Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, proti žalovanému: NEW Direction s.r.o., so sídlom Hlavná 290, 029 44 Rabča, IČO: 46 911 430, v konaní o zaplatenie sumy 3.661,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/31/2015-62 zo dňa 21. marca 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 1Cb/31/2015-81 zo dňa 13. júna 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/31/2015-62 zo dňa 21. marca 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 1Cb/31/2015-81 zo dňa 13. júna 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.661,20 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vo výške a zo súm tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 219,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.661,20 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania na tom základe, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme číslo 1800/2012 dňa 31.12.2012, ktorou prenajal nebytové priestory - miestnosti číslo 109 až 122, alikvotnú časť schodišťa a pozemok na parkovanie. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný za užívanie nebytových priestorov bude platiť nájomné na základe vystavenej faktúry vo výške podľa bodu 4.1 zmluvy a zálohové platby za služby spojené s nájmom vo výške podľa bodu 4.2 zmluvy. Žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné a služby spojené s nájmom faktúrami č. 9000763421, 9000769640, 9000775865, 9000782405, 9000789367, 9000796198, 9000803303, 9000810978, 9000818178, ktoré neboli v lehote splatnosti uhradené. Žalobca vypovedal zmluvu výpoveďou zo dňa 18.11.2014 a nájom nebytových priestorov skončil dňom 31.01.2015. Žalovaný nebytové priestory odovzdal až dňa 17.02.2015. Žalobca vyúčtoval žalovanému služby spojené s nájmom nebytových priestorov za rok 2014 s tým, že žalovanému vznikol platením dohodnutých záloh za tieto služby v porovnaní so skutočnou spotrebou energií preplatok. Po zohľadnení dobropisu predstavujúceho výšku preplatku splatného dňa 27.02.2015, dlh žalovaného predstavoval žalovanú sumu. Z dôvodu, že žalovaný neplatil faktúry v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci doručenie predvolania mal vykázané podľa § 48 ods. 2 O.s.p. ako procesno-právneho predpisu platného v čase konania a rozhodovania okresného súdu. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 31.12.2012 bolo zistené, že účastníci sa dohodli podľa bodu 2.3, že žalobca prenajme žalovanému nebytové priestory - miestnosti číslo 109 až 122 vo výmere 145,04 m2, alikvotnú časť schodišťa vo výmere 6,58 m2, ktoré sa nachádzajú na 1. poschodí budovy súpisné číslo 267 stojacej na parcele č. 480/3 a dvora na parcele č. 480/1 nachádzajúcich sa v k.ú. V., H. V., zapísaných na LV č. XXXX na žalobcu, pozemok na parkovanie vo výmere 15 m2 nachádzajúci sa pri budove pošty. Žalovaný sa zaviazal užívať priestory za účelom poskytovania účtovníckych a počítačových služieb a pozemok za účelom parkovania motorového vozidla. Nájom bol dohodnutý podľa bodu 3.3 na dobu neurčitú počnúc od 01.01.2013. Podľa bodu 4.1 bola stanovená výška nájomného za nebytové priestory vo výmere 151,62 m2 po 25 Eur/m2/rok, ročne vo výške 3.790,50 Eur a mesačne 315,88 Eur. Plocha na parkovanie vo výmere 15 m2 bola prenajatá za sumu 5 Eur/m2/rok, spolu 75 Eur ročne, čo predstavovalo 6,25 Eur mesačne. Podľa bodu 4.2 sa dohodli, že žalobca ako prenajímateľ zabezpečí za úplatu služby spojené s užívaním nebytových priestorov tak, že nájomca podľa bodu 4.2.1 bude uhrádzať za elektrickú energiu zálohu vo výške 150 Eur ročne, to je 12,50 Eur mesačne. Spotreba bola meraná podružným meračom č. 5263373, ktorý je výlučným vlastníctvom nájomcu. Podľa bodu 4.2.2 za vykurovanie sa nájomca - žalovaný zaviazal uhrádzať zálohy v sume 1.100 Eur ročne, to je 91,67 Eur mesačne a po uplynutí kalendárneho roka prenajímateľ vykoná vyúčtovanie záloh podľa skutočných nákladov. Podľa bodu 4.2.3 vodné a stočné sa nájomca - žalovaný zaviazal uhrádzať zálohovými platbami 5 Eur mesačne, v sume 60 Eur ročne. Všetky ceny boli dohodnuté bez DPH. Podľa bodu 5.1 žalobca ako prenajímateľ odovzdal nájomcovi - žalovanému nebytové priestory a pozemok v stave spôsobilom na obvyklé užívanie a nájomca - žalovaný sa zaviazal tieto na svoje náklady udržiavať v stave, v akom ich prevzal. Podľa bodu 5.4 sa nájomca zaviazal uhrádzať na svoju ťarchu a nebezpečenstvo náklady spojené s obvyklým udržiavaním a prevádzkou (bežná údržba a opravy, maľovanie miestnosti, montáž poplašných a zabezpečovacích zariadení, ich odborné prehliadky, skúšky a revízie). Podľa bodu 5.5 sa nájomca zaviazal, že nebude vykonávať žiadne zmeny a stavebné úpravy prenajatých nebytových priestorov a na pozemku bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa. Náklady na odsúhlasené stavebné úpravy, revízie a atesty znáša nájomca. V prípade ukončenia nájmu pred úplným odpísaním technického zhodnotenia prenajímateľ nebude žiadnym spôsobom kompenzovať nájomcovi zostatkovú hodnotu tohto technického zhodnotenia. Podľa bodu 5.22 po ukončení zmluvy bol žalovaný ako nájomca povinný prenajaté priestory a pozemok odovzdať v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie podľa bodu 5.5. Nájomca nemá nárok na náhradu na odsúhlasené vložené investície podľa bodu 5.5. Podľa bodu 6.2 porušenie povinnosti, podľa bodu 4.7, t.j. ak nájomca bude meškať s úhradou faktúry viac ako 3 dni, sa toto považuje za hrubé porušenie zmluvných podmienok a nájomca má možnosť podať okamžitú výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou.

