Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10C/441/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudcom JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, H., 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, H., 3/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, Y., zast. Advokátskou kanceláriou Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, o zaplatenie 7.499,96 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade súd p r i z n á v a každému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2011, sa žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2013, domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny 7 499,96 Eur a úroku z omeškania v sume 153,43 Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 499,96 Eur od 14.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil, nerozporoval, že poskytnutý úver prestal splácať pre zlú finančnú situáciu. Uviedol však, že titulom úveru zaplatil 2-krát vyššiu sumu ako boli dohodnuté splátky ako i to, že žalovaný v 3. rade ako ručiteľ tiež zaplatil na úver vysoké sumy. V priebehu konania súd viackrát predvolával na pojednávanie žalovaného v 1. rade z miesta trvalého bydliska ako i z miesta bydliska v Maďarskej republike, avšak bez pozitívneho výsledku.

3. Žalovaný v 2. rade sa v mieste trvalého bydliska nezdržuje, v konaní bol nečinný.

4. Žalovaný v 3. rade mal za to, že predmetné postúpenie je v rozpore so Zmluvou o splátkovom úvere a nie je daná aktívna legitimácia žalobcu, namietal i premlčanie žalovanej pohľadávky. Mal za to, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. ako postupcu došlo k viacerým porušeniam a to v tomto prípade najmä postúpením pohľadávky na nebankový subjekt EOS KSI Slovensko, s.r.o. a že nie je možné postúpiť pohľadávku vo forme zmluvy o úvere, ktorá je viazaná na veriteľa. Slovenská sporiteľňa, a.s. nepostúpila len pohľadávku ako takú, ale samotný úver, nakoľko k vyhláseniu splatnosti nedošlo zo strany Slovenskej sporiteľne, ale zo strany EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako nebankového subjektu, ktorý nie je spôsobilý preberať na seba oprávnenia, ktoré podľa zákona prináležia iba banke.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1, 3, rade oboznámením predovšetkým listinnými dôkazmi založenými žalobcom do spisu a to, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalovanými v 1., 2. rade

ako dlžníkmi zo dňa 13.01.2005, s predmetom zmluvy poskytnutie splátkového úveru v sume 9 958,17 Eur, Dohodou o ručení uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom zo dňa 13.01.2005 oznámením postupcu, adresovaného žalovaným o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011, oznámením žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu, špecifikáciou pohľadávky, ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

6. K postúpeniu pohľadávky došlo medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 ako postupníkom Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou podľa § 524 a nasl. dňa 20.12.2011, ktorej predmetom bol súbor pohľadávok špecifikovaných v prílohe 1 zmluvy. Postupca postúpil pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými. Žalobca listom zo dňa 25.01.2012 oznámil všetkým trom žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.01.2012 a vyzval ich na zaplatenie dlhu v sume 17 263,03 Eur do 04.02.2012.

7. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že postupca, Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, uzatvoril dňa 13.01.2005, s predmetom zmluvy poskytnutie splátkového úveru v sume 9 958,17 Eur s žalovanými v 1., 2. rade ako dlžníkmi Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovaným v 1., 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností pri poskytnutí peňažných prostriedkov boli upravené v zmluve a VOP. Podľa žalobcu Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Dohodou o ručení uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom zo dňa 13.01.2005 sa ručiteľ zaviazal, že uspokojí pohľadávku Slovenskej sporiteľne vzniknutej z predmetného úveru ak ju dlžník neuhradil.

