Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-47-2017.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom A. Y., V. X, 2. X. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom A. Y., V. X, obaja zast.: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6 IČO: 35 849 703, zast.: advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, 3. Ing. H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Y. W. U. XX, o určenie neplatnosti dražby, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu zamieta.
II.Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní žalovanému zaplatiť žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III.Súd priznáva žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní žalovanému zaplatiť žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
IV.Súd žalovanému v 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2017 domáhal, aby súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba vykonaná dňa 30.1.2017, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 1. rade, dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a vydražiteľom bol žalovaný v 3. rade a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. Y., obec A. Y., okres A. Y. byt číslo XX, vchod X, X. poschodie, nachádzajúci sa v stavbe na parcelách registra "C" číslo XXXX/X a XXXX/X, súpisné číslo XXXX, druh stavby bytový dom, zapísané na LV č. XXXX a pozemky, parcely registra "C" číslo XXXX/X a XXXX/X, druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, je neplatná a že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobu odôvodnili tým, že v predmetnom byte bývajú, do roku 2013 boli vlastníkmi bytu, mali dlh voči Slovenskej sporiteľni, a. s. zabezpečený bytom, úver nedokázali splácať a v roku 2012 bola navrhnutá dražba, pán V. byt od nich odkúpil a banke vyplatil dlh, dražobník od dražby upustil. Pán V. uzatvoril s nimi nájomnú zmluvu na byt, následne ho predal E. Q. a tomu platili nájomné. E. Q. uzatvoril so žalovaným 1 úverovú zmluvu zabezpečenú bytom, čelili v roku 2016 a 2017 ďalšej dražbe. V opakovanej dražbe sa dňa 30.1.2017 byt predal žalovanému 3. Dražba prebehla napriek tomu, že majetkové vzťahu súvisiace s bytom neboli usporiadané. Žalobcovia nikdy platne nepreviedli vlastníctvo k bytu na tretiu osobu, nevedeli, že dochádza k prevodu bytu, nemajú zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
2.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní trval na podanej žalobe. Žaloba bola podaná elektronicky na server Justice dňa 30.4.2017. Žalobcovia nie sú nedbalí vlastníci, považujú sa za vlastníkov. Nedbalým vlastníkom bol žalovaný v 3. rade. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tento sa v predmetnej veci neskúma. Neskúma sa pri neplatnosti dražby, ale pri určovacej žalobe. Poukazoval na § 137 pís. d) CSP kedy nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, s poukazom na osobitný zákon, ktorým je zákon o dobrovoľných dražbách. Domáhať sa určenia neplatnosti dražby sa môže aj osoba, ktorá bola dražbou dotknutá a to s poukazom na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia boli dražbou dotknutí, sú pôvodnými vlastníkmi bytu. Žalobcovia sa domáhajú neplatnosti dražby a zároveň aj určenia vlastníckeho práva. Ak by boli v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva úspešní, nemá pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcov.
3.Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení k veci, chýba aktívna legitimácia, okruh účastníkov konania nie je vymedzený správne v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Pri určovacej žalobe namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu. Ak by sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, po správnosti musí preukázať svoje vlastnícke právo voči všetkým nadobúdateľom nehnuteľnosti. Žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcovia v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dražby nepreukázali aké ustanovenia zákona vôbec mohli byť porušené a v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva svoje vlastnícke právo musia preukázať voči všetkým nadobúdateľom nehnuteľnosti, je nesprávne určený okruh žalovaných.
