Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-759-2000.pdf
PDF · 70.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/759/2000
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: ANGUS BIO FARMA s.r.o., so sídlom Praha 75, 985 11 Halič, IČO: 35 696 354, právne zastúpeného: JUDr. Peter Škultéty, advokát so sídlom Hurbanovo nám. 5, 814 99 Bratislava proti povinnému: B. N., G.. XX. XX. XXXX, J.. XX. XX. XXXX, G. K. I. O. XX, na vymoženie pohľadávky vo výške 167,63 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 479/2007
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 17. 04. 2000 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 167,63 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Ro 8778/97 zo dňa 12. 12. 1997. Poverením č. 5601 017265 * zo dňa 02. 05. 2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Fázika, Exekútorský úrad Bratislava, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 1780/2000. Uznesením č. k. 1Er 759/2000-19 zo dňa 13. 02. 2007, ktoré sa stalo právoplatným dňa 28. 02. 2007, súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 51,30 eura.
3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 24D 574/2011-11, Dnot 150/2011 zo dňa 30. 11. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2011, mal preukázané, že povinný dňa
XX. XX. XXXX zomrel. Na základe zistenej nemajetnosti povinného súd dedičské konanie v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. zastavil.
7. Povinný v priebehu konania zomrel, čím došlo k strate jeho spôsobilosti na práva a povinnosti a zároveň k strate jeho procesnej subjektivity. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Nakoľko ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučné poriadku v znení: "Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie." bolo do Exekučného poriadku zaradené až s účinnosťou od 01. 02. 2002, súd na danú vec aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) a exekúciu vedenú proti povinnému ex offo vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
8. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002).
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
11. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch oprávnený. Ak sa exekúcia začala v roku 2000 a k jej zastaveniu došlo z dôvodu nemajetnosti povinného v roku 2018, nemožno oprávnenému vytknúť, že mal predvídať nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky, najmä ak pri podávaní návrhu táto skutočnosť z ničoho nevyplývala. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.