Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-1T/56/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného W. Č. pre pokračujúci prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a s časti dokonaný, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. októbra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

W. Č., nar. X.XX.XXXX O. B., trvale bytom T. Č.. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1)

- v presne nezistenom čase v období od mesiaca máj 2012 do mesiaca august 2012 v obci L., na ul. B., neďaleko autobusovej zástavky, na parcele č. XXXX/XX vedenej ako orná pôda o výmere 5256 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L. a na parcele č. XXXX/XX vedenej ako orná pôda o výmere 672 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L., po predchádzajúcej vzájomnej dohode s W. V. (právoplatne odsúdený) rozhodol o navážke stavebného odpadu na miesto, kde budoval cestu, pričom W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXXX/XX požiadal, aby v jeho neprítomnosti dohliadal na vysýpanie odpadu, a obžalovaný W. Č. dal pokyn V. J., nar. X.X.XXXX, bytom Č., Z. Č.. X, aby navezený stavebný odpad rozhrnul pracovným strojom, pričom tento bol rozhrnutý na parcele č. XXXX/XX vedenej ako orná pôda o výmere 5256 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L. na dĺžku 280 metrov v smere od pozemnej komunikácie číslo II/507 - parcely č. XXXX a šírku zameranú a vyznačenú v znaleckom posudku číslo 6/2013 zo dňa 8.7.2013 o výmere 1631 m2, v množstve 734 m3, čo je 880,8 ton, čím neoprávneným uložením odpadu spôsobil škodu vo výške 55.409,36 eur,

- v dobe od 13.00 hod. do 14.00 hod. dňa 5.9.2012 v obci L., na ul. B., neďaleko autobusovej zástavky, na parcele č. XXXX/XX vedenej ako orná pôda o výmere 5256 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L. a na parcele č. XXXX/XX vedenej ako orná pôda o výmere 672 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálneho územia L., na pole, rozhodol o navážke stavebného odpadu na miesto, kde budoval cestu, pričom W. V. (právoplatne odsúdený) požiadal, aby v jeho neprítomnosti dohliadal na vysýpanie odpadu a následne W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B., V. XXXX/XX zadal práce spočívajúce v navezení 1,5 tony stavebného odpadu, ktorý bol naložený na motorovom vozidle zn. MULTICAR, zelenej farby, EČ: B. - XXX F., pričom k navezeniu odpadu nedošlo,

čím postupoval v rozpore s § 18 odsek 1, odsek 3, písmeno a), písmeno b), § 19 odsek 1 písmeno f), § 39 odsek 7 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, ako aj v rozpore s § 8 odsek 1 a povinnosťami podľa § 17 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí účinného v čase spáchania skutku ako aj zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku,

t e d a

v bode 1 )

spoločným konaním nakladal s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a čin spáchal v značnom rozsahu, pričom v časti sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spoločným konaním nakladať s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á ch a l

v bode 1)

prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015 v časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a mu

u k l a d á

Podľa § 302 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaný:

W. Č., nar. XX.XX.XXXX O. B., trvale bytom T. Č.. XXX,

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. 2Pv 276/12/2204 zo dňa 9.5.2014, právne kvalifikovanej v bode 2) ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a v bode 4) ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015, na skutkovom základe, že

2) v presne nezistenom čase v mesiaci máj - jún 2012 v obci L., neďaleko autobusovej zástavky v smere do B., na parcele č. XXXX/XX vedenej ako orná pôda o výmere 5256 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L. a na parcele č. XXXX/XX vedenej ako orná pôda o výmere 67 2m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L. na rozlohe 3533 m2 kde bola zasiata pšenica ozimná potravinárska, odroda JOZEF, buldozérom nezistenej značky bez povolenia zničil zasiatu pšenicu ozimnú, čím poškodenému V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M., B. Č.. XXX/XX spôsobil škodu vo výške 324,19 Eur,

4) v dobe od 11.7.2012 do 5.9.2012, v katastrálnom území obce L., na parcele č. XXXX/X, parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXX, k. ú. L., v rozpore s ustanovením § 47 odsek 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, prostredníctvom zamestnancov spoločnosti R.. W. M. M., I. zadal práce spočívajúce v odstránení stromov a krov buldozérom Hanomag D600D a pásovým bagrom JCB 210 a to najmenej 2 ks dubov sp. s obvodom kmeňa 86 cm a 116 cm vo výške 130 cm nad zemou, 4 ks vŕb sp. s obvodmi kmeňa 128 cm, 125 cm, 187 cm a 84 cm vo výške 130 cm nad zemou, 1 ks čerešne vtáčej s obvodom kmeňa 126 cm vo výške 130 cm nad zemou a krovitých porastov na ploche cca 300 m2 v druhovej skladbe ruža šípová, svíb biely, hloh sp. a slivka sp., čím spôsobil Slovenskej republike v zastúpení Okresným úradom B., Odborom starostlivosti o životné prostredie v B. ekologickú ujmu vyjadrenú spoločenskou hodnotou drevín vo výške najmenej 10.004,19 Eur,

keďže skutky 2) a 4) nie sú trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodení:

- V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., B. Č.. XXX/XX

- Okresný úrad B., odbor starostlivosti o životné prostredie, N. cesta XXXX/XX, XXX XX B. odkazujú so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa obžalovaný:

W. Č., nar. X.XX.XXXX O. B., trvale bytom T. Č.. XXX,

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. 2Pv 276/12/2204 zo dňa 9.5.2014, právne kvalifikovanej v bode 3) ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, na skutkovom základe, že

3) v bližšie nezistených časoch od mesiaca november 2008 až do 7.9.2012 v obci T., na ul. W. R., postupne na ploche dlhej 169 metrov a širokej 5 metrov, do výšky cca 2 metre v koryte potoka a ďalších cca 1,5 metra vo vyvýšenom vale zaviezol koryto potoka X., ktorý tvorí súčasť protipovodňovej ochrany a prevencie a slúži na odvedenie vôd počas prívalových dažďov z Č. N. rôznym odpadom a to výkopovou zeminou, zmiešaným odpadom zo stavieb, opotrebovanými pneumatikami, dreveným odpadom, iným biologicky rozložiteľným odpadom, zmesovým komunálnym odpadom a betónom o celkovom množstve cca 1.030 m3, t. j. cca 1.440 ton, čo predstavuje plochu 745 m2, čím založil nelegálnu skladu, ktorá nemala žiadne stavebno-technické zabezpečenie a uložil a ponechal odpad na inom mieste ako na tom určenom a tým znečistil životné prostredie, naviac odpad uložil v aktívnej zóne inundančného územia vodného toku, kde je zakázané ukladanie odpadov, zriaďovanie a prevádzkovanie skládok a teda si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 8 odsek 1 a § 17 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí účinného v čase spáchania skutku, § 32 až 34 vyhlášky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch účinnej v čase spáchania skutku, § 30 odsek 1 a § 47 odsek 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách účinného v čase spáchania skutku a porušil ustanovenia § 7, § 18 odsek 3 písmeno a), písmeno b), § 19 odsek 1 písmeno e) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch účinného v čase spáchania skutku, § 13 odsek 6 písmeno e) zákona č. 666/2004 Z. z. účinného v čase spáchania skutku a ustanovenie § 20 odsek 6 písmeno h) zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami účinného v čase spáchania skutku a režim činností v PHO vodárenského zdroja O. T., čím spôsobil ekologickú ujmu a majetkovú škodu na životnom prostredí vo výške najmenej 56.763,74 Eur,

keďže nebolo dokázané, že skutok 3) spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod sp. zn. 2Pv 276/12/2204 -84 na Okresný súd Piešťany dňa 12.5.2014 obžalobu na W. Č.S. F. W. V. v bode 1) pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a na W. Č. v bode 2) za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, v bode 3) za prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, a v bode 4) za prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Okresný súd Piešťany dňa 2.6.2014 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorý vo vzťahu k W. V. nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2014. Obžalovaný W. Č. podal voči trestnému rozkazu odpor.

Poškodený V. M. si uplatnil náhradu škody za zničenú pšenicu v sume 324,19 eur a poškodený R.. B. M. si uplatnil náhradu škody za zničené dreviny v sume 18.387,21 eur.

Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 6.5.2015, kedy uznal obžalovaného W. Č. za vinného zo všetkých štyroch skutkov obžaloby, pričom na odvolanie obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením

6To/85/2015 zo dňa 3.3.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na znovu prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal:

- ku skutku 1) na to, že nie je zrejmé na základe čoho súd určil rozsah škody, že sa súd nevysporiadal s námietkami procesného postupu pri obhliadkach miesta činu, ktoré neboli vykonané na základe príkazu na vstup na iné pozemky a na základe takýchto ohliadok bol vypracovaný znalecký posudok a že nebolo preukázané, že obžalovaný navozil všetok odpad,

- ku skutku 2) na to, že súd neustálil, či obžalovaný zničil pšenicu na ploche 3.533 m2, že výška škody bola nesprávne určená pri dozretí a zbere pšenice, ale mala byť určená s ohľadom na čas zničenia, teda hodnotou osiva a nákladov na doterajšie obhospodarovanie a že nebolo preukázané, kedy k zničeniu pšenice prišlo,

- ku skutku 3) na to, že nebolo preukázané, že v období od roku 2008 do 2012 obžalovaný vytvoril skládku a aké množstvo odpadu tam mal obžalovaný naviesť,

- ku skutku 4) na to, že nebola zhodnotená zákonnosť obhliadky za prítomnosti R.. N. a R.. B., ktoré ako svedkyne vstúpili na pozemok, že nebolo preukázané, že sa skutok mal stať v danom období a že nezrovnalosti vo výpovediach svedkov J. a B. súd neodstraňoval. Po zrušení veci odvolacím súdom prišlo k zmene samosudkyne, s ktorou zmenou obžalovaný súhlasil, preto súd po oboznámení podstatného obsahu dovtedy vykonaného dokazovania pokračoval v dokazovaní, pričom z vykonaného dokazovania výpoveďami obžalovaného, poškodených, svedkov, znalcov, prečítaním výpovedí svedkov, prečítaním odborných vyjadrení, stanovísk, príkazov na prehliadky, zápisníc z obhliadky miesta činu, fotodokumentácie, výpisov z katastra, záznamov o prevádzke, výpisov z obchodného registra, zoznam vozidiel subjektu, výpisov zo živnostenského registra, stanoviska obvodného úradu životného prostredia, rozhodnutí súdov, správ z okresného úradu životného prostredia, vyjadrení obce, priestupkového spisu, správ B. O., zápisnice z obvodného úradu živnostenského odboru, rozhodnutí obce T., žiadosti o vydanie stavebného povolenia a k tomu sa vzťahujúcich dokladov, správ a posudkov na obžalovaného ako aj odpisu z registra trestov súd zistil nasledovné:

Dokazovanie ku skutku 1): Obžalovaný uviedol, že osobne žiadny odpad do L. nedoviezol. Pokiaľ mu dávajú za vinu, že rozhodoval o nejakých úpravách, premiestňovaní a ukladaní, tak si myslí, že to nie je trestný čin. Je nezmysel považovať za odpad to, čo je teraz na pozemku vidieť, keď možno väčšina z toho je ornica alebo hlina. Žiadnych úradníkov ani políciu on osobne na pozemky nevpustil. K výpovedi svedka J. obžalovaný uviedol, že ak dával príkazy na úpravu, tak to bola hlina a nie odpad.