8. Predmetom zmluvy o úvere bola povinnosť právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa, poskytnúť žalovaným v 1., 2. rade ako dlžníkom, požadovaný úver a na strane druhej bola povinnosť žalovaných v 1., 2. rade ako dlžníka, poskytnutý úver splatiť vo forme pravidelných mesačných splátok, pozostávajúcich z istiny a úroku. V súlade so zmluvou právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1., 2. rade úver v sume 9 958,17 Eur s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru. Žalovaní v 1., 2. rade boli povinní platiť právnemu predchodcovi žalobcu i pravidelné mesačné splátky v sume 144,22 Eur, vždy do 10. dňa v mesiaci, pričom prvú splátku boli povinní zaplatiť do 10.02.2005 a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 10.01.2015. Dohodnuté úroky za poskytnutie úveru boli vo výške 11,80 % p. a. Podľa zmluvy bola medzi stranami dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 5,8 %, ktorá je v priebehu úverového vzťahu premenlivá.

9. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia ku dňu 20.12.2011 predstavovala sumu 16 986,61 Eur, ktorá pozostávala z istiny 14 241,75 Eur (ktorej súčasťou sú splatné úroky a poplatky nakoľko ide o kapitalizovanú istinu), riadneho úroku v sume 1 474,24 Eur, z úroku z omeškania v sume 1 270,62 Eur, ktorý si však v konaní neuplatňuje.

10. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci dňa 21. septembra 2015 vyniesol rozsudok. Prvým výrokom rozsudku v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatenia istiny 7.499,96 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 153,43 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.499,96 Eur od 14.02.2012 do zaplatenia. Druhým a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným v 1., 2. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v 3. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.847,83 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila, ale ani nepoprela, že poskytnutý úver prestala z dôvodu zlej finančnej situácie splácať. Poukázal na obsah jej vyjadrenia, podľa ktorého na úver zaplatila sumu dvakrát vyššiu ako bola výška dohodnutých splátok a žalovaná v 3. rade ako ručiteľ naň zaplatila tiež vysoké sumy. Ďalej uviedol, že z dôvodu, že žalovanej v 1. rade sa nepodarilo doručiť na adresu jej trvalého pobytu, ani na adresu bydliska v Maďarskej republike, jednotlivé súdne zásielky a tieto sa vrátili súdu s poznámkou adresát neznámy, jej podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka, ktorý sa k žalobe nevyjadril. Rovnako postupoval pri žalovanom v 2. rade a z dôvodu, že sa nezdržiaval v mieste bydliska, ustanovil mu opatrovníka, ktorý sa k žalobe taktiež nevyjadril. Uviedol, že podľa žalovanej v 3. rade je postúpenie pohľadávky v rozpore so zmluvou o splátkovom úvere, nie

je daná aktívna legitimácia žalobcu a žalovaná pohľadávka je premlčaná. Podľa názoru žalovanej v 3. rade došlo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., ako postupcu k viacerým porušeniam, v rámci ktorých namietala, že došlo k postúpeniu pohľadávky na nebankový subjekt (na žalobcu) a tiež, že pohľadávka bola postúpená vo forme zmluvy o úvere, ktorá je viazaná len na veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.), a to napriek tomu, že k vyhláseniu splatnosti zo strany veriteľa - bankového subjektu nedošlo, a žalobca

- nebankový subjekt, nie je spôsobilý preberať na seba oprávnenia (vyhlásenie splatnosti úveru), ktoré podľa zákona prináležia iba banke.

11. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a zistení, že žalovaní v 1., 2. rade od začiatku zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver nesplácali riadne a včas a z poskytnutého úveru zaplatili sumu 5.579,07 Eur (čo zistil z prehľadu poukázaných splátok na č.l. 111 súdneho spisu), pričom poslednú splátku úveru zaplatili dňa 09.10.2008, čím sa dostali do omeškania, ustálil, že trojročná premlčacia doba, vzťahujúca sa na v žalobe uplatnený nárok, začala plynúť od 09.10.2008. Vychádzajúc potom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej bol počet dní omeškania žalovaných 1143 dní, t.j. 3 roky a 13 dní, a zo skutočnosti, že žaloba bola na súd podaná až dňa 16.08.2013, vyslovil záver, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu už premlčaný dlh. V konaní vznesenú námietku premlčania preto vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietol. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k postúpeniu uplatnenej pohľadávky vyslovil záver, že ak Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 20.12.2011 pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý postúpený úver, nakoľko zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti podľa čl. 7.6 bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, ani k ukončeniu zmluvného vzťahu iným spôsobom vyplývajúcim z tohto článku. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že úverová zmluva je viazaná na bankové povolenie vydané Národnou bankou SR, teda na Slovenskú sporiteľňu, a.s., jej postúpením by došlo k zmene obsahu záväzku vyplývajúceho z jednotlivých ustanovení zmluvy o splátkovom úvere. Nakoľko v danom prípade došlo k postúpeniu úverovej zmluvy (a nie pohľadávky), vyslovil názor, že došlo k porušeniu ochrany bankového tajomstva, a tiež ochrany osobných údajov klienta banky vrátane ručiteľa. Keďže Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť v celom rozsahu svoju pohľadávku z úveru (vrátane úrokov) inému subjektu, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 považoval v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon s účinkami ex tunc, a to aj s prihliadnutím na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Vyslovil potom právny záver, že žalobcovi v danom spore chýba aktívna vecná legitimácia a žalobu aj z tohto dôvodu zamietol. Pre úplnosť dodal, že nakoľko žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, nemôže ich vo vlastnej réžii ani spravovať, a keďže pod spravovaním treba rozumieť aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, vyslovil, že žalobca v danom prípade nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sporného úveru.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v danom spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Tvrdil, že zmluvou o postúpení pohľadávok na neho prešli aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou, teda stal sa veriteľom pohľadávky a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky, nevidel dôvod, pre ktorý by postupca pohľadávky nemohol na neho previesť nároky z úverovej zmluvy. Ďalej namietal, že ani z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Zdôraznil, že správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, vyplýva z druhej vety uvedeného ustanovenia, v ktorom sa uvádza: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky (pričom zákonodarca opäť cielene použil pojem pohľadávka, nie jej časť) uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.” Uviedol, že zmyslom tohto ustanovenia je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku,

s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Ďalej uviedol, že pod slovným spojením „nesplácaný dlh“ treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má možnosť vrátiť len v splátkach postupným splácaním na základe zmluvne dohodnutých podmienok. Z uvedeného potom vyvodil záver, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Následne vyslovil názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože jeho účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súčasne uviedol, že zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

13. Žalobca nesúhlasil tiež s právnym posúdením otázky premlčania a právnym záverom súdu prvej inštancie o premlčaní žalovanej sumy. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nepreukázaných údajov, a to z dátumu poslednej splátky uhradenej žalovanými, pričom tento údaj nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Vyhodnotil, že súd prvej inštancie posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, keď odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach, nemôže sa s takýmto rozhodnutím stotožniť.

14. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí. Právne závery súdu prvej inštancie o premlčaní žalovanej sumy a o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol, považoval za správne.

15. Súd druhej inštancie, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nie je v odvolacom konaní preskúmateľný.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Súd druhej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia č.k. 4Co 148/2016 zo dňa 28.2.2018 zdôraznil, že právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného nároku automaticky predpokladá existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, pretože k skúmaniu premlčania súd pristupuje (na základe stranou vznesenej námietky premlčania) až po ustálení, že príslušným subjektom konania v spore prislúcha aktívna a pasívna vecná legitimácia. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu najskôr z dôvodu premlčania uplatneného nároku o zaplatenie sumy 7.499,96 Eur s príslušenstvom a následne, po vyhodnotení, že postúpenie spornej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011, uzatvorenej medzi postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., a postupníkom - žalobcom, je neplatné a následne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný, žalobu mal z tohto dôvodu zamietnuť, pričom nemal už ďalej skúmať premlčanie uplatneného nároku. Premlčanie uplatneného nároku by bol oprávnený skúmať až po vyhodnotení, že jednotlivým subjektom konania (čiže aj žalobcovi) prináleží v zmysle podanej žaloby vecná legitimácia. Z odôvodnenia uznesenia súdu druhej inštancie je teda zrejmé, že súd prvej inštancie mohol v danom prípade žalobu zamietnuť buď z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo z dôvodu premlčania v žalobe uplatneného nároku, avšak nie z oboch týchto právnych dôvodov súčasne, pretože ako je už vyššie vysvetlené oba tieto právne závery sa navzájom vylučujú. Odôvodnenie rozsudku preto pri absencii jednoznačného záveru o právnom dôvode zamietnutia žaloby spôsobilo nepreskúmateľnosť rozsudku zo dňa 21.09.2015. Odvolací súd skonštatoval, že oba závery súdu prvej inštancie nemôžu byť správne, a popri sebe

