Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-89-2018.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/89/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, a.s., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: E. I., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX, Z., v 2. rade: V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, Z., v 3. rade: B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 1, N., v 4. rade: S. I., nar. X.X.XXXX, O. XX, XXX 06 G., o zaplatenie 683,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 32Cb/269/2005 - 166 zo dňa 5.6.2018, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako právny predchodca pôvodného žalobcu, Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. sa v tomto konaní žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 6.10.2004 domáhal aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade a právneho predchodcu žalovaného v 4. rade na zaplatenie sumy 20.584,30 Sk /683,27 eur/ s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.196,90 Sk /670,41 eur/ od 1.9.2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, z titulu neuhradenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 4.7.1996.
3. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 4.7.1996 zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným v 1. a 2. rade medziúver vo výške 100.000,-Sk; ktorý sa žalovaní zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vrátane úrokov vo výške 6 % v sume 460,-Sk. Žalovaný v 3. rade a právny predchodca žalovaného 4. rade písomným prehlásením prebrali voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia, ak ju nesplnia žalovaní v 1. a 2. rade. V úverovej zmluve a vo Všeobecných podmienkach zmluvy o stavebnom sporení boli dohodnuté ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu. Z dôvodu nesplácania dohodnutých mesačných splátok riadne a včas, výzvou zo dňa 9.2.2004 vyzval veriteľ dlžníkov na zaplatenie uvedenej sumy a upomienkou zo dňa 1.12.2003 oznámil ručiteľom, že od predmetnej zmluvy odstúpil. Výzvy na úhradu pre ručiteľov veriteľ nepredložil ako listinné dôkazy.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1, 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, upravujúce definíciu spotrebiteľských zmlúv, § 879j Občianskeho zákonníka, upravujúci spätnú pôsobnosť Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, § 52 Občianskeho zákonníka, obsahujúci definíciu spotrebiteľskej zmluvy, § 290 C.s.p. obsahujúci definujúci spotrebiteľského sporu, § 292 C.s.p. o poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k strane sporu,
ktorá je spotrebiteľom, §§ 150 ods. 1, 153 ods. 1 C.s.p. o skutkovom tvrdení strán a sudcovskej koncentrácii konania, § 470 C.s.p. o princípe okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem Civilného sporového poriadku, §§ 187 ods. 1, 191 ods. 1 C.s.p. o dôkazných prostriedkoch a hodnotení dôkazov a článku 17 Civilného sporového poriadku o rýchlosti a hospodárnosti konania.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepredložil súdu dôkazy z čoho pozostáva žalovaná suma 683,27 eur /20.584,30 Sk/, nešpecifikoval čo tvorí istinu, koľko splátok bolo žalovanými v 1. a 2. rade zaplatených, v akej výške, koľko splátok nebolo zaplatených, čo veriteľ zarátal k uplatnenej peňažnej pohľadávke 683,27 eur /20.584,30 Sk/, keď úrok z omeškania požaduje zo sumy 670,41 eur /20.196,90 Sk/ od 1.9.2004 do zaplatenia. Žalobca napriek tomu, že predložil v konaní výpis z účtu konta stavebného úveru, nešpecifikoval uplatnenú peňažnú pohľadávku a nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej pohľadávky. Taktiež nepreukázal, že žalovaní v 3. a 4. rade ako ručitelia boli podľa dohodnutých zmluvných podmienok upozornení na neplnenie povinností žalovaných v 1. a 2. rade. Zároveň posúdil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský. Keďže žalobca prostriedkami procesného útoku nepreukázal oprávnenosť uplatnenej peňažnej pohľadávky, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže im žiadne nevznikli.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, keď predložil súdu prvej inštancie platobnú históriu a vyčíslenie pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky, z ktorých bolo zrejmé poskytnutie úveru, vykonané úhrady a účtovanie zmluvných úrokov. Poukázal, že podľa § 151 ods. 1 C.s.p. súd v sporovom konaní nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení. Tieto si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádza. Vzhľadom k tomu je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaných neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p., keď nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie tých dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval zo sporné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie veci, keďže žalobca predložil platobnú históriu, z ktorej je zrejmé špecifikácia uplatnenej pohľadávky a napriek tomu súd žalobu zamietol. Žalobca zároveň namietal, že v danom prípade nebolo možné aplikovať ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, keďže súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov a neurčil mu ani lehotu na ich predloženie. Súd prvej inštancie pritom neprihliadal na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované a v konaniach začatých predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, nemožno uplatňovať ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Vzhľadom na uvedené, bol súd prvej inštancie povinný prihliadať na všetky predložené dôkazy až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie im bolo doručené fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p..