Obhajca namietol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by zo strany obžalovaného malo prísť k navážke odpadu na pozemky. Dokazovaním nebola preukázaná plocha, na ktorú bol navezený odpad, pričom znalkyňa R.. L. zamerala plochu určenú policajtmi, pričom nie je zistiteľné, či išlo o plochu s navezeným odpadom, keďže podľa príkazu vykonala zameranie pozemkov. Znalec R.. W. pri výpočte škody mylne vychádzal z toho, že plocha zameraná znalkyňou R.. L. je plocha skládky. K množstvu odpadu uviedol, že znalec R.. W. neuviedol, prečo vychádzal z výšky odpadu 0,45 m, do akej skutočnej výšky bol odpad a čo bolo pod povrchom, a prečo určoval hmotnosť odpadu podľa orientačnej tabuľky uvedenej na stránke Ministerstva životného prostredia.

W. V., už právoplatne odsúdený za skutok v bode 1 rozsudku, na hlavnom pojednávaní v pozícii svedka využil svoje právo nevypovedať.

Svedok R.. W. M. uviedol, že vlastní stavebnú firmu M., pričom obžalovaný Č. si u nich ústne objednal stavebné stroje, za čo vyplatil zálohu a jeho pracovníci so stojmi pracovali na pozemku určenom obžalovaným. Podľa záznamov o prevádzke stroja spoločnosti M. zamestnanec spoločnosti V. J. pracoval v L. u obžalovaného v dňoch 11.7., 12.7., 13.7., 16.7., 17.7., 18.7., 19.7., 20.7., 8.8., 9.8., 10.8., 13.8. a 14.8.2012 v rozsahu 10 až 11 hodín, okrem dňa 14.8.2012 kedy to bolo hodinu, pričom v záznamoch je uvedené, že vykonával hrnutie zeminy. Svedok R.. Ľ. N., zamestnanec firmy M. potvrdil, že na základe objednávky obžalovaného Č. vykonávali ich stroje úpravu terénu, a keď na miesto prišla polícia, mali tam dva stroje a bol zobrať dvoch ich zamestnancov na polícii.

Svedok V. J. uviedol, že ako buldozerista bol vyslaný spoločnosťou M. I., kde bol zamestnaný, na práce do obce L., kde mal podľa pokynu obžalovaného Č. vykonávať prácu. Svedok uviedol, že na poli od cesty po svah bol vysypaný materiál, bol to všelijaký odpad, kvádre, betóny, suť, štrk, piesok a podobne. Tento odpad už bol na pozemku navezený, ale videl aj autá, ako tam odpad doviezli. Svedok mal na základe pokynov obžalovaného Č. tento rozhŕňať. Obžalovaný mu povedal, aby tú navozenú suť rozhrnul podľa vytýčených tyčí, pričom keď niečo padlo mimo cesty musel to ihneď pozhŕňať, lebo ho zvozil pán V., ktorý sa tam objavoval málo a dával len pozor, aby sa to nesypalo na pole. Ako rozhŕňať odpad buldozérom ho inštruoval len obžalovaný Č.. Svedok rovnal buldozérom túto cestu od hlavnej cesty v dĺžke asi 250 m a šírke asi 5 m smerom ku svahu. V doplnení výpovede po zrušení veci odvolacím súdom svedok V. J. uviedol, že s buldozérom tam nepracoval každý deň, mal aj niekoľko denné prestávky.

Svedok N. B. uviedol, že pracoval v spoločnosti M. I., pričom dňa 5.9.2012 bol s bagrom odoslaný do obce L., kde vykonával terénne úpravy na pokyn obžalovaného spolu s buldozeristom, pričom pracoval asi hodinu a pol a na miesto prišla polícia. V uvedený deň bol na mieste prvý krát, takže nevie, čo sa tam predtým robilo. Žiadne stromy nevytrhával, len zarovnával zeminu. V doplnení výpovede po zrušení veci odvolacím súdom svedok N. B. zotrval na skutočnostiach uvedených v skoršej výpovedi.

Svedok Š. O. uviedol, že ako zástupcovi starostu mu bolo v septembri 2012 oznámené, že sa na pozemkoch vykonávajú úpravy, pričom na mieste videl buldozér a bager ako robili cestu smerom hore ku svahu. Na miesto prišli aj policajti. Medzitým tam prišiel nejaký pán s multikárou, ktorého policajti skontrolovali a poslali preč, pričom na pozemok nič nevysypal. Potom prišli na miesto obžalovaný Č. a pán V..

Svedok W. Z. uviedol, že ako predseda stavebnej komisie obce ho starosta vyslal na miesto, kde sa navážala suť. Boli tam ľudia zo životného prostredia a polícia. Potom tam došiel nejaký pán s multikárou vyviesť suť, ale policajti ho poslali preč a nič nevysypal. Svedok uviedol, že suť bola navážená na pozemku obžalovaného Č., v časti, kde mal mať podľa štúdie vytvorenú cestu. Súť mala slúžiť ako podložie pod cestu. Ešte pred tým na obecnom úrade riešili žiadosť obžalovaného o stavebné povolenie na cestu, ale toto vydané v čase navážania sute na pozemok nebolo.

Svedok R.. W. W. uviedol, že firma B. požiadala stavebný úrad obce L. o vydanie stavebného povolenia. Za tým účelom zvolali ústne pojednávanie a miestne zisťovanie ohľadom stavby križovatky s prepojením na štátnu cestu II. triedy, kde pozvali účastníkov konania a dotknuté orgány. Myslí si, že tam obžalovaný Č. nebol prítomný. Oboznámili sa s návrhom stavebníka, boli uplatnené nejaké námietky, ktoré potom riešil stavebný úrad. Boli dodané všetky povolenia s výnimkou rozhodnutia vtedajšieho Obvodného pozemkového úradu v Trnave o vyňatí pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, preto stavebný úrad vec nemohol dokončiť a povolanie vydať. Konanie sa prerušilo, ale potom tam prišlo k nepovolenému zrealizovaniu vjazdu. Zo strany úradu potom prišlo rozhodnutie, že nesúhlasia s vyňatím pôdy a žiadajú uviesť pozemok do pôvodného stavu, teda odstrániť navezený odpad. Svedok doplnil, že keď v roku 2012 bol so starostom pozrieť tento pozemok, videli tam navezený stavebný odpad.

Z oboznámených dokladov vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX evidovanej ako orná pôda, zapísaného na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX evidovanej ako orná pôda, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. L. bola od 5.1.2012 na základe kúpnej zmluvy spoločnosť B., M.. L.. T.. Podľa výpisu z obchodného registra štatutárnymi orgánmi a spoločníkmi spoločnosti B., M.. L.. T.. boli v roku 2012 obžalovaný W. Č. a Z. H.. Spoločnosť B., M.. L.. T.. v zastúpení obžalovaným Č. podala dňa 20.2.2012 na obec L. žiadosť o vydanie stavebného povolenia o stavbu križovatky cesty II/507 a miestnej obslužnej komunikácie v L. na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX a XXXX/X. Obec dňa 20.2.2012 žiadala doručiť projektovú dokumentáciu a prílohy. Dňa 6.3.2012 obec L. oznámila začatie stavebného konania a nariadenie ústneho konania k podanej žiadosti na 20.3.2012, kde sa za spoločnosť B. zúčastnil R.. Q., a na ktorom starosta obce uviedol, že do doplnenia dokladov bude stavebné konanie prerušené. Obvodný pozemkový úrad v G. vykonal dňa 8.6.2012 miestnu obhliadku a dňa 20.6.2012 vyzval spoločnosť B. na odstránenie stavebnej sute z pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v lehote do 20.7.2012. Dňa 20.7.2012 pracovníci Obvodného pozemkového úradu v G. vykonali miestnu ohliadku a zistili, že spoločnosť B. neodstránila stavebnú suť a odpad z pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k. ú. L., pričom vyhotovili fotodokumentáciu a rozsah neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy

zamerali pomocou GPS zariadenia a po spracovaní výsledkov konštatovali, že záber pôdy predstavuje 1.487 m2, čo zakreslili do katastrálnej mapy. Obec L. rozhodnutím zo dňa 22.7.2016, ktoré dňa 7.9.2016 nadobudlo právoplatnosť zastavila stavebné konanie vo veci vydania povolenia na stavbu križovatky cesty II/507 a miestnej obslužnej komunikácie v L. na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX a XXXX/X, a to z dôvodu, že stavebník nepredložil požadované podklady. Obec L. rozhodnutím zo dňa 3.7.2017 nariadila odstrániť stavbu križovatky cesty II/507 a miestnej obslužnej komunikácie v L. na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX a 2185/1, voči ktorému rozhodnutiu dňa 5.9.2017 podala spoločnosť W., M.. L.. T.. odvolanie.

Svedok W. F. uviedol, že koncom mája mu ako starostovi volali občania, že sa naváža do obilia stavebná suť, kusy betónu a tak. Išiel sa tam večer pozrieť a na ráno operatívne zvolal stavebnú komisiu, s ktorou sa išli na miesto presvedčiť, čo sa deje. Na pozemok, kde bola orná pôda, bola navážaná stavebná suť, ktorá patrí na skládku odpadov, pričom obec žiadne povolenie k tomu nevydala. Zistili firmu, ktorej patrí pozemok, a to firme B.. Snažili sa s nimi skontaktovať. Predtým už firma B. stavala čiernu stavbu v obci. Snažili sa zastaviť navážanie odpadu, keďže ako obec museli riešiť čiernu skládku, i keď to bolo na súkromnom pozemku. Chceli predísť ďalšiemu navážaniu, preto obec podala na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia na zamedzenie ďalšej navážky a odstránenie navezeného odpadu. Súd predbežné opatrenie vydal a do 30 dní obec podala žalobu na odstránenie tejto sute z ornej pôdy. Asi v roku 2015 zobrali žalobu späť, nakoľko situácia sa na mieste zmenila tak, že tam bola vybudovaná prístupová panelová cesta.

Z prečítanej výpovede R.. J. L. vplýva, že býva v L. Č. X, kde oproti jeho domu je roľa a niekedy koncom júna 2012 sa na tomto pozemku objavila skládka tuhého stavebného odpadu, ktorá sa neustále zväčšovala, pričom predtým neboli robené žiadne úpravy pozemku, ako stiahnutie zeminy. Uvedenú situáciu riešil starosta pán F., ktorý sa tam bol dňa 21.6.2012 pozrieť. Svedok videl ako na pozemok nákladné autá vysýpali odpad, videl tam aj bager, pričom sa to dialo celé leto a na mieste, kde bol odpad vyvážaný sa spravila cesta.

Z prečítanej výpovede B. O. vyplýva, že ho v L. v pohostinstve oslovil W. V., aby mu kontajnerom doviezol štrk, na čom sa aj dohodli. Svedok asi tri krát v roku 2012 viezol štrk a lomový kameň do L., ktorý vysypal na pozemku na začiatku obce smerom od B., bolo toho asi 15 kubíkov. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z prečítanej výpovede svedka O.Í. T., nakoľko obaja sú konatelia spoločnosti T. G., M.. L.. T.. G., ktorej vozidlá priviezli na uvedené pozemky štrk a lomový kameň.

