Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/99/2016

Potvrdené rozhodnutím 9Co/364/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 11/3677, IČO: 50 595 628, zastúpený: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., o zaplatenie 4.365,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. októbra 2018, č.k. 27Csp/99/2016-83, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 11/3677, IČO: 50 595 628, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skiúteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: W. C., nar. X.X.XXXX, bytom T., o zaplatenie 4.365,17 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.819,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.158,58 € od 30.10.2015 do 28.6.2016 a úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.458,58 € od 29.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu BANCO COFIDIS, S.A., konajúca na území našej republiky BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2016 domáhal zaplatenia sumy 4.365,17 € s úrokom vo výške 14,63% ročne zo sumy 5.258,06 € od 21.6.2015 do 29.10.2015, t.j. 275,39 €, s úrokom vo výške 14,63% ročne zo sumy 4.836,26 € od 30.10.2015 do 28.6.2016, t.j. 469,11 €, s úrokom vo výške 14,63% ročne zo sumy 4.365,17 € od 29.6.2016 do zaplatenia; s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.258,06 € od 21.6.2015 do 29.10.2015, t.j. 95,06 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.144,87 € od 30.10.2015 do 28.6.2016, t.j. 172,26 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 4.365,17 € od 29.6.2016 do zaplatenia; poplatku za oneskorené splátky vo výške 240,- € a náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 461,- €.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 23.7.2013 zmluvu o úvere podľa § 497 a nasledujúce zákona číslo 513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka, ďalej aj ako „ “). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné úverové podmienky zo dňa 28.1. 2014. Na základe tejto zmluvy žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 7.399,72 €, za účelom kúpy motorového vozidla špecifikovaného v zmluve. Výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá na sumu 174,61 €. Počet splátok bol stanovený na 60. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 20.8.2013 a splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, posledná splátka bola splatná 20.7.2018 v zmysle prílohy - Finančný plán. Žalovaný zaplatil 22 plátok úveru. Od tejto doby žalovaný úver nesplácal. Žalobca listom zo dňa 13.10.2015 upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný na list nereagoval. Listom zo dňa 21.10.2015 informoval žalobca žalovaného o

mimoriadnej splatnosti celého poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom a všetkými platbami ku dňu 29.10.2015 v zmysle bodu 20. Všeobecných úverových podmienok. Žalobca si uplatnil aj úroky a úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka od 21.6.2015. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- €.

3. V priebehu konania dňa 25.1.2017 došlo k zániku pôvodného žalobcu BANCO COFIDIS, S.A., na území Slovenskej republiky konala prostredníctvom organizačnej zložky: BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, cezhraničným zlúčením so spoločnosťou COFIDIS, koná prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, na základe čoho sa menovaná spoločnosť stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu a zároveň došlo k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného právneho predchodcu. Pôvodný žalobca ku dňu 2.3.2017 zanikol dobrovoľným výmazom. Súd uznesením z čl. 49 zo dňa 18.10. 2017 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

4. Podaním doručeným súdu dňa 27.3.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti úroku vo výške 14,63% ročne zo sumy 4.365,17 € od 29.6.2016 do zaplatenia, v časti poplatku za oneskorené splátky 240,- € a v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky 40,- €.

5. Podaním doručeným súdu dňa 5.4.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 100,- €

6. Podaním doručeným súdu dňa 26.4.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti úroku vo výške 14,63% ročne zo sumy 4.365,17 € od 30.10.2015 do 28.6.2016, t.j. 469,11 €, v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.285,06 € od 21.6.2015 do 29.10.2015, t.j. 95,06 €.

7. Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

8. Nakoľko čiastočné späťvzatia žaloby boli súdu doručené pred doručením žaloby žalovanému súd pokračuje v konaní o zaplatenie sumy 4.365,17 € s úrokom vo výške 14,63% ročne zo sumy 5.258,06 € od 21.6.2015 do 29.10.2015, t.j. 275,39 €; s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.144,87 € od 30.10.2015 do 28.6.2016, t.j. 172,26 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 4.365,17 € od 29.6.2016 do zaplatenia; nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 361,- €.

9. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.

10. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalobcu, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 23.7.2013 Zmluvu o úvere - individuálne podmienky, ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné úverové podmienky podpísané stranami. Na základe tejto zmluvy žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 7.000,- €, na financovanie motorového vozidla Chevrolet špecifikovaného v bode I. Zmluvy. Výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá na sumu 174,61 €. Počet splátok bol stanovený na 60. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 20.8.2013 a splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Doba trvania zmluvy 20.7.2018, ročná úroková sadzba 14,63%, jednorazový spracovateľský poplatok 304,92 € splatný započítaním v jednotlivých splátkach, ročná percentuálna miera nákladov 18,60% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 11,87%. Celková suma na úhradu bola vyčíslená v zmluve na sumu 10.476,60 €. Žalobca a žalovaný uzatvorili aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Z finančného plánu označeného ako Príloha predloženého žalobcom nepodpísaného stranami vyplýva, že výška nesplatenej istiny bola 7.399,72 € k dátumu 20.8.2013, t.j.

po splatnosti prvej splátky. Finančný plán obsahoval členenie jednotlivých splátok 174,61 € na istinu a úrok s vyčíslením u každej splátky.

12. Zmluvné strany osobitne uzavreli aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bez uvedenia dátumu, v zmysle ktorej sa dohodli, že do zaplatenia všetkých pohľadávok veriteľa v zmysle zmluvy o úvere žalovaný dočasne bezodplatne prevádza vlastnícke právo k motorovému vozidlu na veriteľa. Pre prípad, že dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru podľa článku 20 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený vykonať zabezpečovací prevod predajom vozidla priamo tretej osobe, s tým, že výťažok z predaja bude použitý na úhradu splatného dlhu žalovaného.

13. Žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil 22 splátok po 13.841,42 €. Z predloženého Finančného plánu súd zistil, že 22. splátka bola splatná 20.5.2015 a žalovaný ju zaplatil 24.8.2015. od 23. Splátky splatnej 20.6.2015 je žalovaný v omeškaní. Žalobca upozornil listom zo dňa 13.10.2015 žalovaného na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Listom zo dňa 21.10.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej zostávajúcej z istiny vo výške 5.285,06 €, dlžného úroku do 28.10.2015 vo výške 308,61 €, úroku z omeškania/zmluvná pokuta do 28.10.2015 vo výške 109,45 €, dlžného úroku vo výške 14,63% ročne zo sumy 5.285,06 € od 29.10.2015 až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.593,67 € od 29.10.2015 až do zaplatenia. Z fotokópie podacieho hárku vyplýva že dňa 23.10.2015 bola táto listina odoslaná na doručenie žalovanému.

14. Žalovaný dlžné splátky nedoplatil, v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, momentom splatnosti celého úveru vzniklo veriteľovi právo uspokojiť svoju pohľadávku výkonom tohto práva - priamym predajom motorového vozidla tretej osobe. Vozidlo bolo odobraté dňa 6.10.2015 a následne predané 31.5.2016 za 1.700,00 € a výťažok predaja vozidla žalobca započítal od nesplatenej istiny dňa 28.6.2016.

15. Veriteľovi vznikli v súvislosti s výkonom práva zabezpečovacieho prevodu práva náklady spolu vo výške 361,00 €, na ktoré má žalobca nárok v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka titulom nákladov spojených s uplatnením (uspokojením)pohľadávky. Tieto náklady pozostávajú zo sumy:

- vo výške 153,00 € titulom provízie spoločnosti Aukčné centrum s.r.o. za predaj vozidla vyúčtovaná faktúrou č. FV 160178 splatnou dňa 21.6.2016,

- vo výške 83,00 € titulom nákladov na obhliadku a vyhotovenie znaleckého posudku č. 41/2015 na ohodnotenie motorového vozidla podľa faktúry znalca X.. K. W. 38-44/2015 splatnej 24.11.2015,

- vo výške 150,- € za odhlásenie vozidla vyúčtované faktúrou č. FV 160229 splatnou dňa 4.7.2016.

16. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa ustanovenia § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od dňa 21.6.2015 bola vo výške 0,05%, a od 10.3.2016 je vo výške 0,00%.

17. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené ZoSU, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

19. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve o úvere nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 174,61 € bez bližšej špecifikácie. Zákon ukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počte a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch

spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSU (vrátanie písm. k/) vyhotoví, resp. pripojí písomnosť ako prílohu: označenú ako Finančný plán (súhrnný prehľad platieb), na ktorú samotná zmluva vôbec neodkazuje, obsahujúci prehľad splátok s uvedením istiny a úroku na každú splátku počas celej doby splácania tým skôr, že táto písomnosť nie je podpísaná účastníkmi zmluvy, teda ani žalobcom ani žalovaným. Na podporu záveru o tom, že zmluva nespĺňa náležitosť § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSU, súd poukazuje na obsah úverovej zmluvy, ktorá v čl. II. obsahuje ohľadom splatnosti spracovateľského poplatku vo výške 304,92 €, že je započítaný v mesačných splátkach, pričom Finančný plán, na ktorý žalobca odkazuje neobsahuje v prehľade splátok údaj o výške tohto poplatku v každej splátke počas doby splácania.

20. Zmluva a pripojený finančný plán nie sú v súlade ani v časti výšky poskytnutého úveru. Nakoľko zo zmluvy je jednoznačne zrejmé, že bola vyplatená žalovanému suma 7.000,00 € a nie ako uvádza žalobca v žalobe a vo finančnom pláne vo výške 7.399,72 €.

21. Zmluva o úvere obsahuje nesprávnu výšku celkových nákladov spojených s úverom. V zmysle zmluvy žalovaný boli povinný zaplatiť 60 splátok po 174,61 € a jednorazový spracovateľský poplatok 304,92 €, ktorý podľa predloženého finančného plánu nie je súčasťou splátok, teda spolu mal zaplatiť sumu 10.781,52 € a nie ako sa v zmluve uvádza 10.476,60 €. Nesprávne uvedená výška celkových nákladov v neprospech spotrebiteľa má za následok neplatnosť zmluvného dojednania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu v zmluve chýba údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa.

22. Uvedená zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom, preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov žalobca má nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca má zároveň nárok na zaplatenie účelne vynaložených výdavkov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva (§ 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka) a to s odpredajom vozidla žalovaného v celkovej výške 361,00 € tak ako ich vyčíslil a preukázal. Žalovaný je povinný vrátiť skutočne poskytnuté plnenie 7.000,00 € a účelne vynaložené výdavky spojené s odpredajom vozidla vo výške 361,00 €, spolu 7.361,00 €. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.8471,42 €, poslednú splátku dňa 24.8.2015 a sumu 1.700,00 € získal žalobca predajom vozidla žalovaného a započítal na istinu dňa 28.6.2016, spolu 5.541,42 €, t.j. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.819,58 € (7361,00 € - 5.541,42 €).

23. Súd viazaný žalobou, po jej čiastočných späťvzatiach, priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny 3.158,58 € (7.000,00 € - 3.841,42 €) od 30.10.2015 do 28.6.2016, t.j. po zosplatnení úveru do započítania výťažku dražby 1.700,00 € a zo sumy 1.458,58 € vo výške 5% ročne od 29.6.2016 do zaplatenia.

24. Vo zvyšku súd žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol a to v časti istiny, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca čiastočnými späťvzatiami žaloby bez uvedenia dôvodu (špecifikované v 4., 5., 6. odôvodnenia) zavinil, že súd o tejto časti ďalej nekonal bez rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania (§ 145 ods. 3 a žalovanému v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania. Vo zvyšku nároku o zaplatenie sumy 4.726,17 € s príslušenstvom bol žalobca čiastočne úspešný v časti istiny 1.819,58 € s príslušenstvom a žalovaný v zamietnutej časti istiny 2.916,59 €. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,7% a žalovanému 73,3% (v časti istiny, v ktorej súd ďalej nekonal a v časti späťvzatej istiny s príslušenstvom). Súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok, nielen istinu. Prevažne úspešnému žalovanému v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).