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
10. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha zaviazať žalovaných na zaplatenie pohľadávky 683,27 eur /20.584,30 Sk/ s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 670,41 eur /20.196,90 Sk/ od 1.9.2004 do zaplatenia z dôvodu, že jeho právny predchodca ako veriteľ a žalovaní v 1. a. 2. rade ako dlžníci uzatvorili dňa 4.7.1996 na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 0280267 7 02 zmluvu
o medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý pre dlžníkov medziúver 1.991,64 eur /60.000,- Sk/. Žalovaný v 3. rade a právny predchodca žalovaného v 4. rade písomným prehlásením prebrali voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia, ak ju nesplnia žalovaní v 1. a 2. rade. Z dôvodu nesplácania dohodnutých mesačných splátok riadne a včas, veriteľ odstúpil od zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere a požadoval vrátenie zostatku pohľadávky, ktorá ku dňu 31.8.2004 predstavuje dlžná suma 683,27 eur /20.584,30 Sk/, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 670,41 eur /20.196,90 Sk/ od 1.9.2004 do zaplatenia. Veriteľ uzavrel so žalobcom dňa 1.10.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 379/2011, na základe ktorej postúpil aj uplatnenú pohľadávku, ktorá obsahuje aj jej špecifikáciu a to uvedením pôvodnej istiny vo výške 670,42 eur a pôvodných úrokov vo výške 440,07 eur (č.l. 54 spisu). V priebehu konania žalobca doložil súdu prvej inštancie výpis z účtu konta stavebného úveru (č.l. 159 - 163 spisu) so špecifikáciou dátumu vzniku, popisu a čiastkou obratov od 31.1.1998 do 30.9.2011 (postúpenia pohľadávky na žalobcu), kde je uvedená výška úveru k 31.1.1998, účtované jednotlivé vklady ako kladné položky v prospech a poplatky, predžalobná upomienka, úroky z úveru ako záporné položky na ťarchu dlžníkov. Zároveň je zrejmá dlžná suma ku dňu odstúpenia 664,76 eur.
11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, ktorého odôvodnenie obsahuje len popis zmluvného vzťahu, z ktorého mala vzniknúť pohľadávka, ktorú podľa súdu prvej inštancie žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, teda neuviedol aká suma bola dlžníkmi zaplatená, aká suma nebola dlžníkmi zaplatená, akú výšku úrokov žalobca uplatnil, že ručitelia boli upozornení podľa zmluvných podmienok na neplnenie povinnosti dlžníkov a zároveň žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatnenej peňažnej pohľadávky.
12. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie, tieto sú len strohé, z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé na základe čoho k nim dospel, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé z čoho súd prvej inštancie právne vyvodil nedôvodnosť návrhu pre nešpecifikovanie uplatnenej pohľadávky, keď povinnosťou súdu je v odôvodnení dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy, s uvedením použitého právneho predpisu, z ktorého právne posúdenie odvodzuje.
13. Odvolací súd udáva, že z výpisu z účtu konta stavebného úveru, ktorý predložil žalobca je zrejmá výška úveru, ako aj platby, ktoré realizovali dlžníci pre veriteľa, resp. výška úrokov a poplatkov, ktoré im veriteľ účtoval na ťarchu úveru. Uvedený listinný dôkaz bol predložený ešte pred tým, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Konanie pritom začalo 6.10.2014 a podľa § 470 C.s.p., nebolo možné v ňom uplatniť ani sudcovskú koncentráciu konania, keďže by to bolo v neprospech strany sporu. Výška uplatnených úrokov je zrejmá z petitu žaloby. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je pritom nesporné, že k uzavretiu úverového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkmi došlo, dokonca dlžníci vykonávali čiastkové úhrady v prospech veriteľa. Tieto skutočnosti strany ani nerozporovali. Súd prvej inštancie napriek svojim pochybnostiam z čoho, akých položiek pozostáva žalovaná istina pohľadávky (z rozčlenením na dlžné splátky, resp. zostatok úveru a úroky z úveru) bol povinný žalobcu na bližšiu špecifikáciu pohľadávky pred zamietnutím žaloby vyzvať a umožniť mu tieto skutočnosti ozrejmiť. Tým by sa predišlo tzv. prekvapivému súdnemu rozhodnutiu. Napokon ak súd prvej inštancie posúdil, že v prejednávanej veci ide o tzv. spotrebiteľský spor, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci.