Z prečítanej výpovede N. Q. vyplýva, že na žiadosť W. V. vozila jeho spoločnosť B., M.. L.. T.. hlinu do L., pričom pán V. ho oslovil, že ak by mal nejaké tehly a kvádre, môže ich priviesť na jeho pozemok. Potom mu aj ukázal, kde to má vysypať, pričom išlo o pozemok v blízkosti odbagrovaného svahu. Tento stavebný odpad zložený z tehál, omietky a kvádrov mal zo svojho dvora, kde ho predtým dočasne uskladnil na žiadosť svojho známeho a na uvedený pozemok ho doviezol len raz.

Svedok V. Z. uviedol, že jeden F. na Z., ktorý upravoval betón na ceste, ho požiadal, aby na multikáre odviezol odpad. Najskôr mu povedal, že nemôže, lebo to nemá, kde vyviesť. Asi po polhodine mu povedal, že to má vybavené, aby odpad zaviezol do L., kde sa robí cesta, že mu to pán V. dovolil. Jednu vlečku odpadu v L. na mieste, kde sa robila cesta vysypal a keď tam prišiel s druhou, boli tam policajti a tí mu nedovolili odpad tam vysypať, preto odišiel preč. Podľa odborného vyjadrenia náklady na odstránenie 1,5 tony stavebného odpadu z pozemku v L. predstavujú sumu 184,49 eur.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 15.6.2012 s náčrtkom a fotodokumentáciou vyplýva, že na začiatku obce L. smerom od B. na ľavej strane pri ceste na ornej pôde je stavebný odpad pozostávajúci z tehál, betónu, omietky, strešnej krytiny a zeminy o rozmeroch 10 x 20 metrov a na výšku 0,5 až 1 meter. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 15.8.2012 s náčrtkom a fotodokumentáciou vyplýva, že na začiatku obce L. smerom od B. je na roli navezený stavebný odpad v priemernej výške 80 cm, ktorý sa tiahne od asfaltovej cesty cez roľu v dĺžke asi 300 m. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 5.9.2012 s náčrtkom a fotodokumentáciou vyplýva, že na parcelách č. XXXX/XX a 2300/83 je vyjazdená hlinená cesta, pozdĺž ktorej je navozený stavebný odpad.

Zo znaleckého posudku R.. K. č. 2/2012 vyplýva, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok k výške škody na základe údajov v spise, ohliadky miesta činu z 15.6.2012 a poznatkov získaných vlastnou obhliadkou, pričom škodu určila podľa nákladov na odstránenie navezeného odpadu za obdobie od 11.5.2012 do 14.5.2012 v objeme 195 ton v sume 6.975,21 eur a za obdobie od 15.6.2012 do 15.8.2012 v objeme 2.329,6 ton v sume 83.387 eur.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 22.11.2012 s náčrtkom a fotodokumentáciou vykonanej na základe príkazu na prehliadku iných priestorov z 22.11.2012 vydaného vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora vyplýva, že na začiatku obce L. smerom od B. oproti rodinnému domu č. X je na ornej pôde stavebný odpad pozostávajúci z betónu, tehál, stromov, škridiel, rúr, čiernej asfaltovej hmoty, tesniacej peny a umelých fliaš v šírke 8,5 metra, dĺžke 280 metrov a do výšky 50 až 71 cm. Z fotodokumentácie je zrejmé meranie výšky odpadu a na 35 fotografiách je detailný záber na zloženie odpadu na rôznych miestach. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 19.2.2013 s náčrtkom a fotodokumentáciou vykonanej na základe príkazu na prehliadku iných priestorov z 19.2.2013 vydaného vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora vyplýva, že parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX je zasypaná štrkom a je na nej urobená cesta. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 19.9.2013 s náčrtkom a fotodokumentáciou vykonanej na základe príkazu na prehliadku iných priestorov z 19.9.2013 vydaného vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora vyplýva, že táto bola vykonaná za účelom zistenia, či nedochádza k navážaniu ďalšieho odpadu. Zo zápisnice o prehliadke iných priestorov z 27.6.2013 s náčrtkom a fotodokumentáciou vykonanej na základe príkazu na prehliadku iných priestorov z 26.6.2013 vydaného vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora vyplýva, že za účasti znalkyne R.. W. bola vykonaná prehliadka na parc. č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. L. a zameraná štrková cesta na uvedených pozemkoch.

Zo znaleckého posudku R.. W. č. 6/2013 vyplýva, že úlohou znalkyne bolo zamerať a vyznačiť presné miesto, kde došlo k stavebným prácam zisteným pri ohliadke miesta činu dňa 19.2.2013, pričom znalkyňa zistila dňa 27.6.2013 pri ohliadke miesta činu meraním metódou GNSS (globálnych navigačných systémov) prístrojom Leica GPS obvod štrkovej cesty, ktorá bola vybudovaná na pozemkoch parc. č. XXXX/XX vo výmere 2.819 m2, ktorú vykreslila v grafickom náčrte červeným šrafovaním, parc. č. XXXX/XX vo výmere 512 m2, ktorú vykreslila v grafickom náčrte žltým šrafovaním, parc. č. XXXX/XX vo výmere 114 m2, ktorú vykreslila v grafickom náčrte tmavomodrým šrafovaním, parc. č. XXXX/X vo výmere 28 m2, ktorú vykreslila v grafickom náčrte zeleným šrafovaním a parc. č. XXXX vo výmere 93 m2, ktorú vykreslila v grafickom náčrte zeleným šrafovaním, teda štrková cesta zaberala 3.566 m2. Z grafického náčrtu pripojeného k znaleckému posudku vyplýva, že znalkyňa na pozemkoch zamerala priebeh štrkovej cesty presne podľa súradníc. Znalkyňa R.. W. v doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 6/2013 určila veľkosť plochy, ktorú zaberá štrková cesta na parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo výmere 2.819 m2 a na parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo výmere 672 m2. Znalkyňa R.. L. (predtým W.) v doplnení č. 2 k znaleckému posudku č. 6/2013 určila veľkosť plochy, ktorú zaberá štrková cesta len na parc. č. XXXX/XX v dĺžke 280 metrov a v šírke zameranej a vyznačenej v znaleckom posudku č. 6/2013, ktorú určila vo výmere 1.631 m2. V prílohe znalkyňa zvýrazneným šrafovaním a podľa zameraných súradníc vyznačila štrkovú cestu na parc. č. 2300/82 v dĺžke 280 metrov.

Zo znaleckého posudku L.. V. W. č. 9/2017 a jeho opravy a doplnenia zo dňa 10.8.2018 vyplýva, že znalec určoval množstvo odpadu na ploche o výmere 1.631 m2, pričom skládku rozdelil podľa zamerania na štyri časti s tým, že odpad je v dĺžke 280 m, šírke 3,8 až 9 m a hrúbke 0,45 m. Podľa fotodokumentácie identifikoval v odpade celé tehly, ich úlomky, betón v blokoch do 100 cm, kamene, balvany hornín, výkopové hlinito-štrkovité zeminy a v malom množstve komunálny odpad. Množstvo uloženého odpadu znalec vypočítal na 734 m3, pričom v znaleckom posudku určil objemovú hmotnosť nevytriedených stavebných odpadov na cca 1300 kg/m3, čo predstavovalo 954 ton. V doplnení znaleckého posudku podľa orientačnej prepočtovej tabuľky drobných stavebných odpadov uverejnenej na stránke Ministerstva životného prostredia, kde stavebná suť - zmes má na objem 1 m3 hmotnosť 1.200 až 1.500 kg, znalec určil objemovú hmotnosť odpadov na 880,8 ton, vychádzajúc z najnižšej hmotnosti 1.200 kg (734 m3 x 1.200 kg). Pri určení výšky škody znalec vychádzal z cien za rok 2012 na odstránenie uloženého odpadu z miesta skládky - strojové nakladanie odpadu 880,8 ton x 3,55 eur = 3.126,84 eur bez DPH, na odvoz odpadov na miesto zneškodnenia - najbližšia riadená skládka L. 20 km, odvoz do 1 km 11,66 eur x 880,8 ton = 10.270,13 eur bez DPH, odvoz za každý ďalší km 0,42 eur x 880,8 ton = 7.028,78 eur bez DPH, teda odstránenie odpadu by bolo v sume 20.425,75 eur bez DPH

(3.126,84 + 10.270,13 + 7.028,78), čo je 24.510,90 eur s DPH, a za uloženie odpadu na riadenej skládke v cene za uloženie nevytriedeného stavebného odpadu 35,08 eur x 880,8 ton = 30.898,46 eur. Škoda spolu tak predstavuje sumu 55.409,36 eur. Znalec vo výpovedi uviedol, že znalecký posudok č. 9/2017 vypracoval k roku 2014, preto v jeho doplnení po upozornení prokurátora vychádzal z cien v roku 2012, kedy sa stal skutok. Objem odpadov 734 m3 určil znalec podľa zamerania znalkyňou R.. L., ktorá určila plochu 1.631 m2, na ktorej bol navezený odpad a výšku odpadu určil na 0,45 m, keďže pri ohliadke miesta činu z 22.11.2012 bola nameraná výška odpadu 50 cm až 71 cm, pričom vychádzal z toho, že okraje neboli kolmé, ale okraje navážky sa znižovali, preto upravil priemernú výšku odpadu na nižšiu hodnotu, a to 45 cm. Objemovú hmotnosť odpadov znalec v znaleckom posudku určil z hmotnosti nevytriedených stavebných odpadov 1.300 kg/m3, pričom po námietke obhajoby, prečo vychádzal z tohto údaju, znalec uviedol, že podľa jeho znalostí a praxe má nevytriedený stavebný odpad hmotnosť 1.300 kg/m3. V doplnení znaleckého posudku potom znalec doložil orientačnú prepočtovú tabuľku drobných stavebných odpadov uverejnenú na stránke Ministerstva životného prostredia, kde je uvedené, že 1 m3 zmesi stavebnej sute má hmotnosť 1.200 až 1.500 kg, pričom znalec vychádzal z najnižšej uvedenej hodnoty. Pri výpočte nákladov na odstránenie odpadu znalec vychádzal z cien spoločnosti Cenekon, a. s. za rok 2012, ktorá ohodnocuje zemné a stavebné práce podľa štatistického vyhodnotenia v rámci SR, pričom stanovujú tabuľky, z ktorých vychádzajú rozpočtári pri oceňovaní stavebných prác. Takto znalec určil sumu za strojové nakladanie odpadu a za jeho odvoz do 20 km vzdialenej riadenej skládky odpadov. Pri hodnote za uloženie odpadu znalec vychádzal z cenníka skládky v L. za rok 2012.

Právna kvalifikácia ku skutku 1): Podľa § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015, kto nakladá s odpadmi v značnom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 124 odsek 3 druhá veta Trestného zákona, pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

Podľa § 18 odsek 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia alebo povolenia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím alebo povolením. Pri nakladaní s odpadmi alebo inom zaobchádzaní s nimi je každý povinný chrániť zdravie ľudí a životné prostredie. Podľa § 18 odsek 3, písmeno a), b) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom a zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom. Podľa § 19 odsek 1, písmeno f) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, držiteľ odpadu je povinný odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnene. Podľa § 39 odsek 7 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, vykonávať zber, prepravu, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na území obce môže len ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama. Obec v zmluve podrobne upraví spôsob a podmienky zberu, prepravy, zhodnocovania alebo zneškodňovania týchto odpadov tak, aby boli v súlade s platným programom obce (§ 6) a so všeobecne záväzným nariadením podľa odseku 4. Zmluva sa uzatvára spravidla na určitý čas.