3. Z listu žalobcu zo dňa 18.11.2014, adresovaného žalovanému, okresný súd zistil, že týmto žalobca dal žalovanému výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu porušenia zmluvných podmienok uvedených v článku 4 bod 4.7. Nájom nebytových priestorov a časti pozemku skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty podľa článku 6 bod. 6.2 zmluvy. Z listu zo dňa 09.01.2015 adresovaného žalovanému okresný súd zistil, že žalobca mu oznámil, že nájom končí dňom 31.01.2015, pretože výpoveď nebola prevzatá v odbernej lehote a účinky doručenia výpovede nastali dňom vrátenia nedoručenej zásielky žalobcom dňom 31.12.2014. Žalobca zároveň požiadal žalovaného o zápisničné odovzdanie prenajatých priestorov a pozemku.

4. Zo zápisu o odovzdaní/prevzatí nebytových priestorov a časti pozemku spísaného dňom odovzdania, t.j. 17.02.2015 okresný súd zistil, že nájom bol ukončený výpoveďou zo strany prenajímateľa dňom 31.01.2015. V zápise bolo konštatované, že priestory boli odovzdané v dobrom stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie, steny vyspravené nájomcom, zavedené elektrické rozvody, v troch miestnostiach položené nové podlahové krytiny na jeho náklady. V chodbe nedokončený kazetový strop a v jednej miestnosti vyspravená stierka bez náteru. Za žalovaného, t.j. odovzdávajúceho zápis podpísal splnomocnenec konateľky žalovaného. Z faktúry č. 9000763421 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac jún 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 17.07.2014. Z faktúry č. 9000769640 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac júl 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 13.08.2014. Z faktúry č. 9000775865 okresný súd zistil, že

žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac august 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 10.09.2014. Z faktúry č. 9000782405 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac september 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 15.10.2014. Z faktúry č. 9000789367 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac október 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 13.11.2014. Z faktúry č. 9000796198 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac november 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 15.12.2014. Z faktúry č. 9000803303 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac december 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 13.01.2015. Z faktúry č. 9000810978 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac január 2015 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 16.02.2015. Z faktúry č. 9000818178 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac február 2015 v sume 227,20 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 13.03.2015. Z faktúry č. 9000118133 označenej ako dobropis okresný súd zistil, že žalobca rozhodol o vrátení sumy 200,96 Eur, t.j. preplatok na službách spojených s nájmom nebytových priestorov (plyn, voda, stočné, elektrická energia).

5. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil zhodnocujúce závery, podľa ktorých mal preukázané uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., v ktorej bol vymedzený účel nájmu, predmet nájmu, výška a splatnosť nájomného, spôsob jeho platenia. Nájomnou zmluvou bol prenajatý nebytový priestor v stave spôsobilom na obvykle užívanie, výška nájomného bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca ako prenajímateľ fakturoval žalovanému faktúrami číslo 9000763421, 9000769640, 9000775865, 9000782405, 9000789367, 9000796198, 9000803303, 9000810978, 9000818178 sumu 2.962,16 Eur nájomné v dohodnutej výške, parkovacie služby, zálohy za elektrickú energiu, teplo a vodu. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným neplatením nájomného v lehote splatnosti faktúr, žalobca odstúpil od zmluvy v súlade s bodom 6.2 zmluvy. Odstúpením od zmluvy bol žalovaný povinný podľa bodu 5.22 zmluvy odovzdať prenajaté nebytové priestory v stave, v akom ich prevzal. Podľa bodu 5.22 zmluvy žalovanému nevznikol nárok na náhradu odsúhlasených vložených investícii. Žalovaný sa bránil tým, že v nebytových priestoroch sa nachádzajú jeho investície a že mu nebolo odpovedané na to, či sa investície započítajú s nájomným. Zo zmluvy o nájme nevyplynula možnosť zápočtu investícii s nájomným a žalovaný okresnému súdu nepredložil dôkaz o dohode účastníkov o vzájomnom zápočte, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel s priznaním aj úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho od splatnosti každej faktúry z dlžnej sumy vo výške 5,15 % ročne, ktorá výška bola vyššia o 5 percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola ku prvému dňu omeškania stanovená vo výške 0,15 % ročne. Okresný súd priznal žalobcovi trovy konania, ktoré predstavovali výšku zaplateného súdneho poplatku, ktorú je žalovaný ako náhradu trov povinný zaplatiť žalobcovi v lehote do troch 3 dní od právoplatnosti rozsudku za aplikácie v tom čase platného ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal na dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p., a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zdôraznil, že nemal vedomosť o termíne hlavného pojednávania konaného dňa 21. marca 2016. Pošta mu je doručovaná do rodinného domu a je pravidelne preberaná, ako to bolo aj pri doručovaní tohto rozsudku. Takýmto postupom, a to prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a konkretizovať nároky, ktoré žalovaný uviedol už v podanom odpore. Aj samotný žalobca počas konania preukázal predložením Zápisu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov spísaného dňa 21.01.2015, že na predmete nájmu bolo vykonané zhodnotenie, a to: vyspravené steny, zriadené nové elektrické rozvody, položené nové podlahové krytiny, vykonaná časť kazetového stropu v chodbe, v jednej miestnosti vykonané stierkovanie bez náteru. Tieto investície žalovaný žiadal ako zhodnotenie predmetu nájmu žalobcu započítať oproti pohľadávke žalobcu s tým, že výška investícií je minimálne v rovnakej výške ako žalovaná pohľadávka. Stretom pohľadávky žalobcu a žalovaného došlo k ich zániku, preto žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť ako predčasný a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.6.2016. Zdôraznil, že pojednávanie bolo