14. Odvolací súd zároveň poukazuje, že voči žalovanému v 3. a 4. rade ako ručiteľom súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil aj tým, že žalobca nepreukázal, že podľa dohodnutých zmluvných podmienok boli upozornení na neplnenie povinností žalovaných v 1. a 2. rade a to bez uvedenia konkrétneho zmluvného ustanovenia, ktoré boli v posudzovanom prípade porušené. V tejto časti je napádaný rozsudok taktiež nepreskúmateľný. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy označené ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.4.2004, ktoré doručoval veriteľ dlžníkom, teda žalovanému v 1. a 2. rade. Uvedeným listom veriteľ dlžníkov vyzval na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od jeho doručenia. Zároveň veriteľ ručiteľom, teda žalovanému v 3. rade a právnemu predchodcovi žalovaného v 4. rade oznamoval listom zo dňa 22.4.2004, že odstúpil od zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 4.7.1996 a súčasne ich vyzval na zaplatenie pohľadávky v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Tieto oznámenia boli ručiteľmi riadne prevzaté, čo je zrejmé z pripojených doručeniek v spise.
15. Z obsahu spisu je zrejmé, že veriteľ a žalovaní v 1. a. 2. rade ako dlžníci uzatvorili dňa 4.7.1996 na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere podľa Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, na základe ktorej bol poskytnutý pre dlžníkov medziúver dňa 31.1.1998, od ktorého veriteľ odstúpil dňa 22.4.2004.
16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatuje, že predmetný zmluvný vzťah je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie nestotožňuje. Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere je zmluvou o úvere, ktorá podlieha tak režimu právnej úpravy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň režimu právnej úpravy zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. V prejednávanej veci teda ide o poskytnutie stavebného úveru, nie spotrebiteľského úveru, ktorý má osobitný režim právnej úpravy v zmysle uvedeného Zákona o stavebnom sporení. Stavebný úver je špecifický typ úveru, ktorý poskytujú stavebné sporiteľne a medziúver je špecifický úverový produkt stavebného sporenia, ktorý poskytujú iba stavebné sporiteľne ako úver, ktorý slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej zmluvy a umožňuje stavebnému sporiteľovi rýchlejšie uskutočnenie finančného zámeru. Veriteľom je špecializovaná banková inštitúcia, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie a financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V zmysle článku I. bod 2 spornej zmluvy, účelom tohto mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru je: a) kúpa domu alebo bytu, b) výstavba domu, c) modernizácia, rekonštrukcia a údržba bytu alebo domu, d) obstaranie stavebného pozemku, e) obstaranie a rekonštrukcia nebytových priestorov na byt. Hoci v predmetnej veci sú zmluvnou stranou fyzické osoby, ktoré zrejme nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, odvolací súd zastáva názor, že predmetnú zmluvu nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže jej účelom nie je zabezpečovanie bežných potrieb a služieb spotrebiteľa. Ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 261 ods. 7 a § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka pritom zaraďujú zmluvu o úvere medzi tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, ktoré sa bez ohľadu na povahu účastníkov predmetného záväzkovo- právneho vzťahu spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečovaní záväzku z úverovej zmluvy ako napr. ručenie, sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom. Predmetné zákonné ustanovenie nie je možné vylúčiť, resp. sa od neho odchýliť. Napokon režim spotrebiteľských zmlúv bol do nášho právneho poriadku transformovaný až novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 50/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004, ktorý definoval ako spotrebiteľské zmluvy iba odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, kde podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo tieto potrebné dať do súladu s ustanoveniami §§ 53 - 54 Občianskeho zákonníka. Režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený až novelou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákonom č. 310/1999 Z.z. účinným od 1.1.2000. Až od 25.11.2004 boli v § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa definované spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.
17. Odvolací súd preto považuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. (z dôvodu porušenia práva žalovaného na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní) a § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. (z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie) zrušiť, vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátiť podľa § 391 C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. spočívajúcemu v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 28.6.2017 nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 C.s.p. odvolací súd udáva, že uvedené nie je samo o sebe odvolacím dôvodom a dôvodom pre zrušenie rozsudku podľa § 365 ods. 1 pís. b) C.s.p., keďže odvolací súd v konečnom dôsledku v prejednávanej veci zrušuje napadnutý rozsudok. Súd prvej inštancie tak bude mať možnosť v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 C.s.p. určiť,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci.
20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť uplatnený nárok žalobcu. Za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie na zistenie dlžníkmi čerpanej a uhradenej sumy, ktoré dôkazné bremeno je na žalobcovi, ďalej zúčtovanie tejto uhradenej sumy na istinu, úrok, prípadne ďalšie poplatky a následne zistí rozdiel medzi čerpanou sumou a zaplatenou sumou. Zároveň predmetnú úverovú zmluvu posúdi i z hľadiska zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení ako aj Obchodného zákonníka, všetko právnych predpisov účinných v čase uzavretia a trvania sporného zmluvného vzťahu. Výsledky celého konania potom náležite zhodnotí a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.
21. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
22. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci podľa § 396 ods. 3 C.s.p., pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne podľa výsledku v spore aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).