Podľa § 8 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie. Podľa § 17 odsek 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.

K výroku o vine ku skutku 1): Súd upravil skutkovú vetu v bode 1) rozsudku oproti obžalobe i s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu, že v skutku nie je uvedené konkrétne množstvo odpadu a preto nie je zrejmá výška škody a že nebolo preukázané, že sa skutok stal presne v uvedených obdobiach. V obžalobe bol skutok v bode 1) rozčlenený do troch období od 11.5.2012 do 14.5.2012, od 15.6.2012 do 15.8.2012 a na deň 5.9.2012, pričom množstvo odpadu bolo uvedené len u dňa 5.9.2012, kedy malo prísť k pokusu navezenia 1,5 tony odpadu. Vzhľadom na to, že súd nemohol použiť ako dôkaz vykonané obhliadky miesta činu z 15.6.2012 a 15.8.2012, keďže tieto boli vykonané bez príkazu na prehliadku iných priestorov a obžalovaný nedal súhlas na vstup na pozemok, nemohol súd ustáliť presne dátumovo obdobie, kedy najskôr prišlo k navezeniu odpadu na plochu 10 x 20 m a následne až na dĺžku takmer 300 m. Z výpovedí svedkov F. F. R.. L., ako aj z miestnych obhliadok obvodného stavebného úradu, mal súd preukázané, že k navážaniu odpadu na pozemky parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX prišlo v období od mája do augusta 2012, keďže svedok F. uviedol, že ako starostovi mu občania koncom mája volali, že sa na pozemky naváža stavebná suť, čo si boli aj pozrieť, a svedok R.. L. potvrdil, že koncom júna 2012 sa pred jeho domom na pozemku objavila skládka, ktorá sa zväčšovala. To, že navezený odpad bol na pozemkoch rozhŕňaný do augusta 2012 vyplýva zo záznamov o prevádzke buldozéra patriaceho spoločnosti M., obsluhovaného V. J., podľa ktorých svedok s buldozérom na pozemkoch pracoval v dňoch od 11.7.2012 do 14.8.2012. Súd tak vykonaným dokazovaním ustálil, že k navezeniu stavebného odpadu prišlo na pozemky v období od mája do augusta 2012, ktoré obdobie zahŕňa pôvodne presne dátumovo vymedzené obdobie, ktoré sa však presne podľa dátumov nepodarilo preukázať. Čo sa týka konkrétneho množstva navezeného odpadu, súd mal z doplneného dokazovania na pojednávaní preukázané, že ako podklad pre cestu bol na pozemok navezený stavebný odpad v objeme 745 m3, čo je 880,8 ton, ktoré preukázané množstvo odpadu súd doplnil do skutkovej vety. K tomuto si dovoľuje súd podotknúť, že napriek tomuto doplneniu sa nemenila totožnosť skutku, keďže súd doplnil len konkrétne množstvo odpadu. Súd pri skutku v bode 1) ponechal časť skutku týkajúceho sa dňa 5.9.2012, nakoľko uvedený dátum pokusu navezenia 1,5 tony odpadu vyplýva jednak z výpovede svedka N. B., ktorý uviedol, že na pozemku pracoval len jeden deň 5.9.2012 asi hodinu a pol a potom na miesto prišla polícia, ako aj z výpovede svedka V. Z., ktorému polícia nedovolila vysypať druhú vlečku odpadu na pozemok v L. a poslala ho s odpadom preč, čo vo výpovedi potvrdil aj svedok Z..

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný Č. nakladal s odpadmi v značnom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom súd posudzoval konanie obžalovaného podľa ustanovenia § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015, kedy sa vyžadovalo úmyselné zavinenie, keďže v znení od 1.9.2015 stačilo pre naplnenie tejto skutkovej podstaty aj konanie z nedbanlivosti, čo by bolo pre obžalovaného nepriaznivejšie, preto posudzoval trestnosť konania podľa ustanovenia účinného v čase spáchania skutku, a nie podľa neskoršieho ustanovenia. Obžalovaný uviedol, že osobne žiadny odpad do L. nedoviezol a to, že rozhodoval o nejakých úpravách, premiestňovaní a ukladaní nie je podľa neho trestným činom. K obrane obžalovaného treba uviesť, že na naplnenie skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi sa nevyžaduje, aby stavebný odpad na pozemok doviezol osobne obžalovaný. Pod pojmom nakladanie s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi treba rozumieť nakladanie s odpadmi alebo iné zaobchádzanie s nimi, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení účinnom v čase spáchania skutku. Zákon č. 223/2001 Z. z. v ustanovení § 18 odsek 3, písmeno a), b), vyslovene zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom a zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom. Pod pojmom nakladanie s odpadmi tak treba rozumieť nielen jeho osobný dovoz na pozemok, ale aj jeho uloženie, či len samotné ponechanie na inom mieste ako na mieste na to určenom. Dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný Č. dával pokyny ako rozhŕňať navozený odpad, ktorý mal byť podkladom pre cestu, teda rozhodoval o ponechaní tohto navozeného odpadu na pozemku ako aj o jeho uložení, čo potvrdil vo výpovedi svedok V. J., ktorý uviedol, že stavebný odpad rozhŕňal a upravoval buldozérom na pokyny obžalovaného Č. podľa vytýčených tyčí smerom od hlavnej cesty v dĺžke asi 250 metrov v šírke asi 5 metrov smerom k svahu. Dokonca aj obžalovaný potvrdil, že rozhodoval o úpravách, premiestňovaní a ukladaní, avšak podľa neho to nie je trestný čin. K obrane obžalovaného, že svedkovi J. dával príkazy na úpravu hliny a nie odpadu, treba uviesť, že svedok J. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že na pole od cesty po svah bol vysypaný odpad, a to kvádre, betóny, suť, štrk, piesok a podobne, na rozhŕňanie ktorého mu dával pokyny osobne len obžalovaný Č.. Okrem toho svedok buldozérom pracoval aj na úprave svahu a vytrhávaní stromov, kde išlo aj o úpravu hliny, ale vo

vzťahu k navážke materiálu od cesty ku svahu, jednoznačne uviedol, že išlo o stavebný odpad, ktorý rozhŕňal na pokyny obžalovaného. Obžalovaný mal pri rozhodovaní o rozhrnutí odpadu vedomosť, že ide o miesto, ktoré na uloženie odpadu nie je určené, keďže pozemok par. č. XXXX/XX evidovaný ako orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX evidovaný ako orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. L. bol od 5.1.2012 na základe kúpnej zmluvy vo vlastníctve spoločnosti B., M.. L.. T.., v ktorej štatutárnym orgánom a spoločníkom bol aj obžalovaný W. Č.. Úmysel obžalovaného Č. dať naviesť na pozemok vo vlastníctve spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom aj konateľom, stavebnú suť ako podklad pre vytvorenie cesty, preukazuje aj skutočnosť, že sám obžalovaný Č. podpísal ako konateľ spoločnosti B., M.. L.. T.. žiadosť o vydanie stavebného povolenia o stavbu križovatky cesty II/507 a miestnej obslužnej komunikácie v L. na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX a XXXX/X, ktorá bola podaná na obec L. dňa 20.2.2012, teda niekoľko mesiacov pred začatím navážania stavebnej sute na pozemky. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že obžalovaný Č., prostredníctvom spoločnosti B., v ktorej bol spoločníkom a konateľom, chcel na pozemkoch vybudovať miestu obslužnú komunikáciu, čo evidentne začal aj od mája 2012 realizovať, hoci obec ako stavebný úrad na uvedenú stavbu nevydala stavebné povolenie, stavebné konanie najskôr prerušila, neskôr zastavila a následne rozhodla o odstránení tejto stavby. Obžalovaný Č. tak v čase navážania odpadu na pozemok a jeho úpravy ako cesty mal vedomosť, že stavebné povolenie na takúto stavbu nebolo vydané, pričom pozemky boli vedené ako orná pôda, teda neboli určené ako miesto na uloženie stavebnej sute. Skutočnosť, že na pozemok parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX bol navezený stavebný odpad zmiešaný z kvádrov, betónov, sute, štrku, piesku a rôzneho stavebného odpadu vyplýva z výpovedí svedkov V. J., ktorý buldozérom tento odpad rozhŕňal, N. Q., ktorého oslovil W. V., či nemá nejaké tehly a kvádre, ktoré by doviezol, pričom tento takýto odpad raz na pozemok doviezol, W. Z., R.. W. W., W. F. a R.. J. L., ktorí videli navezenú suť ako podklad pre cestu. Aký odpad a v akom zložení bol na tieto pozemky navezený, vyplýva aj z obhliadky miesta činu z 22.11.2012, ktorá bola vykonaná na základe príkazu na prehliadku iných priestorov, pričom zo zápisnice a z 35 fotografií s detailným záberom na zloženie odpadu na rôznych miestach vyplýva, že odpad pozostával z betónu, tehál, stromov, škridiel, rúr, čiernej asfaltovej hmoty, tesniacej peny a umelých fliaš a mal šírku 8,5 metra, dĺžku 280 metrov a siahal do výšky 50 až 71 cm. Skutočnosť, že na pozemok mal byť dňa 5.9.2012 vysypaný odpad v objeme 1,5 tony vyplýva, z výpovede svedka V. Z., ktorý uviedol, že v uvedený deň s dovolením pána V. priviezol už druhú vlečku stavebného odpadu na pozemok do L., ktorú tu už nevysypal, nakoľko ho policajti poslali preč, čo potvrdili vo výpovedi aj svedkovia Š. O. a W. Z..

Rozsah neoprávneného nakladania s odpadmi mal súd preukázaný znaleckými posudkami, ich doplnením a výpoveďami znalkyne R.. L. a znalca L.. W.. V prvom rade treba uviesť, že súd ako dôkazy nepoužil skutočnosti zistené pri obhliadkach miesta činu dňa 15.6.2012, 15.8.2012 a 5.9.2012, keďže tieto ohliadky boli vykonané bez príkazu na prehliadku iných priestorov a obžalovaný nedal súhlas na vstup na pozemok, ktoré skutočnosti namietal aj obhajca obžalovaného. Rovnako súd nepoužil ako dôkaz skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku R.. K. č. 2/2012, nakoľko znalecký posudok vychádzal z údajov zistených ohliadkou miesta činu dňa 15.6.2012 ako aj z poznatkov a vlastnej obhliadky znalkyne, ktorú znalkyňa vykonala bez prítomnosti polície a bez súhlasu so vstupom na pozemok. Čo sa týka zamerania navezeného odpadu súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 6/2013 a jeho dvoch doplnení R.. L. (predtým W.), ktoré vychádzali zo skutočností zistených pri ohliadke miesta činu dňa 19.2.2013, ktorá bola vykonaná na základe príkazu na prehliadku iných priestorov, ako aj zo skutočností zistených pri ohliadke miesta činu dňa 27.6.2013, ktorá bola taktiež vykonaná na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a na ktorej sa zúčastnila aj znalkyňa R.. L. (v tom čase W.), ktorá na mieste metódou GNSS (globálnych navigačných systémov) prístrojom Leica GPS vykonala podľa pokynov polície zameranie štrkovej cesty. K námietke obhajoby, že znalkyňa vykonala zameranie pozemkov a nie zameranie štrkovej cesty treba uviesť, že z obsahu znaleckého posudku č. 6/2013 jednoznačne vyplýva, že úlohou znalkyne bolo zamerať a vyznačiť presné miesto, kde došlo k stavebným prácam zisteným pri ohliadke miesta činu zo dňa 19.2.2013 a že znalkyňa okrem iného zamerala aj obvod štrkovej cesty, pričom zistila, že táto bola vybudovaná viacerých parcelách, pričom štrková cesta zaberala 3.566 m2. Z grafického náčrtu pripojeného k znaleckému posudku jednoznačne vyplýva, že znalkyňa na pozemkoch zamerala priebeh štrkovej cesty presne podľa súradníc. Znalkyňa nezameriavala pozemky, ale štrkovú cestu na nej vybudovanú, pričom okolnosť, že podkladom pre túto štrkovú cestu bol stavebný odpad vyplynulo zo svedeckých výpovedí uvedených vyššie. Argument obhajoby tak neobstojí, nakoľko