4.Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že žalobcovia čo sa týka prvého výroku o určenie neplatnosti dražby nie sú aktívne vecne legitimovaní a čo sa týka druhého výroku o určenie vlastníckeho práva, nemajú naliehavý právny záujem, žalovaní minimálne 1, 2 nie sú pasívne vecne legitimovaní. Žalobcovia sa pravdepodobne domáhajú neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V tomto však nemožno žalobe vyhovieť, nakoľko v tomto ustanovení sa vyžaduje, že osoba, v prípade ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, bola dotknutá na svojich právach, môže podať žalobu o určenie neplatnosti dražby. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona o dobrovoľných dražbách a čím mali byť dotknutí na svojich právach. Žalobcovia v čase konania druhého kola dražby predmetnej nehnuteľnosti boli len nájomcami a nie vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola vydražená. Zmenou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nezaniká nájomný vzťah v predmetnej nehnuteľnosti, nájomný vzťah teda trvá aj po zmene vlastníka nehnuteľnosti. V tomto prípade nemožno hovoriť o tom, že by žalobcovia boli nejako poškodení, resp. by boli porušené ich práva v súvislosti s tým, že došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, ktorej boli nájomcovia. Žalobcovia uzavreli zmluvu o prevode nehnuteľnosti so spoločnosťou Financ Reality, následne došlo k prevodu vlastníckeho práva zo spoločnosti Financ Reality na ďalšieho vlastníka a to p. Q., čo sa týka domáhania sa určenia vlastníckeho práva, pasívne vecne legitimovaný v tomto prípade určite nemôžu byť žalovaní. Poukázal na prepojenie zákona o dobrovoľných dražbách a katastrálneho zákona, ust. § 21 ods. 5 zák. o dobrovoľných dražbách, na § 34 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností. Ak by súd určil neplatnosť dražby, nebolo by absolútne vôbec potrebné s poukazom na ust. § 34 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, domáhať sa určenia vlastníckeho práva. Považoval celú žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, zástupcu žalovaného 1, právneho zástupcu žalovaného 2, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, výpisom z Obchodného vestníka, oznámením o upustení dražby, výpisom z LV XXXX, LV XXXX, nájomnou zmluvou, LV XXXX, vyjadrením žalovaného 1, dokladmi predložené právnym zástupcom žalobcov na pojednávaní ohľadne potvrdenia o podaní žaloby a zistil tento skutkový a právny stav:
Z obchodného vestníka č. 23/2017 súd zistil, že dňa 30.1.2017 sa konalo druhé kolo dražby, dražobníkom bol žalovaný v 2. rade, jednalo sa o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A. Y., obec A. Y., okres A. Y. byt číslo XX, vchod X, X. poschodie, nachádzajúci sa v stavbe na parcelách registra "C" číslo XXXX/X a XXXX/X, súpisné číslo XXXX, druh stavby bytový dom, zapísané na LV č. XXXX a pozemky, parcely registra "C" spoluvlastnícky podiel vo výške 6807/304886 na parcelách číslo XXXX/ X a XXXX/X, druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX. Na LV č. XXXX, XXXX pod V 1135/13 bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadne zmluvných pokút a ďalších pohľadávok pre žalovaného v 1. rade. Výška ceny dosiahnutá vydražením bola 37.000 eur.
Dražba ohľadne predmetnej nehnuteľnosti sa mala konať aj 22.1.2013, od tejto dražby bolo upustené z dôvodu uvedeného v § 19 ods. 1 písm. k) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľom dražby bola Všeobecná úverová banka a.s., na základe jej písomnej žiadosti bolo od dražby upustené.
Z LV č. XXXX s dátumom vyhotovenia 22.1.2017 súd zistil, že ako vlastník predmetných nehnuteľností bol zapísaný E. Q., nar. X.X.XXXX, v poznámke v LV bolo zapísané - začatie výkonu záložného práva veriteľa Prima banka Slovensko a.s. formou predaja zálohu na dražbe. Ako titul nadobudnutia bola zapísaná zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu - kúpna zmluva pod V 1137/2013.
Medzi spoločnosťou Financ Reality s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola dňa 24.1.2013 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom nájmu boli sporné nehnuteľnosti. Žalobca sa zaviazal platiť nájomné prenajímateľovi vo výške 300 eur mesačne. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní troch kalendárnych mesiacov. Z LV č. XXXX, XXXX súd zistil, že vydražiteľom sporných nehnuteľností bol žalovaný v 3. Rade. V LV je ako titul nadobudnutia uvedená žiadosť, osvedčenie o priebehu dražby N 2699/2016, NZ 2642/2017, NCRls 2763/2017, v poznámke je uvedené Zmena vlastníka na podklade dobrovoľnej dražby zo dňa 30.1.2017.
Z LV č. XXXX a XXXX zo dňa 9.4.2008 vyplývalo, že žalobcovia boli v podiele 1/1 vlastníkmi predmetných nehnuteľností - bytu č. XX a spoluvlastníckeho podielu 6807/304886.
6.Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Z obsahu spisu vyplýva, že dražba sa konala dňa 30.1.2017, teda aj príklep bol udelený dňa 30.1.2017. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká s poukazom na citované ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu , jedná sa o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že návrh na určenie neplatnosti dražby musí byť v danej trojmesačnej lehote podaný na súde, nestačí ho odoslať na prepravu, posledný deň trojmesačnej lehoty bol v predmetnej veci 30.4.2017. Žalobcovia podávali žalobu elektronicky, a to dňa 30.4.2017 o 23.58 hodine, vyplýva to z potvrdenky po prijatí podania z podateľne OSNR. Súd konštatuje, že žaloba o určenie neplatnosti dražby bola doučená súdu v trojmesačnej lehote a teda včas, pretože pre zachovanie lehoty na podanie žaloby je rozhodujúci okamih odoslania elektronického podania bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia podania z tohto systému na súd. To korešponduje s ustanovením § 121 ods.5 CSP, pretože strane sporu nemôže byť daný na ťarchu prenos dát z portálu na určený súd, nakoľko nemá žiadnu možnosť ovplyvniť túto fázu doručovania, tu súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/12/2018 zo dňa 25.4.2018.
