Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-229-2015.pdf
PDF · 100.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-35Cb/229/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: BFF Central Europe s.r.o, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 44414315, zastúpený Advokátskou kanceláriou smith&smith legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská 24, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, zastúpený Advokátskou kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, v konaní o 111.879,28 € s príslušenstvom
rozhodol:
Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 111.879,28 €, s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 656,03 € od 22.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 592,50 € od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,23 € od 17.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 6 543,90 € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5 900,40 € od 28.1.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75% ročne zo sumy 63,53 € od 25.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 520,80 € od 4.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 870,39 € od 1.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 7 814,40 € od 3.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 127,05 € od 6.5.2013 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 127,05 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 7 814,40 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 163,84 € od 17.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 4 846,61 € od 15.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 401,80 € od 19.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 127,05 € od 9.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 828,00 € od 16.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 4 479,20 € od 14.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 660,00 € od 31.10.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 3 349,50 € od 16.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 660,00 € od 23.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 116,50 € od 30.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 584,25 € od 6.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 76,63 € od 13.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 3 563,66 € od 17.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 2 013,00 € od 6.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 148,80 € od 10.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 5 977,56 € od 6.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 7 180,80 € od 4.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 740,30 € od 25.5.2014 do zaplatenia, vo výške 9,15% ročne zo sumy 3 349,50 € od 22.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 767,20 € od 14.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 7 814,40 € od 10.8.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1 120,00 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
-1-
Žalobca ( s pôvodným obchodným menom Magellan Slovakia, s.r.o. ) žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 111.879,28 €, s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 656,03 € od 22.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 592,50 € od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,23 € od 17.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 6 543,90 € od 24.12.2012 do
zaplatenia, zo sumy 5 900,40 € od 28.1.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75% ročne zo sumy 63,53 € od 25.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 520,80 € od 4.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 870,39 € od 1.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 7 814,40 € od 3.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 127,05 € od 6.5.2013 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 127,05 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 7 814,40 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 163,84 € od 17.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 4 846,61 € od 15.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 401,80 € od 19.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 127,05 € od 9.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 828,00 € od 16.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 4 479,20 € od 14.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 660,00 € od 31.10.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 3 349,50 € od 16.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 660,00 € od 23.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 116,50 € od 30.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 584,25 € od 6.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 76,63 € od 13.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 3 563,66 € od 17.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 2 013,00 € od 6.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 148,80 € od 10.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 5 977,56 € od 6.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 7 180,80 € od 4.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 740,30 € od 25.5.2014 do zaplatenia, vo výške 9,15% ročne zo sumy 3 349,50 € od 22.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 767,20 € od 14.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 7 814,40 € od 10.8.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia kúpnej ceny pôvodnému veriteľovi žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.12.2015 uviedol, že po predložení potrebných listinných dôkazov žalobcom žiada, aby súd nárok žalobcovi priznal v splátkach. V priebehu konania však žalovaný už nárok žalobcu považoval za nedôvodný, pričom dôvody, pre ktoré má byť žaloba zamietnutá menil. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.7.2016 uviedol, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný pre absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ( poukázal na konanie Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb 143/2014 ) a že pohľadávka zanikla započítaním, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, č.k. 35Cb 11/2013 o 751.066,38 € zaplatil bezdôvodne žalobcovi sumu 285.536,32 €, čo započítal listom zo dňa 26.7.2016. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.3.2018 potom namietal zákaz postúpenia predmetných pohľadávok a nespôsobilý predmet postúpenia, pričom tak, ako to vyplýva i z jeho písomného podania doručeného súdu dňa 31.8.2018, zákaz postúpenia mal byť zmluvnými stranami dohodnutý prostredníctvom predmetných objednávok, kde bol vymedzený a dohoda v tomto smere v ústnej forme mala byť realizovaná zo strany žalovaného v zastúpení bývalého riaditeľa.