znalkyňa štrkovú cestu zakreslila aj do katastrálnej mapy a z nákresu je zrejmé, do ktorých pozemkov cesta zasahovala. V rámci doplnenia č. 1 k znaleckému posudku znalkyňa R.. L. určila veľkosť plochy, ktorú zaberá štrková cesta len na parc. č. XXXX/XX, ktorá bola vo výmere 2.819 m2 a na parc. č. XXXX/XX, ktorá bola vo výmere 672 m2, keďže len tieto dve parcely boli vo vlastníctve spoločnosti B., M..L..T.., kde bol konateľom a spoločníkom obžalovaný Č.. Doplnením č. 2 k znaleckému posudku znalkyňa R.. L. na žiadosť prokurátora určila veľkosť plochy, ktorú zaberá štrková cesta len na parc. č. XXXX/XX v dĺžke 280 metrov a v šírke zameranej a vyznačenej v znaleckom posudku č. 6/2013, ktorú znalkyňa určila vo výmere 1.631 m2 a túto vyznačila v prílohe zvýrazneným šrafovaním a podľa zameraných súradníc. Znalkyňa R.. L. vypracovala dve doplnenia znaleckého posudku, avšak vždy vychádzala zo skutočností zistených pri obhliadkach miesta činu vykonaných na základe príkazov na prehliadku iných priestorov ako aj z vlastných meraní za prítomnosti polície. K okolnosti, že znalkyňa na mieste činu vykonala vlastné zameranie a toto zameranie nevykonala polícia, je potrebné uviesť, že v danom prípade išlo o odborné zameranie na to určeným prístrojom, ktorým polícia nedisponuje, keďže znalkyňa podľa globálnych navigačných systémov zamerala vytvorenú štrkovú cestu v teréne podľa pokynov polície a toto zameranie preniesla do katastrálnej mapy a tak presne určila aj pozemky, na ktorých bola cesta vybudovaná. V danom prípade takéto zameranie treba hodnotiť ako odbornú činnosť, na ktorú polícia nemá prístroje a prostriedky, preto bolo dôvodné do konania na toto zameranie pribrať znalca. K doplneniam znaleckého posudku treba ešte uviesť, že znalkyňa v nich na základe pôvodného merania počítala plochu štrkovej cesty najskôr len na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX a následne len na pozemku parc. č. XXXX/XX a len v dĺžke 280 metrov, tak ako bola dĺžka cesty zameraná pri ohliadke miesta činu z 22.11.2012. Na základe vykonaných zameraní a určením pozemku, na ktorom štrkovú cestu treba určovať v dĺžke 280 metrov, znalkyňa určila výmeru štrkovej cesty 1.631 m2. Objem navezeného odpadu mal súd preukázaný zo znaleckého posudku L.. V. W. č. 9/2017 a jeho opravy a doplnenia zo dňa 10.8.2018, pričom znalec pri výpočte objemu odpadu vychádzal zo zistenej plochy štrkovej cesty, ktorá preukázateľne podľa výpovedí svedkov aj podľa fotodokumentácie k obhliadke miesta činu z 22.11.2012 bola tvorená stavebným odpadom. K námietke obhajoby, že nebolo zistené, čo bolo pod povrchom štrkovej cesty treba uviesť, že z vyššie opísaných výpovedí svedkov, ktorí na rozhŕňaní odpadu pracovali, resp. boli na mieste skutku v roku 2012 jednoznačne vyplýva zloženie stavebnej sute, teda argument, že znalec nezistil z čoho bola navážka odpadu neobstojí, nakoľko znalec mal k dispozícii výpovede svedkov aj fotodokumentáciu v rozsahu až 35 fotografií detailne zameraných na zloženie odpadu vyhotovených pri ohliadke dňa 22.11.2012. K námietke obhajoby, že nebolo jednoznačne preukázané, do akej presnej výšky odpad siahal, treba uviesť, že z výpovede svedka R.. L. vyplynulo, že tuhý stavebný odpad bol navážený na pozemok bez úpravy ako je stiahnutie zeminy, teda bolo dôvodné vychádzať z merania výšky navážky odpadu vzhľadom k výške okolitej zeminy. Zo žiadnych vykonaných dôkazov pritom nevyplynulo, že by odpad bol navážený na nejakú terénnu nerovnosť. K obhajobou namietanej výške navezeného odpadu, ktorú znalec na celú plochu cesty počítal 0,45 m, treba uviesť, že pri obhliadke miesta činu z 22.11.2012 vykonanej na základe príkazu na prehliadku iných priestorov bol odpad zameraný vo výške 50 až 71 cm, pričom znalec nielen že vychádzal pri určení objemu z najnižšej nameranej hodnoty, ale zohľadnil aj skutočnosť, že okraje cesty neboli kolmé, ale okraje navážky sa znižovali, preto upravil výšku odpadu na nižšiu hodnotu, a to 45 cm, ktorý postup súd vyhodnotil ako pre páchateľa priaznivejší, zohľadňujúci aj okraje cesty. Znalec L.. W. tak na určenej ploche 1.631 m2 vypočítal objem odpadu na 734 m3, pričom vychádzal z priemernej výšky odpadu 0,45 m. Hmotnosť navezeného odpadu mal súd preukázanú zo znaleckého posudku L.. V. W. č. 9/2017, jeho opravy a doplnenia zo dňa 10.8.2018 ako aj z výpovede znalca. Znalec najskôr v znaleckom posudku určil objemovú hmotnosť nevytriedených stavebných odpadov na cca 1.300 kg/m3, čo predstavovalo 954 ton, pričom po námietke obhajoby, prečo vychádzal z tohto údaju, znalec uviedol, že podľa jeho znalostí a praxe má nevytriedený stavebný odpad hmotnosť 1.300 kg/m3. V doplnení znaleckého posudku potom znalec doložil orientačnú prepočtovú tabuľku drobných stavebných odpadov uverejnenú na stránke Ministerstva životného prostredia SR, kde je uvedené, že 1 m3 zmesi stavebnej sute má hmotnosť 1.200 až 1.500 kg, pričom znalec vychádzal z najnižšej uvedenej hodnoty. Argument obhajoby, že ide o orientačnú tabuľku a nie je známy jej autor, napriek tomu, že ju uverejnila štátna inštitúcia neobstojí, nakoľko súd má za to, že určenie hmotnosti nevytriedeného stavebného odpadu v danom prípade, keď nebolo objektívne možné zistiť presnú hmotnosť navezeného odpadu, je vecou odborného posúdenia znalca podľa jeho skúseností a praxe, aby určil, aká je hmotnosť metra kubického takéhoto odpadu. Už zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec vychádzal z hodnoty 1.300 kg/m3, ale keďže na stránke

Ministerstva životného prostredia SR, do pôsobnosti ktorého patrí aj nakladanie s odpadmi, bol údaj o hmotnosti zmesi stavebnej sute na objem 1 m3 v hodnote 1.200 až 1.500 kg, znalec vychádzal z takto určenej najnižšej hodnoty, čo je jednoznačne pre páchateľa priaznivejšie. V danom prípade nebolo objektívne možné hmotnosť odpadu zmerať exaktne, preto bolo potrebné určiť hmotnosť navezeného odpadu znalecky. Spochybňovať, že znalec vychádzal len z orientačnej tabuľky nie je na mieste, keďže pôvodný údaj znalca v znaleckom posudku určený znalcom z vlastnej praxe bol v rozmedzí, ako je táto hodnota určená aj v namietanej tabuľke zo stránky Ministerstva životného prostredia SR. Znalec tak na základe týchto skutočností zistil objemovú hmotnosť odpadov na 880,8 ton. Výšku škody znalec určil ako súčet cien na odstránenie uloženého odpadu z miesta skládky strojovým nakladaním odpadu, na odvoz odpadov na miesto zneškodnenia na najbližšiu riadenú skládku v L. a za uloženie odpadu na riadenej skládke, vychádzajúc z cien za rok 2012. Znalec určil cenu za strojové nakladanie odpadu a za jeho odvoz do 20 km vzdialenej riadenej skládky odpadov podľa cien spoločnosti H., F.. M.. za rok 2012, ktorá ohodnocuje zemné a stavebné práce podľa štatistického vyhodnotenia v rámci SR, teda ide o priemernú sumu za dané práce v danom roku. Pri cene za uloženie odpadu znalec vychádzal z cenníka skládky v L. za rok 2012. Znalec tak vypočítal celkovú škodu v sume 55.409,36 eur, pozostávajúcu z ceny na odstránenie uloženého odpadu z miesta skládky - strojové nakladanie odpadu 880,8 ton x 3,55 eur = 3.126,84 eur bez DPH, na odvoz odpadov na miesto zneškodnenia - najbližšia riadená skládka L. 20 km, odvoz do 1 km 11,66 eur x 880,8 ton = 10.270,13 eur bez DPH, odvoz za každý ďalší km 0,42 eur x 880,8 ton = 7.028,78 eur bez DPH, teda odstránenie odpadu by bolo v sume 20.425,75 eur bez DPH (3.126,84 + 10.270,13 + 7.028,78), čo je 24.510,90 eur s DPH, a za uloženie odpadu na riadenej skládke v cene za uloženie nevytriedeného stavebného odpadu 35,08 eur x 880,8 ton = 30.898,46 eur. Rozsahom činu pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona sa v súlade s ustanovením § 124 odsek 3 druhá veta Trestného zákona rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené. Vzhľadom na to, že znalec určil škodu ako súčet cien za odstránenie odpadu, za jeho odvezenie a uloženie na riadenej skládke, teda v súlade s ustanovením § 124 odsek 3 druhá veta Trestného zákona, súd vychádzal pri rozsahu činu zo sumy 55.409,36 eur.