neobstoja, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, a teda odnímajúcim stranám sporu možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý súdny proces.

18. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom, keď vypracoval rozhodnutie zmätočne a nepresvedčivo, teda v rozpore s požiadavkou v tom čase účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (a v súčasnosti účinného ust. § 220 ods. 2 C.s.p.), a vyjadril v ňom dva navzájom sa popierajúce právne názory, znemožnil žalobcovi uplatnenie jemu patriacich procesných práv, nakoľko nepreskúmateľnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda arbitrárnosťou svojho rozhodnutia, odňal žalobcovi možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne relevantne argumentovať, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu (aj v závislých výrokoch o trovách konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzajúc z listinných dôkazov založených v spise a zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v prvom rade opätovne posúdiť platnosť postúpenia pohľadávky (žalovanej sumy), prípadne jej časti, z postupcu - Slovenskej sporiteľne, a.s., na postupníka - žalobcu (a v rámci skúmania platnosti postúpenia zistiť, či napriek písomnej výzve banky (postupcu) boli jej klienti (žalovaní v 1. až 3. rade) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku (úveru) voči banke, zistiť, či na žalobcu bola ku dňu postúpenia postúpená splatná pohľadávka postupcu vo výške zodpovedajúcej časti žalovanými v 1. až 3. rade nesplácaného peňažného záväzku, s ktorou boli v omeškaní) a v závislosti od týchto zistení vysloviť záver, či žalobca je alebo nie je (prípadne je len v časti) v danom spore vecne legitimovaný na podanie žaloby. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v danom konaní, žalobu z tohto dôvodu zamietne a premlčanie už neskúma. Pokiaľ však dospeje k záveru, že žalobcovi v danom spore prislúcha aktívna vecná legitimácia, bude jeho úlohou v zmysle žalovaným v 3. rade uplatnenej námietky premlčania skúmať premlčanie žalovaného nároku. V rámci skúmania premlčania sa bude musieť súd prvej inštancie najskôr vysporiadať s otázkou, či v danom prípade došlo k splatnosti celej žalovanej sumy naraz a ak áno, zistiť kedy, a ak nie, zistiť, kedy sa stali splatné jednotlivé splátky a v závislosti od týchto zistení posúdiť premlčanie žalovanej sumy buď podľa ust. § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka alebo podľa ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka.

20. Súd v zmysle intencií súdu druhej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaného v 3. rade.

21. Podľa § 180 súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaných v 1. až 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s ust. § 106 ods.1 písm. a CSP. Neúčasť žalovaného v 3. rade ospravedlnil právny zástupca.

22. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej v 3. rade, ktorí zotrvali na svojej doterajšej právnej argumentácii, nové dôkazy v konaní nepredložili.

23. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

24. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva však bola uzavretá 13.01.2005 preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

26. Podľa zmluvy o splátkovom úvere čl. I predmetom tejto zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru („ďalej len úver") veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere (ďalej len zmluva).

27. Podľa časti B bodu 7.6.1.písm.a/ Všeobecných obchodných podmienok, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru, t. j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

28. Podľa § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka ( Obchz. ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. 4.2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konania sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ). 31. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú riešené v § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z . Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem iných náležitostí musí obsahovať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 ustanovenia § 4 zákona č. 258 /2001 Z. z. je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.

32. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“

33. Podľa § 524 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie pohľadávky je jedným zo spôsobov, keď za jej trvania nastáva zmena v osobe veriteľa. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie doterajšieho veriteľa. K uzavretiu zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka. V prípade kde postupcom pohľadávky je banka je pre jej platné postúpenie nutné dodržať podmienky určené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. (ďalej len zákon o bankách), ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave úkonu postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku jeho špeciálnou úpravou. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 7 zákona o bankách, môže banka postúpiť bankovú pohľadávku, alebo jej časť, ktoré sa stali splatnými, ak pred úkonom postúpenia pohľadávky napriek predchádzajúcej výzve banky je dlžník v nepretržitom omeškaní s úhradou splatného záväzku viac ako 90 dní. Predloženie takejto písomnej výzvy predchádzajúcej úkonu postúpenia, žalobca v konaní nepredložil. Žalobca súdu oznámil, že on a ani jeho právny predchodca, teda banka, výzvou nedisponujú. Keďže v prejednávanom prípade bol predmetom postúpenia záväzok žalovaných v1. a 2. rade na úhradu ktorého ju banka pred úkonom postúpenia nevyzvala, nemohol súd žalobe vyhovieť. Bez preukázania úkonu výzvy na plnenie podľa § 92 ods. 7 zákona o bankách sa stáva bezpredmetným konštatovanie, že k času postúpenia pohľadávky bol zročný celý úverový dlh odporkyne a že s ním bola v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní. Právo banky postúpiť pohľadávku bolo obmedzené podmienkami uloženými jej v ustanovení §

92 ods. 7 zákona o bankách a pokiaľ banka niektorú z týchto podmienok nesplnila, konala v rozpore so zákonom a takýto právny úkon nie je platný ( § 39 ). Z neplatného konania banky nemohol navrhovateľ platne nadobudnúť aktívnu legitimáciu pre vymáhanie zažalovaného dlhu a preto žalobný návrh v prejednávanej veci súd zamietol.

34. Úverová zmluva sama o sebe je viazaná na bankové povolenie vydané Národnou Bankou SR

- v tomto prípade na Slovenskú sporiteľňu, a.s. a samotným postúpením by došlo k zmene obsahu záväzku vyplývajúc z jednotlivých ustanovení obsiahnutých v zmluve o splátkovom úvere. Súd má za to, že takýmto postúpením úverovej zmluvy a nie pohľadávky, nakoľko Slovenská sporiteľňa nevyhlásila mimoriadnu splatnosť zmluvy, ani od nej neodstúpila, taktiež došlo k porušeniu ochrany Bankového tajomstva, ako aj Ochrany osobných údajov klienta banky vrátane ručiteľa.

35. Slovenská sporiteľňa, a.s. síce mohla postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka, ale konkrétnu výšku pohľadávky (napr. nezaplatenú splátku) s príslušenstvom a nie postúpiť pohľadávku - zmluvu, čo v predmetnom oznámení chýba, avšak skôr z predmetného oznámenia vychádza, že došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere vrátane príslušenstva a všetkými právami akéhokoľvek zabezpečenia na postupníka čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Táto neplatnosť pôsobí od začiatku ex tunc pričom túto neplatnosť nemožno dodatočne konvalidovať, zhojiť. Postúpenie pohľadávky súd považuje za neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V nadväznosti na ust. § 525 ods. 1 Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

36. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 20.12.2011 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 20.12.2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. a to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má.

37. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru. S poukazom na zistený nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd už ďalej neskúmal premlčanie uplatneného nároku, ktorú námietku vzniesol žalovaný v 3. rade. 38. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca bol v konaní vo vzťahu k žalovanej v 1. rade úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 40. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd nárok na náhradu trov konania priznal, tak ako je vo výroku II. rozsudku uvedené.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).