vykonané v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.s.p., keď na základe tohto ustanovenia mal žalovaný doručenie predvolania vykázané. K zápočtu žalovaného, a to ohľadom ním vložených investícií do nebytových priestorov žalobca poukázal na Zápis o odovzdaní nebytových priestorov zo dňa 14.12.2012, spísaný pred začatím zmluvného vzťahu, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný na vlastné náklady vykoná údržbu predmetných nebytových priestorov, pretože tieto dlhodobo neboli využívané. So žalovaným bolo dohodnuté, že tieto priestory vymaľuje, vykoná úpravu podlahy a iné opravy. Žalobca sa so žalovaným v predmetnom zápise takisto dohodol na tom, že protihodnotou za tieto vynaložené investície bude nenavýšenie nájomného zo strany žalobcu podľa bodu 5.13. zmluvy, a to až do roku 2016. Žalovaný bol v zápise súčasne upozornený na to, že na ostatné stavebné úpravy si musí vyžiadať písomný súhlas žalobcu v zmysle bodu 5.5. zmluvy. Žalobca žalovanému do dnešného dňa neudelil žiaden písomný súhlas na vykonanie stavebných úprav, čo možno kvalifikovať ako porušenie podmienok zmluvy. Navyše, podľa bodu 5.22. zmluvy nájomca - žalovaný nemá nárok na náhradu takto vynaložených investícií. Žalobca považoval konanie žalovaného za účelové, keďže takýto nárok uplatnil až v súdnom konaní po doručení platobného rozkazu. Naviac, žalovaný do dnešného dňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, resp. nezdokladoval výšku vykonaných úprav a v argumentácii ich vykonania len všeobecne uviedol, že ich výška zodpovedá výške žalovanej pohľadávky žalobcu. Dôkazy o ich vynaložení žalovaný nepredložil pred okresným súdom v zmysle v tom čase platného ust. § 205a O.s.p.. Žalobca vyúčtoval žalovanému služby spojené s nájmom nebytových priestorov za rok 2015, a to od 01.01.2015 do 16.02.2015 s tým, že žalovanému vznikol platením dohodnutých záloh za tieto služby, v porovnaní so skutočnou spotrebou energií preplatok. Žalovanému bol preto dobropisovaný rozdiel medzi skutočnými nákladmi a zaplatenými zálohami za služby spojené s nájmom. Ohľadne vyúčtovania preplatku žalobca poukázal na faktúru č. 9000925748, a to dobropis vystavený na sumu 12,79 Eur so splatnosťou dňa 29.4.2016, ktorý preplatok bol započítaný oproti pohľadávke žalobcu listom zo dňa 17.5.2016, adresovaným žalovanému, pričom zásielka nebola žalovaným v odbernej lehote prevzatá. Vzhľadom k danému stavu žalobca poukázal na ustanovenie v tom čase platného § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého čiastočne zobral žalobu späť vo výške 12,79 Eur, keďže dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje 3.648,41 Eur s príslušenstvom. Žalobca následne navrhol rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.648,41 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, s povinnosťou náhrady trov konania. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť. K vyjadreniu žalobca doložil Faktúru, a to dobropis č. 9000925748, Konečné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním nebytových priestorov za obdobie od 1.1.2015 do 16.2.2015, Vyúčtovanie služieb za r. 2015 - zápočet pohľadávky zo dňa 17.5.2016 a doklad doručenky.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/86/2018-107 zo dňa 28.05.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