Obžalovaný Č. tým, že dával pokyny ako rozhŕňať navozený odpad, teda rozhodoval o ponechaní tohto navozeného odpadu ako aj o jeho uložení na pozemku, ktorý na to nebol určený, spôsobil škodu 55.409,36 eur, a tento skutok spáchal spoločne s právoplatne odsúdeným W. V. spoločným konaním, nakladal s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v značnom rozsahu, pričom vo vzťahu ku skutku dňa 5.9.2012 sa tohto činu dopustil v štádiu pokusu, nakoľko na pozemok malo byť vysypaných ďalších 1,5 tony odpadu. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015 v časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

K vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného Č. nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (rozhodovanie o ponechaní a rozhŕňaní odpadu na ornej pôde ako podkladu pre štrkovú cestu bez stavebného povolenia, o ktoré ako konateľ spoločnosti požiadal, ale ktoré mu nebolo udelené) a najmä jeho následku (škoda vo výške 55.409,36 eur), ale aj okolností, za ktorých bol čin spáchaný (Obvodným pozemkovým úradom v G. bola spoločnosť, v ktorej bol obžalovaný spoločníkom a konateľom vyzvaná v júni 2012 na odstránenie stavebnej sute, napriek tomu v navážaní odpadu a jeho rozhŕňaní na pozemku sa pokračovalo) a miere zavinenia obžalovaného (konal v priamom úmysle, lebo chcel na ornej pôde rozhrnúť odpad ako podklad pre účelovú komunikáciu), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

K výroku o treste:

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 4 a odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj to, akou mierou konanie každého zo spolupáchateľov prispelo k spáchaniu trestného činu.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z hľadiska spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia a pohnútky, ako aj miery, akou konanie obžalovaného Č. prispelo k spáchaniu trestného činu, súd prihliadol na okolnosti opísané vyššie v časti výroku o vine ku skutku 1), pričom má za to, že konanie obžalovaného Č. prispelo vyššou mierou k spáchaniu činu ako konanie už právoplatne odsúdeného W. V., keďže išlo o pozemky s ornou pôdou vo vlastníctve spoločnosti, v ktorej bol obžalovaný Č. spoločníkom a konateľom, v zastúpení ktorej spoločnosti aj žiadal o stavebné povolenie na stavbu cesty, ktoré však vydané nebolo. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko nebol doposiaľ súdne trestaný a postihnutý bol len za priestupky v doprave. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 302 odsek 3 Trestného zákona v trvaní od 1 do 5 rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 3 rokov a 8 mesiacov. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov, teda pri dolnej hranici jedného roka, zohľadniac mieru, akou sa podieľal s už právoplatne odsúdeným V. na spáchaní činu. Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkov sa dopustil len na úseku dopravy, má súd za to, že nie je pre nápravu obžalovaného, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok prihliadnuc na dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania činu, počas ktorej obžalovaný viedol riadny život.

K návrhu prokurátora uložiť obžalovanému Č. nahradiť škodu vyčíslenú znaleckým posudkom L.. W., účelom ktorej je uviesť životné prostredie do pôvodného stavu, treba uviesť, že táto škoda nebola do skončenia vyšetrovania uplatnená, preto o nej súd nerozhodoval.

Dokazovanie ku skutku 2): Obžalovaný využil v prípravnom konaní svoje právo nevypovedať a na hlavnom pojednávaní sa k tomuto skutku bližšie nevyjadril. Poškodený V. M. uviedol, že na parcelách č. XXXX/XX a č. 2300/83, ktoré mal v prenájme mal zasiatu ozimnú pšenicu, ktorá bola poschádzaná vo výške asi 30 cm, pričom išlo o výmeru minimálne 5 hektárov. Obžalovaný odkúpil nejaké parcely od vlastníkov bez toho, aby o tom ako nájomca vedel. Videl, ako sa na zasiatu pšenicu na uvedených parcelách naváža odpad zo stavby, betóny, ipa, polystyrén, bagrom tam robili kopy. Pokyny, kde sa má vysypávať odpad dával V.. Pýtal sa robotníkov, čo tam robia a oni mu povedali, že to patrí obžalovanému, u ktorého keď sa sťažoval, mu povedal len to, že je to jeho pozemok. Poškodený potvrdil, že v priebehu marca 2012 mu od firmy B. Z. oznámili, aby ukončil nájomný vzťah, ale v tom čase boli pozemky obsiate. Škoda na zničenej pšenici zasiatej na výmere 3.533 m2 (na parc. č. 2300/82 výmera 2.861 m2, kde bola vybudovaná štrková cesta a na parc. č. 2300/83 výmera 672 m2) bola v prípravnom konaní znaleckým posudkom vyčíslená v sume 324,19 eur po dozretí a zbere pšenice. Po zrušení veci odvolacím súdom súd na návrh prokurátora doplnil dokazovanie o nový znalecký posudok k výške škody na zničenej pšenici, pričom zo znaleckého posudku č. 4/2017 R.. T. N. a jeho doplnenia z 30.7.2018 vyplýva, že výška škody na zničenej pšenici k 11.5.2012 na parc. č. XXXX/XX na výmere 2.861 m2 je 210,78 eur, pričom znalec určoval len škodu na pšenici, ktorá bola zničená vybudovaním štrkovej cesty na parc. č. 2300/82, a to podľa zadania prokurátora s tým, že znalec určoval výšku škody k času zničenia pšenice a podľa hodnoty osiva a nákladov na dovtedajšie obhospodarovanie. Obhajca obžalovaného poukázal na to, že s ohľadom na doplnené znalecké dokazovanie, skutok nie je trestným činom, nakoľko výška škody nedosahuje sumu 266 eur.

Právna kvalifikácia ku skutku 2):

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 125 odsek 1 prvá veta Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Podľa § 20 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Podľa § 20 odsek 2 zákona č. 372/1990 Zb., do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Podľa § 96b zákona č. 372/1990 Zb., ustanovenie § 20 ods. 2 v znení účinnom od 1. februára 2014 sa vzťahuje na priestupky spáchané po 1. februári 2014.

K výroku o vine ku skutku 2): Z vykonaného dokazovania po vrátení veci odvolacím súdom na znovu prejednanie a rozhodnutie mal súd po doplnení znaleckého dokazovania preukázané, že výška škody na zničenej pšenici vybudovaním štrkovej cesty podľa hodnoty osiva a nákladov na dovtedajšie obhospodarovanie je 210,78 eur, teda nižšia ako malá škoda. Vzhľadom na to, že mal súd doplneným znaleckým dokazovaním preukázané, že skutok nie je trestným činom, keďže výška spôsobenej škody na poškodenej pšenici V. M. je nižšia ako malá, súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby vo vzťahu ku skutku 2). K rozhodnutiu o oslobodení spod obžaloby po zistení, že škoda vznikla, ale nižšia ako malá, treba uviesť, že súd s poukazom na prechodné ustanovenie § 96b zákona č. 372/1990 Zb. nerozhodol o postúpení tohto skutku na prejednanie ako priestupku, nakoľko uplynula prekluzívna dvojročná lehota na prejednanie tohto skutku ako priestupku, nakoľko sa skutok mal stať v roku 2012, pričom na priestupky spáchané pred 1.2.2014 sa ustanovenie § 20 odsek 2 zákona č. 372/1990 Zb. nevzťahuje.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby vo vzťahu ku skutku 2) oslobodil a poškodený V. M. si vo vzťahu k tomuto skutku uplatnil nárok na náhradu škody, súd podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného V. M. s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Dokazovanie ku skutku 3) Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka kanálu v T., občania T. vedia, že možno 20 rokov tam stále niekto niečo vyvážal. Možno 25 rokov dozadu B. O. uzavrelo kanál v Č. a odvtedy nevykonávali žiadne čistenia, úpravy, oni sami ho znefunkčnili, preto to ľudia využívali na skládky odpadu. Obžalovaný uviedol, že tam nikdy nič nedoviezol, jedine pri skrášlení to vyrovnal a vysial trávou, keďže časť týchto pozemkov je oproti jeho majetkom. V T. malo byť navezených cez 1000 m3 čo je 300 áut, teda musel by tam niekto obžalovaného vidieť. Obhajca obžalovaného uviedol, že zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že odpad do koryta X. bol vyvážený rôznymi osobami počas niekoľkých rokov, pričom po vrátení veci odvolacím súdom nebolo k tomuto skutku doplnené dokazovanie.

Svedkyňa B.. X. Z. uviedla, že v období rokov 2008 až 2012 vykonávala funkciu starostky obce T.. V novembri 2008 bolo podané anonymné oznámenie, že sa zaváža koryto potoka X. a na jeho dno sa ukladajú železobetónové panely, asi 20 ks a prevážajú ich vozidlá s logom H. I.. Panely boli navážené pred domom obžalovaného a pred susednými domami v dĺžke asi 200 metrov. O tejto skutočnosti upovedomila aj B. O. v B.. Na základe vyjadrenia bývalého starostu obce sa dozvedela, že tieto panely sú vo vlastníctve obce. V deň volieb 27.11.2010 jej bolo telefonicky oznámené p. X., že sa zaváža koryto potoka X. bagrom, ktorý premiestňuje zeminu, pričom keď bola na mieste s pánom Z., pred ňou pracovník obsluhujúci bager, ktorého nepoznala, utiekol a povedal len to, že mal na to pokyn. Koľko hliny bolo premiestnenej nevie. Obyvatelia W. U. jej písomne oznámili, že bude prebiehať jarné upratovanie, a keď sa tam prišla pozrieť, videla, že sa tam vysádzajú dreviny a obžalovaný obsluhoval žltý bager, ktorým vozil štrk a upravoval plochu v mieste koryta potoka X..

Svedok V. Z. potvrdil, že v deň komunálnych volieb v roku 2010 bol v terajšou starostkou pani Z. pri koryte X., na základe telefonického oznámenia, že sa koryto zaváža. Bagrista, ktorý tam robil, im nepovedal na čí príkaz vykonáva práce. Niekedy v roku 2011 videl obžalovaného ako naberá na lyžicu bagra stavebný

odpad, išlo o hlinu, štrk kusy asfaltu a komunálny odpad, ktorým sa zavážalo koryto X., pričom nevie, koľko toho odpadu obžalovaný zahrnul, nakoľko sa tam pristavil len krátko.

Svedok V. X. potvrdil, že vyhotovil fotografie z ukladania poškodených panelov do koryta X. žeriavom, pričom obžalovaného pri prekladaní panelov nevidel. Fotografie potom zaslal vtedajšej starostke. Toto sa dialo pred domom obžalovaného a keď sa ho na to pýtal, povedal mu, že koryto sa zasype a bude tam tráva a parkovisko.

Svedok V. Š. uviedol, že vo februári 2013 dostal prácu ako stavebník u obžalovaného a s obžalovaným vykonával úpravu koryta X. tak, že sa tam vozila hlina a terén sa upravoval, pričom potok už bol zasypaný a boli v ňom panely.

Svedok R.. R. K. ako vtedajší pracovník vodohospodárkeho podniku uviedol, že písomne upozornili obecný úrad na zasypávanie koryta X., ktorý pôvodne odvádzal vody z povodia X., aby neprišlo k zatopeniu okolitých pozemkov, ale už prestal plniť túto funkciu.

Svedkovia Ľ. Y. a T. Y. uviedli, že koryto X. bolo zarastené burinou a bola tam divoká skládka asi v dĺžke 100 m, ktorá tam existovala dlhšie, a videli tam obžalovaného na bagri zrovnávať skládku, pričom nevedeli uviesť koľko odpadu nahrnul obžalovaný do kanála. Následne tam bola navezená zemina, na ktorú boli vysadené kríky a tráva.

Svedok V. Z. uviedol, že okolo koryta X. chodil so psami a videl obžalovaného ako nakladá zeminu do nakladača, ale že by zavážal koryto nevidel.

Svedkovia X. Z., W. M., N. X., R. W., O. W., korí bývajú blízko koryta X. potvrdili, že sa zavážalo koryto X., ktoré bolo zarastené a ľudia tam odhadzovali odpad, ale kto to zavážal nevedeli. Následne sa tam vysadili kríky a tráva z podnetu obžalovaného, ktorý zorganizoval skrášlenie ulice.