-2-
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ( predmetné faktúry a objednávky, spis Okresného súdu Košice II, č.k. 35Cb 11/2013, spis Okresného súdu Košice II, č.k. 31Cb 99/2017, rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb 143/2014-68, rozsudok Krajského súd v Košiciach, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb 143/2014-68, čestné vyhlásenia konateľov pôvodného veriteľa žalobcu ) a zistil tento skutkový stav: Dňa 26.8.2014 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2014/08/68 špecifikovaných v Prílohe č. 1, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka v žalovanej výške a táto skutočnosť bola postupcom oznámená žalovanému v oznámení o postúpení pohľadávok listom, ktorý žalovaný prevzal dňa 8.9.2014. Zmluvu o postúpení pohľadávok podpísali za žalovaného ako postupníka obaja konatelia. Predmetná pohľadávka vznikla na základe dodávania zdravotného materiálu pôvodným veriteľom žalovanému, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Tovar bol dodávaný na základe objednávky, v ktorej žalovaný okrem objednávaného tovaru a ceny vymedzil, že sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky dodávateľom bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa je neplatné. S.. X. V., riaditeľ žalovaného v rozhodnom období, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, č.k. 31Cb 99/2017 ako svedok na pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 uviedol, že on osobne ústne dojednával so zástupcami dodávateľov zdravotníckeho materiálu a liekov zákaz postúpenia pohľadávok, nakoľko nový veritelia si na rozdiel od pôvodných, uplatňovali i úroky z omeškania. Dohoda sa mala premietnuť do objednávok. Ľ. O., v rozhodnom období vedúci odboru nákupu u žalovaného, v tom istom konaní na pojednávaní konanom dňa 27.6.2018 uviedol, že zákaz postúpenia bol do objednávok vpísaný na základe rozhodnutia vedenia žalovaného, pričom ak dodávateľ tento zákaz neakceptoval, žalovaný oslovil nového dodávateľa. V priebehu konania žalobca predložil súdu čestné vyhlásenia konateľov pôvodného veriteľa S.. F. H. M. Z.. F. K. zo dňa 11.10.2018, v ktorom uviedli, že obsahom zmluvného vzťahu medzi ich spoločnosťou a žalovaným, na podklade ktorého vznikli pohľadávky tvoriace predmet konania, nebola dohoda veriteľa
a dlžníka o zákaze postúpenia pohľadávky a to ani v ústnej, ani v písomnej a ani v žiadnej inej podobe s tým, že voči prípadným tvrdeniam žalovaného o existencii takejto dohody sa dôrazne ohradili a jej existenciu výslovne popreli. Zo spisu Okresného súdu Košice II, č.k. 35Cb 11/2013 súd zistil, že v priebehu konania právna zástupkyňa žalovaného namietla aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné podľa ust. § 39 OZ, nakoľko podpisy za žalobcu na týchto zmluvách sú v rozpore so spôsobom zapísaným v obchodnom registri, podľa ktorého za žalobcu v čase uzatvorenia zmlúv mali konať a podpisovať zmluvy vždy dvaja konatelia spoločne, čo v prípade predmetných zmlúv absentuje, pretože sú podpísané len MVDr. X. I.. Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb 143/2014-68 súd zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 28.4.2014 sa žalobca, totožný so žalobcom v tomto konaní, domáhal voči žalovanému, totožnému so žalovaným v tomto konaní, zaplatenia sumy 403.753,88 € s príslušenstvom a to rovnako z titulu neuhradenia pohľadávok, ktoré boli na žalobcu postúpené na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok. Súd ďalej z rozsudku zistil, že žalovaný rovnako namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné podľa ust. § 39 OZ, nakoľko podpisy za žalobcu na týchto zmluvách sú v rozpore so spôsobom zapísaným v obchodnom registri, podľa ktorého za žalobcu v čase uzatvorenia zmlúv mali konať a podpisovať zmluvy vždy dvaja konatelia spoločne, čo v prípade predmetných zmlúv absentuje, pretože sú podpísané len S.. X. I.. Na uvedenom základe potom Okresný súd Košice II, rozsudkom č.k. 33Cb 143/2014-68 zo dňa 6.10.2015, návrh na začatie konania zamietol, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
-3-
Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. ( základná úroková sadzba ECB k splatnosti faktúr bola 0,5% ). Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa ust. § 8 ods. 10 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie. Podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
-4-
V danom prípade žalovaný namietal, že postúpenie pohľadávky je neplatné z dôvodu dohodnutého zákazu postúpenia zmluvných strán, prípadne, že zanikla v dôsledku započítania. V zmysle ust. § 525 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Takúto dohodu preukazoval žalovaný v priebehu konania obsahom objednávky, ktorú pre veriteľa sám vystavoval a v ktorej uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky dodávateľom bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa je neplatné. v tomto smere poukazuje súd na skutočnosť, že dohoda je dvojstranný právny úkon, obsahom ktorého je prejav vôle oboch strán tak, aby bol jednoznačný, nepripúšťajúci rôzny výklad. Z objednávky, ani zo žiadneho iného dôkazu však nevyplýva, že by takáto dohoda bola zmluvnými stranami uzavretá. Žiadny prejav vôle pôvodného veriteľa, že takúto dohodu uzavrel, žalovaný v konaní nepreukázal. Nie je ním ani dodanie objednaného tovaru, ani uvedenie rovnakého čísla na faktúre, zhodného s číslom objednávky. Dodanie tovaru neznamená bez ďalšieho, že pôvodný veriteľ prejavil súhlas s celým obsahom objednávky, keďže tento je možné prirodzene oddeliť tak, aby nespôsoboval neplatnosť celého