10. Primárne krajský súd uvádza, že hoci odvolanie žalovaného bolo uskutočnené podaním zo dňa 25. mája 2016, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 26.05.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, na jeho prejednanie a posúdenie boli aplikované ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktorý podľa ust. § 474 nadobudol účinnosť dňom 01. júla 2016 v spojení aj s ust. § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 bol rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom posudzovaný podľa odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 25. mája 2016, pričom nebol zistený dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Primárne žalovaný namietal odňatie možnosti konať pred okresným súdom, pokiaľ mu nebol doručený termín stanoveného pojednávania na deň 21. marca 2016. Podľa obsahu spisového materiálu

bolo preukázané, a to podľa obálky na č.l. 58 spisu, že žalovanému ako právnickej osobe bol termín stanoveného pojednávania na deň 21.03.2016 doručovaný na adresu sídla, ktoré má žalovaný zapísané v Obchodnom registri, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 57884/L, a to sídlo Hlavná 290, Rabča 029 44. V čase doručovania predvolania žalovanému bolo platné ust. § 48 ods. 2 O.s.p., preto nebolo možné dospieť k záveru, že by takýmto zákonným spôsobom doručovania termínu pojednávania žalovanému došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Naviac, okresný súd termín pojednávania na deň 21. marca 2016 doručoval aj konateľovi žalovaného. Ak okresný súd pri doručovaní termínu pojednávania zachoval zákonný postup v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p., a to doručovanie na adresu sídla žalovaného, ktoré má zapísané v obchodnom registri, tak nastali právne dôsledky tohto kvalifikovaného spôsobu doručovania žalovanému, čo znamená, že termín žalovaný mal riadne doručený a z tohto odvolacieho dôvodu preto nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Žalovaný postupom okresného súdu nebol vylúčený z uplatňovania práv a oprávnených záujmov a ani nedošlo k zásahu do výkonu jemu patriacich práv. Naviac je potrebné poukázať aj na to, že vo veci bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor v podaní zo dňa 19. októbra 2015 (č.l. 46 - 47 spisu), aj ktorým podaním odporu uplatňoval svoje práva voči žalobcovej pohľadávke. Krajský súd konštatuje, že žalovaný postupom súdu prvej inštancie nebol vylúčený z realizácie žiadneho práva, ktoré mu priznáva procesno-právny predpis, preto nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred okresným súdom, t.j. nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

11. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka započítania voči žalobcovej pohľadávke, ktoré započítanie sa malo týkať vložených investícií žalovaným do prenajatých priestorov. Pokiaľ by aj krajský súd pripustil možnosť, že žalovaný už v ním podanom odpore uplatnil obranu započítania voči žalobcovej pohľadávke vo výške žalobného nároku, tak v štádiu odvolacieho konania bolo nevyhnutné konštatovať, že túto obranu žalovaný v konaní nepreukázal. Uvedené vyplýva z toho, že žalovaný bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., t.j. v zmysle procesno-právneho predpisu platného a účinného v čase vykonaného poučenia - poučenie účastníka konania, uskutočnené okresným súdom podaním zo dňa 28. októbra 2015, ktoré poučenie bolo doručené žalovanému v zmysle obálky na č.l. 51a spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., platného a účinného k dátumu doručovania poučenia žalovanému konateľke žalovaného, ktorá v čase doručovania podľa výpisu z obchodného registra bola konateľkou žalovaného, a aj napriek uvedenému poučeniu žalovaný obranu započítania nepreukázal. Žalovaný v rovine tejto obrany nepreukázal ani to, že ich započítanie je možné podľa uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným, a to bodu 5.22. v čl. 5 upravujúcom práva a povinnosti zmluvných strán, podľa ktorého ....„pri ukončení nájmu žalovaný ako nájomca bol povinný vrátiť prenajaté nebytové priestory a pozemok v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie a prípadné súhlasy na vykonanie úprav podľa bodu 5.5.. Nájomca - žalovaný nemá nárok na náhradu na odsúhlasené vložené investície podľa bodu 5.5. zmluvy“.

12. Ani odvolací dôvod žalovaného, ktorý spočíval v uplatnenom započítaní ním vložených investícií do predmetu nájmu, nebol relevantný, a preto nebolo možné konštatovať, že by rozhodnutie okresného súdu bolo predčasné.

13. Ak ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol opodstatnený, tak následne vo vyvolanom odvolacom konaní bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, keď týmto napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie nájomného a služieb spojených s nájmom. K úplnosti svojich záverov krajský súd vzhľadom k čiastočnej dispozícii uplatnenej žalobcom, ktorá bola obsiahnutá v písomnom vyjadrení k odvolaniu, uvádza, že k tejto nemá splnené podmienky, aby na ňu prihliadal. Pri čiastočnej dispozícii žalobcom bolo poukázané na dobropis č. 9000925748 k faktúre č. 9000818178. Ďalej žalobca poukázal na konečné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním nebytových priestorov za obdobie od 01.01.2015 do 16.02.2015, pričom okresný súd rozhodol rozsudkom dňa 21. marca 2016 a dopĺňacím rozsudkom dňa 13. júna 2016. Z uvedeného časového sledu boli v odvolacom konaní doložené zo strany žalobcu novoty podľa ust. § 366 CSP, u ktorých nebol preukázaný žiaden zákonný dôvod na ich prihliadanie až v rámci odvolacieho konania, preto krajský súd prijal záver, že nemal splnené podmienky podľa ust. § 370 CSP.

14. Výrok o náhrade trov prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.