Zo znaleckého posudku č. 4/2012 L.. V. W. vyplýva, že na základe vyšetrovacieho spisu a terénnej obhliadky skládky dňa 23.5.2012, kde vykonal merania pásmom, kontrolné ručné odkopy rýľom a vyhotovil fotodokumentáciu vypracoval znalecký posudok, v ktorom uviedol, že odpad je uložený v koryte potoka X. a na jeho brehoch v dĺžke 169 m, v šírke cca 5 m a v hrúbke maximálne 2 m, pričom objem odpadu je cca 1.030 m3, teda 1.440 t. Výšku škody znalec určil v sume 56.763,74 eur, pozostávajúcu z nákladov na jeho odstránenie z danej lokality a z nákladov na jeho uloženie na riadenej skládke.

Právna kvalifikácia ku skutku 3): Podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015, kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 302 odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu. Podľa § 18 odsek 3, písmeno a), b) zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom a zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom. Podľa § 47 odsek 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení účinnom od 14.10.2012, meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku, je zakázané.

K výroku o vine ku skutku 3): Z vykonaného dokazovania ani po vrátení veci odvolacím súdom na znovu prejednanie a rozhodnutie nebolo preukázané, že obžalovaný v období od novembra 2008 do 7.9.2012, tak ako mu je to kladené za vinu v obžalobe, založil skládku odpadu na ploche o dĺžke 169 m a šírke cca 5 m, v hrúbke maximálne 2 m, s objemom odpadu cca 1.030 m3, teda 1.440 ton. Obžalovaný poprel, že by nejaký odpad do koryta X. naviezol, jedine pri skrášlení vyrovnal terén a vysial tam trávu, keďže časť týchto pozemkov je oproti jeho majetkom. Žiadnou z vykonaných výpovedí svedkov k tomuto skutku sa nepodarilo preukázať, že by obžalovaný odpad do koryta potoka priviezol.

Obžalovaný aj viacero svedkov Ľ. Y., T. Y., X. Z., W. M., N. X., R. W., O. W. uviedlo, že ľudia odhadzovali odpad do koryta X. dlhšie obdobie. Svedkyňa Z. a svedok V. Z. síce uviedli, že videli niekedy v roku 2011 obžalovaného obsluhovať bager, ktorým naberal stavebný odpad, išlo o hlinu, štrk, kusy asfaltu a komunálny odpad, ktorým sa zavážalo koryto X., a ktorým upravoval terén v mieste koryta potoka, avšak nevedeli uviesť, aké množstvo odpadu obžalovaný zahrnul do koryta X.. Svedok V. Š. uviedol, že s obžalovaným vykonával úpravu koryta X. tak, že sa tam vozila hlina a terén sa upravoval, pričom potok už bol zasypaný a boli v ňom panely. Žiadny zo svedkov neuviedol, že by obžalovaný v období od novembra 2008 do 7.9.2012 založil skládku v objeme ako je to uvedené v obžalobe. K činnosti obžalovaného súvisiacej so zavážaním koryta X., pri ktorej bol videný svedkami X. Z. a V.U. Z. a ktorú potvrdil aj svedok Š., treba uviesť, že obžalovaný konal v rozpore s § 18 odsek 3 písmeno b) zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2012, ktorým sa zakazuje zneškodniť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom. K rozsahu tohto konania obžalovaným však súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že bagrom, ktorý obsluhoval, premiestnil a zahrnul odpad hlinou na celom úseku o dĺžke 169 m a šírke cca 5 m tak, ako je uvedené v obžalobe. V danom prípade je potrebné uviesť, že zneškodnením odpadu treba chápať aj jeho zavezenie hlinou na mieste, kde odpad nie je možné uskladniť, čo obžalovaný z časti vykonal, teda konal v rozpore so zákonom o odpadoch, avšak rozsah jeho konania tak, ako uvádza obžaloba nebol preukázaný žiadnym z vykonaných dôkazov. Okrem toho, že súd nemal žiadnymi dôkazmi preukázaný rozsah konania obžalovaného kladeného mu za vinu v obžalobe, treba uviesť aj to, že v konaní nebolo možné použiť znalecký posudok č. 4/2012 L.. V. W. ako dôkaz, keďže z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že sám znalec dňa 23.5.2012 vykonal merania pásmom, kontrolné ručné odkopy rýľom a vyhotovil fotodokumentáciu koryta X., teda sám znalec vykonal dôkazy, ktoré potreboval na vypracovanie znaleckého posudku k určeniu výšky spôsobenej škody. S poukazom na rozhodnutie R 37/1984 znalec sa vo svojom posudku nemôže opierať o zistenia, ktoré sám vykonal na mieste činu. Ak potrebuje na podanie posudku doplnenie alebo preverenie údajov z miesta činu, musí navrhnúť orgánu činnému v trestnom konaní vykonanie obhliadky v zmysle § 154 Trestného poriadku. V danom prípade tak znalec neurobil, keďže k zameraniu odpadu nebola vykonaná obhliadka miesta činu políciou, ale sám znalec vykonal chýbajúce merania k vypracovaniu znaleckého posudku, preto predmetný znalecký posudok nebolo možné použiť v konaní ako dôkaz a súd tak nemal žiadnym dôkazom ani preukázanú výšku spôsobenej škody týmto skutkom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný upravoval terén koryta X., čo potvrdil aj sám obžalovaný, ktorý uviedol, že terén vyrovnal a zasial tam trávu, ako aj svedkovia X. Z., V. Z., V. Š.I., Ľ. Y. F. T. Y., avšak obžalovaný ani svedkovia neuviedli na akej ploche k takejto úprave malo prísť, pričom obžalovaný tak konal v rozpore s § 47 odsek 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení účinnom od 14.10.2012, ktorým sa zakazuje meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, pričom však vo vzťahu k takémuto konaniu obžalovaného nebola vyčíslená škoda, ktorú tým spôsobil, keďže znalec L.. W. vyčíslil škodu len vo vzťahu k nákladom na odstránenie odpadu z danej lokality a k nákladom na uloženie odpadu na riadenej skládke. Keďže súd nemal jednoznačne preukázaný rozsah konania obžalovaného v súvislosti s úpravou terénu koryta X. ani výšku škody týmto konkrétnym konaním spôsobenej, nevedel konanie obžalovaného kvalifikovať ako trestný čin. Vzhľadom na to, že súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že skutok v bode 3) rozsudku v celom rozsahu tak, ako je uvedený v obžalobe, spáchal obžalovaný, súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby vo vzťahu ku skutku 3).

Dokazovanie ku skutku 4): Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že v čase, keď dal pokyny na vyrovnávanie pozemku, tak sa tam žiadne stromy ani kry nenachádzali. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní namietol, že nebolo preukázané, či dreviny, ktoré boli ohodnotené v rámci odborného vyjadrenia rástli pôvodne na pozemku alebo tam boli dovezené. Okrem toho svedok J. uviedol iné druhy stromov, ktoré vytrhával bagrom ako tie, ktoré boli uvedené v obžalobe. Stromy, ktoré boli na pozemku mali vo výške 1 - 1,40 metra maximálne priemer 20 cm a kríky ako baza a šípky boli v zhlukoch 3 - 5 m2.

Obhajca obžalovaného uviedol, že svedkovia J. F. B. neuviedli, že by im obžalovaný kázal vyrúbať stromy a krovité porasty uvedené v obžalobe. Poukázal aj na to, že R.. N. nevykonala ohliadku miesta, na základe ktorej podala odborné vyjadrenie, za prítomnosti polície. Obhajca taktiež uviedol, že od 1.9.2015 došlo k zmene ustanovenia § 305 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pričom podľa tejto neskoršej právnej úpravy konanie obžalovaného v bode 4) rozsudku nie je trestné, takže pre trestnosť treba použiť priaznivejšiu právnu úpravu.

Poškodený R.. B. M. uviedol, že v roku 2012 bol prednostom Obvodného úradu životného prostredia B.. Dňa 05.09.2012 ho kontaktoval starosta obce L. W. F., že sa na predmetnom pozemku nachádzajú ťažké stroje, ktoré robia neoprávnené terénne úpravy, a to výrub a trhanie drevín, preto žiadal starostu, aby to oznámil polícii. Keď prišiel na miesto, videl, že sú tam ťažké mechanizmy, ktoré zasypávali vytrhané dreviny, pričom časť týchto drevín bolo ešte vidno a časť už bola zasypaná. Polícia po príchode na miesto vyzvala pracovníkov, aby skončili s vykonávaním týchto prác a následne prišlo k zadržaniu obžalovaného aj W. V.. Na mieste bola aj zástupkyňa štátnej ochrany prírody R.. N., ktorá s poškodeným spočítala nezasypané stromy, určila ich druh rozmery a vyjadrila sa k vyčísleniu hodnoty drevín, ktorá bola v sume 10.004,19 eur, ktorú škodu si aj voči obžalovanému Č. uplatnili.

Svedok R.. W. M. uviedol, že vlastní stavebnú firmu M., pričom obžalovaný Č. si u nich ústne objednal stavebné stroje na odstraňovanie náletových drevín, za čo vyplatil zálohu a jeho pracovníci so strojmi pracovali na pozemku určenom obžalovaným. Podľa záznamov o prevádzke stroja spoločnosti M. zamestnanec spoločnosti V. J. pracoval v L. u obžalovaného v dňoch 11.7., 12.7., 13.7., 16.7., 17.7., 18.7., 19.7., 20.7., 8.8., 9.8., 10.8., 13.8. a 14.8.2012 v rozsahu 10 až 11 hodín, okrem dňa 14.8.2012 kedy to bolo hodinu, pričom vykonával najmä hrnutie zeminy a podľa záznamov dňa 11.7.2012 aj hrnutie stromov.

Svedok V. J. uviedol, že ako buldozerista bol vyslaný spoločnosťou M. I., kde bol zamestnaný, na práce do obce L., kde mal podľa pokynu obžalovaného Č. odstraňovať stromy a kry. Obžalovaný mu na pozemku ukázal, čo má robiť a ktoré stromy a kry odstraňovať a jeho prácu aj kontroloval. Na pozemku sa nachádzali stromy 15 - 20 cm hrubé, asi 20 alebo 30 odstránil. Najhrubší mohol mať priemer asi 30 cm, ale boli tam aj tenšie stromy. Zo stromov so širším obvodom si pamätá vŕbu, ktorá mohla mať v priemere 60 cm a bola rozčesnutá od blesku, preto ju zbagroval. Prvý deň strhával stromy a robil prístupovú cestu. Druhý deň na hornej časti pozemku robil poriadky s drobnými kríkmi. Spočiatku vytrhával stromy len sám, ale keď tam prišiel ďalší krát asi po týždni alebo dvoch, boli odstránené aj ďalšie stromy, okrem tých čo odstránil on. Dole pod svahom boli listnaté stromy, hore na svahu staré ovocné stromy. Tieto stromy vypílili nejakí chlapi, o ktorých predpokladal, že sú zamestnanci obžalovaného, ale určite to nevedel. V doplnení výpovede po zrušení veci odvolacím súdom svedok V. J. uviedol, že zo stromov, ktoré buldozérom odstránil poznal hloch. Hrab, dub a buk, ktoré pozná, tam neboli. Z kríkov tam boli šípky a široké hniezda bazy, asi 10-15 kusov, ktoré odstránil.