právneho úkonu. V spojení s obsahom objednávky poukazuje súd i na tú skutočnosť, že svedok S.. V. ako dôvod zákazu postúpenia pohľadávok uvádza snahu o predchádzanie uplatňovania si úrokov z omeškania zo strany dodávateľov, avšak na druhej strane v objednávke sa uvádza, že žalovaným je akceptovateľná výška úrokov z omeškania ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS. Nepriamo i z výpovede svedka p. O. vyplýva, že objednávka v časti vymedzenia zákazu postúpenia bola len návrhom dohody, keď uviedol, že v prípade ak dodávateľ neakceptoval zákaz postúpenia „hľadal“ sa nový. Za rozhodné považoval súd i čestné vyhlásenie konateľov pôvodného veriteľa o neexistencii dohody o zákaze postúpenia, pričom pri hodnotení tohto dôkazu v nadväznosti na opačné vyhlásenie bývalého riaditeľa žalovaného, vychádzal súd i z tej skutočnosti, že konatelia pôvodného veriteľa nie sú stranami sporu a ich záujem na výsledku konania môže byť len nepriamy. Vychádzajúc zo záveru o kúpnej zmluve, posudzoval súd i námietky žalovaného v smere neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorou bolo práve nezaplatenie kúpnej ceny. Nemožnosť postúpenia odvodzoval žalovaný od skutočnosti, že ako zdravotnícke zariadenie zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, čo je potrebné považovať za uspokojenie verejnej potreby. S uvedeným nie je možné inak ako len súhlasiť. Táto skutočnosť však neznamená, že má vstupovať do podnikateľského prostredia s tým, že jeho zmluvný partneri, ktorý vykonávajú podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, nedostanú zaplatené za dodaný tovar, pričom nie je podstatné, kto sa na základe postúpenia pohľadávky stane novým veriteľom žalovaného. V tomto smere poukazuje súd i na to, že predmetom konania je nezaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý bol dodaný v rokoch 2013 až 2014 a ani doposiaľ nebola žalovaným, či už pôvodnému alebo novému veriteľovi zaplatená. Súd chápe nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného, i v ktorej je „nútený“ uspokojovať pre človeka najdôležitejšie potreby, avšak ani táto skutočnosť z hľadiska základných právnych princípov nemôže viesť k nerovnosti pri posudzovaní práv a povinnosti zmluvných strán. V zmysle citovaných zákonných ust. § 8 ods. 10 a § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. ( postúpenie sa týkalo pohľadávky titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny, respektíve nešlo o postúpenie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie ) súd tiež uvádza, že žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou a že časť jeho nákladov je pokrytých jeho tržbami. Žalovaný teda pri svojej činnosti disponuje aj inými peňažnými prostriedkami ako sú prostriedky ktoré mu boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu a ktoré nepodliehajú exekúcii. Nakoniec neprípustnosť postúpenia takej pohľadávky, ktorú nemožno postihnúť exekúciou, je práve v záujme ochrany nového veriteľa, nie dlžníka. Rovnako z hľadiska nedostatku aktívnej legitimácie, ktorú žalovaný namietal, je jeho argumentácia bez relevantného základu, nakoľko na rozdiel od skutkového stavu v konaní vedenom na Okresnom
súde Košice II, č.k. 33Cb 143/2014, na ktorý žalovaný poukazoval, v tomto konaní bola predmetná pohľadávka postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú podpísali obaja konatelia žalobcu spôsobom predpísaným v čase jej uzavretia, obsiahnutým v príslušnom obchodnom registri. K započítaniu, ktoré učinil žalovaný listom zo dňa 26.7.2016 a ktoré má viesť k zamietnutiu žaloby v tomto konaní, súd uvádza, že v zmysle ust. § 580 OZ, započítať možno len pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na započítanie, teda nesporné. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, č.k. 35Cb 11/2013 si žalobca uplatňuje nárok vo výške 751.066,38 € na obdobnom skutkovom a právnom základe ako v tomto konaní, pričom v priebehu konania žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 285.536,32 €, následne žalobca v tejto časti vzal žalobu späť a po späťvzatí vyhodnotil sám žalovaný túto platbu ako plnenie bez právneho titulu v dôsledku čoho malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalobcu a započítal túto platbu na jednotlivé sumy, ktoré tvoria predmet konania vo viacerých konaniach vedených na okresných súdoch. Tento jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ako to označuje žalovaný, však súd nepovažuje za platný právny úkon, práve pre spornosť pohľadávky započítavanej žalovaným, pri opísanom skutkovom stave. V tomto smere súd poukazuje i na to, že v uvedenom započítavanom prejave, označuje pohľadávky za vzájomné, avšak v konaní tvrdí, že pohľadávka žalobcu neexistuje, čiže z tohto pohľadu nie je zrejmé, voči čomu svoju pohľadávku započítava. Vzhľadom na uvedené tak mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny vymedzenej v jednotlivých faktúrach, ktoré medzi stranami sporu sporné neboli. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., aj žiadané úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z jednotlivých fakturovaných súm tvoriacich kúpnu cenu, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr do zaplatenia.
-5-
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol súd v zmysle ust. § 162 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti časti rozsudku vo výroku o povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvo odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. (§ 356 písm. a) CSP) Proti ostatným výrokom rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.