7.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia neplatnosti dražby, teda určenia neplatnosti právnej skutočnosti - právneho úkonu, takýmto konaním je aj konanie o určenie neplatnosti dražby s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď z hmotnoprávneho vzťahu vyplýva, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Preto v tejto časti žalobcovia nemusia preukazovať naliehavý právny záujem.
Žalobcovia však musia preukázať naliehavý právny záujem na určení, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi žalovaných nehnuteľností. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd mal za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, naliehavosť právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením otázky, či sa žalobcom navrhovaným určovacím petitom, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, dosiahne odstránenie spornosti ich práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Aj v tejto časti žaloby súd dospel k názoru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. To znamená, že ak by súd žalobe vyhovel a určil, že dražba je neplatná, zanikli by účinky príklepu, a je už nadbytočný výrok o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1,2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli príklepom licitátora na verejnej dražbe, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Ak by súd rozhodol o neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad by vyznačil stav pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 8. Následne sa súd v konaní zaoberal otázkou, či majú žalobcovia aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby.
Podľa § 21 ods. 4 cit. zák., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Aj tu súd videl dôvod na zamietnutie žaloby, pretože mal za to, že žalobcovia v konaní nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strany sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti dražby. S poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách sa neplatnosti dražby môže dovolávať osoba, ktorá tvrdí, že dražbou bola dotknutá na svojich právach - ustanovenie § 21 ods. 2 a ustanovenie § 21 ods.4 zase hovorí o tom, kto je účastníkom konania o neplatnosť dražby a tými osobami sú navrhovateľ dražby, ktorým je žalovaný 1, dražobník, ktorým je žalovaný 2, vydražiteľ, ktorým je žalovaný 3, predchádzajúci vlastník, ktorým bol E. Q., ktorý v konaní žalobcami ako žalovaný označený nebol a teda, nie je splnená ani podmienka pasívnej vecnej legitimácie a dotknutá osoba podľa § 21odsek 2, žalobcovia však dotknutou osobou nie sú, pretože ich vzťah k bytu bol nájomným vzťahom a ten zostal zachovaný, aj keď sa zmenilo vlastnícke právo k bytu, na ich nájomnom vzťahu sa dražbou nič nezmenilo. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách sa z hľadiska vecnej legitimácie na strane žalobcov (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Na strane žalovaných je potrebné týchto účastníkov považovať za nerozlučné procesné spoločenstvo, pričom
ide o taký druh procesného spoločenstva, kedy sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, ide o tzv. nútené spoločenstvo, kedy sa procesný úkon jedného zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. V prípade žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa účinok rozhodnutia o tejto žalobe musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinnosti sa výsledok dražby týka, čo si vyžaduje, aby sa tohto konania vždy zúčastnili navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Z ustanovenia § 21 ods. 4 cit. zákona je zrejmý taxatívny výpočet účastníkov súdneho konania, z čoho následne možno vyvodiť, že ak niektorá z označených osôb v konaní nie je žalobcom, musí byť žalovaným v konaní. V prípade viacerých žalovaných ide o ich nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP a toto spoločenstvo musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosť dobrovoľnej dražby. 9. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Súd videl aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie u žalovaných v 1. a 2. rade v časti domáhania sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ak sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, majú sa vo vzťahu k nemu domáhať určenia vlastníckeho práva, konkrétne ako vlastník nehnuteľností je zapísaný žalovaný v 3.rade a žaloba o určenie vlastníckeho práva by mala smerovať len voči nemu ako vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností, nie voči žalovaným 1,2, ktorí vlastníkmi sporných nehnuteľností nie sú a ani nikdy neboli. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, umožňuje dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle § 228 ods. 1 CSP rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný pre strany sporu a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak stranou sporu boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. 10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol, k meritu veci len na okraj súd uvádza, že žalobcovia nepreukázali aké ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách mali byť porušené, prečo by dražba mala byť neplatná, čo sa týka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nepreukázali prečo by mali byť vlastníkmi nehnuteľností, nepostačujúce je poukazovať na výpis z listu vlastníctva z roku 2008, kde boli evidovaní ako vlastníci, sami v žalobe uviedli, že uzavreli zmluvu o prevode nehnuteľnosti so spoločnosťou Financ Reality, s. r.o., následne došlo k prevodu vlastníckeho práva zo spoločnosti na ďalšieho vlastníka, nepreukázali, že by sa malo jednať o neplatný prevod, nedoložili k tomu žiadne dôkazy.
11.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalovaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalobcom, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/. Žalovanému v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný, pretože si žiadne neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).