Svedok N. B. uviedol, že pracoval v spoločnosti M. I., pričom dňa 5.9.2012 bol s bagrom odoslaný do obce L., kde vykonával terénne úpravy na pokyn obžalovaného spolu s buldozeristom, pričom pracoval asi hodinu a pol a na miesto prišla polícia. V uvedený deň bol na mieste prvý krát, takže nevie, čo sa tam pred tým robilo. Žiadne stromy nevytrhával, len zarovnával zeminu. V doplnení výpovede po zrušení veci odvolacím súdom svedok N. B. zotrval na skutočnostiach uvedených v skoršej výpovedi.

Svedok Š. O. uviedol, že asi v septembri 2012 videl na predmetnom pozemku v obci L. buldozér a bager, ktorí upravovali cestu, strhávali tam stromy a všetko, čo tam bolo osadené zhŕňali.

Svedkyňa R.. S. N. uviedla, že pracuje ako referent na oddelení ochrany prírody a krajiny na Obvodnom úrade životného prostredia B.. Dňa 5.9.2012 kontaktoval starosta obce L. prednostu úradu R.. M. a oznámil mu, že v katastri ich obce sa vykonávajú terénne úpravy, napriek tomu, že na takúto činnosť nebolo vydané povolenie. Z toho dôvodu išli s kolegyňou R.. B. a prednostom úradu do L.. Na mieste zistili, že sú tam vykonané terénne úpravy svahu a tiež bol uskutočnený aj výrub drevín. Tieto práce zjavne prebiehali dlhšiu dobu, pretože pôvodný súvislý porast stromov a krov bol splanírovaný. Na miesto prišla aj polícia, ktorá kontrolovala pracovníkov, ktorí tam tieto úpravy vykonávali. Starosta obce uviedol, že bolo súdom vydané aj predbežné opatrenie, v zmysle ktorého by sa nemalo pokračovať v budovaní cesty, resp. jej zavážaní. V tom čase prišiel na miesto obžalovaný Č. ako aj V., ktorí tvrdili, že sú to ich súkromné pozemky. Svedkyňa doplnila, že dňa 6.9.2012 vykonali na žiadosť polície miestnu ohliadku za účelom zistenia rozsahu škody, zmerali s R.. B. jednotlivé obvody kmeňov stromov, ktoré sa tam ešte nachádzali a neboli zasypané, určili identifikáciu drevín, vyhotovili fotodokumentáciu a krovité porasty určili odhadom podľa susedného pozemku. Väčšina drevín však už bola zasypaná a odvezená, takže škodu pre políciu vyčíslili podľa zvyškov drevín, ktoré tam zostali a krovité porasty vyčíslili odhadom podľa plochy a zloženia na vedľajšom pozemku. Svedkyňa R.. S. B. potvrdila skutočnosti, ktoré uviedla svedkyňa R.. S. N..

Dňa 5.9.2012 bola vykonaná obhliadka miesta činu na území obce L. na parcelách č. XXXX/XX a XXXX/ XX, z ktorej vyplýva, že na konci cesty vytvorenej zo stavebného odpadu je kopec, na ktorom je porast listnatých stromov, časť kopca je vybagrovaná bez porastu. Z valu vytŕčajú korene stromov a krov. Z obhliadky boli vyhotovené náčrty a fotodokumentácia.

Dňa 6.9.2012 podala R.. S. N. vyjadrenie k vyčísleniu hodnoty drevín na parcelách č. XXXX/X, XXXX/ X a XXXX/X, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 6.9.2012 uskutočnila miestnu obhliadku, na ktorej boli odmerané kmene stromov a určené druhové zloženie drevín a výmera krovitých porastov a na základe toho bola určená spoločenská hodnota drevín, a to dubov, vŕb, javorov, jablone, čerešne, hlochu, svíbu a slivky v sume 14.802,68 eur a krovitých porastov o výmere 300 m2 v sume 3.584,53 eur, teda celkovo 18.387,21 eur. Dňa 8.4.2014 podala R.. S. N. vyjadrenie k vyčísleniu hodnoty drevín, z ktorého vyplýva, že spoločenská hodnota 4 ks vŕb, 2 ks dubov a 1 ks čerešne vtáčej s obvodom kmeňa viac ako 80 cm je 6.419,66 eur a spoločenská hodnota krovitých porastov o výmere 300 m2 v zložení šípová ruža, svíb biely, hloch a slivka je 3.584,53 eur, teda celkovo 10.004,19 eur.

Právna kvalifikácia ku skutku 4): Podľa § 305 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v znení účinnom do 31.8.2015, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 306 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 1.9.2015, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 47 odsek 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2013, zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

K výroku o vine ku skutku 4): Obžalovanému sa v obžalobe kladie za vinu, že prostredníctvom pracovníkov spoločnosti M. odstránil z parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X najmenej 2 ks dubov, 4 ks vŕb, 1 ks čerešne vtáčej a krovité porasty na ploche cca 300 m2 v druhovej skladbe ruža šípová, svíb biely, hloh a slivka, čím spôsobil Slovenskej republike ekologickú ujmu vyjadrenú spoločenskou hodnotou drevín vo výške najmenej 10.004,19 eur, pričom vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že sa uvedené druhy stromov v uvedených rozmeroch a plocha krovitých porastov v uvedenom zložení na pozemkoch pôvodne nachádzali. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v období od 11.7.2012, kedy podľa záznamov o prevádzke buldozéra spoločnosti M. obsluhovaného zamestnancom V. J., tento začal pracovať v L. u obžalovaného, do 5.9.2012, kedy bola políciou vykonaná obhliadka miesta činu, kde bolo buldozeristovi J. a bagristovi B. zakázané pokračovať v prácach, boli na pozemkoch vytrhané stromy a zničené kríky, čo potvrdil svedok V. J., ktorý uviedol, že tieto práce vykonával počas viacerých dní s prestávkami na pokyn obžalovaného Č.. Zo záznamov o prevádzke buldozéra je zrejmé, že V. J. práce v L. vykonával v dňoch 11.7., 12.7., 13.7., 16.7., 17.7., 18.7., 19.7., 20.7., 8.8., 9.8., 10.8., 13.8. a 14.8.2012 v rozsahu 10 až 11 hodín. Z výpovede svedka V. J. potom vyplýva, že na pokyn obžalovaného odstránil asi 20 až 30 stromov, ktoré boli 15 až 20 cm hrubé, z ktorých poznal len hloch, jednu vŕbu s priemerom asi 60 cm, ktorá bola poškodená od blesku, a kríky šípok a široké hniezda bazy, asi 10-15 kusov. Okrem toho aj obžalovaný potvrdil, že na pozemku boli stromy a kry, avšak stromy mali maximálne 20 cm priemer vo výške 1 - 1,4 metra a kríky ako baza a šípky boli v zhlukoch 3 až 5 m2. Svedok N. B. na pozemku pracoval prvý deň, keď tam prišla polícia, pričom on žiadne stromy neodstraňoval. Výpoveďami svedka V. J. a obžalovaného tak nebolo preukázané, že by z pozemku boli odstránené stromy a kry tak, ako tieto druhovo a množstvom špecifikuje obžaloba. Svedok J. potvrdil len odstránenie jednej vŕby, inak malo ísť o stromy iného druhu, ako uvádza obžaloba. Z krovín sa potvrdilo len, že tam boli šípky, avšak ani ich odstránené množstvo nebolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané. Okrem toho svedok J. a obžalovaný uviedli, že tam boli kry bazy, ktoré sa v obžalobe neuvádzajú. Obžalovaný taktiež namietol, že ohodnotené stromy nerástli na pozemku, ale tieto tam boli dovezené. K preukázaniu druhov a počtu odstránených stromov a kríkov súd nemohol použiť ako dôkaz vyčíslenie hodnoty drevín podané R.. S. N. dňa 6.9.2012, z ktorého obsahu vyplýva, aké konkrétne druhy drevín a

v akom množstve boli na pozemkoch zistené a zamerané, nakoľko obhliadku miesta uskutočnila priamo R.. N. dňa 6.9.2012, ktorá urobila ja fotodokumentáciu a merania, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že tento úkon nebol vykonaný v rámci obhliadky miesta činu na základe príkazu na prehliadku iných priestorov, pričom obžalovaný so vstupom na pozemok nedal súhlas. Z obsahu spisu vyplýva, že polícia vykonala obhliadku miesta činu, avšak vzťahujúcu sa k iným pozemkom, a to ešte dňa 5.9.2012 aj to bez príkazu na prehliadku iných priestorov. Vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín a kríkov možno považovať za odborné vyjadrenie a treba k nemu pristupovať obdobne ako ku znaleckému posudku, pričom ani ten, kto podal odborné vyjadrenie sa nemôže opierať o zistenia, ktoré sám vykonal na mieste činu. Ak R.. N.Č. potrebovala na podanie odborného vyjadrenia doplnenie alebo preverenie údajov z miesta činu, musela navrhnúť orgánu činnému v trestnom konaní vykonanie obhliadky v zmysle § 154 Trestného poriadku, avšak z podaného vyjadrenia je jednoznačne zrejmé, že tieto zistenia a merania vykonala sama dňa 6.9.2012. Z uvedeného dôvodu nie je možné v konaní použiť ako dôkaz uvedené vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín a kríkov ako odborné vyjadrenie, ale ani ako dôkaz o druhoch a počte zistených a zameraných stromov a kríkov na mieste činu, pričom k množstvu krovinatého porastu vo vyjadrení treba uviesť, že R.. N. uviedla, že jeho množstvo bolo odhadnuté podľa krovinatého porastu na vedľajších pozemkoch. K tomuto treba dodať, že ani vyčíslenie hodnoty drevín a kríkov R.. N. zo dňa 8.4.2014 nemožno použiť ako odborné vyjadrenie ani ako dôkaz k druhu a počte drevín a kríkov, nakoľko toto vyčíslenie zo dňa 8.4.2014 vychádza zo zistených druhov a počtu stromov pri ohliadke dňa 6.9.2012, pričom sa zameriava len na stromy s obvodom kmeňa viac ako 80 cm. Aj toto vyčíslenie škody a údaje v ňom uvedené sú ako dôkaz v tomto konaní nepoužiteľné, nakoľko zisťovanie druhu drevín a ich zameranie vykonala R.. N. sama pri obhliadke dňa 6.9.2012, teda tento dôkaz nebol získaný podľa Trestného poriadku. Vzhľadom na to, že súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že v obžalobe všetky uvedené druhy drevín a kríkov a v danom množstve boli odstránené z uvedeného pozemku, súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby vo vzťahu ku skutku 4) rozsudku, nakoľko skutok tak, ako bol preukázaný nie je trestným činom. Dokazovaním sa preukázalo, že nejaké stromy a kry boli z pozemku na pokyn obžalovaného Č. odstránené, ale nebolo jednoznačne preukázané v akom druhovom zložení a množstve, a ani to čo bolo preukázané nebolo vyčíslené vo forme škody, preto súd nemal preukázané, že by skutok bol trestným činom. K prípadnej možnosti postúpiť konanie obžalovaného vzťahujúce sa k tomuto skutku na priestupok súd poukazuje v tomto smere na odôvodnenie vzťahujúce sa ku skutku v bode 2) rozsudku.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby vo vzťahu ku skutku 4) oslobodil a poškodený Okresný úrad B. si vo vzťahu k tomuto skutku uplatnil nárok na náhradu škody, podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného Okresný úrad Piešťany, odbor starostlivosti o životné prostredie s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.