak ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia zamietol.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

22. Podľa § 200 Exekučného poriadku „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

24. Keďže sa exekučné konanie skončilo zamietnutím návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, kedy oprávnený nemal, ani len čiastočný úspech vo veci, súd rozhodol o náhrade trov exekučného konania v zmysle ust. § 255 od. 1 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.