Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67C-79-2015.pdf
PDF · 94.37 KB
Case nature
Area
Subarea
67C/79/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcov: 1.) E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX, 2.) L. F., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX, obaja zastúpení PERSPECTA Legal, s.r.o., Prievozská 4D, Bratislava, proti žalovanej: K. L., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XX, F., zast. Mgr. Kamil Suchodolský, advokát, Kúpeľná 84, Revúca, o zaplatenie 2.000 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 2.000 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca v 1. a 2. rade má nárok na náhradu trov konania v p l n o m rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2015 domáhali od žalovanej zaplatenia 2.000 Eur. Návrh odôvodnili tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 02.06.2015 bola žalovaná povinná so žalobcami uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu ich rodinného domu do 30.06.2015. V čl. II odsek 2 zmluvy bolo stanovené, že v prípade, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán odmietne uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle ustanovení tejto zmluvy, a svoj záväzok nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, t.j. do 7 dní odo dňa keď mala byť kúpna zmluva uzavretá, zaplatí tá zmluvná strana, ktorá svoj záväzok porušila druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 Eur. Žalobcovia vyzvali žalovanú na splnenie záväzku vyplývajúceho pre ňu zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. II ods. 2 v sume 2.000 Eur. Na výzvu navrhovateľov reagoval právny zástupca odporkyne, ktorý im oznámil, že žalovaná uhradila na účet realitnej kancelárie C. XXXX v súlade s čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur a žalobcovia si majú z uvedenej sumy odpočítať 2.000 Eur a zvyšných 1.000 Eur majú vrátiť žalovanej, inak sa v tejto výške dopúšťajú bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia však podotkli, že od žalovanej žiadne peniaze neprevzali, prevzala ich konateľka C. XXXX E. Q. a je vecou žalovanej ako voči uvedenej osobe bude postupovať so svojim nárokom na vydanie 3.000 Eur. Tento právny vzťah je samostatný, nesúvisiaci priamo s povinnosťou odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu žalobcom. Navyše E. Q. odmietla sumu 2.000 Eur z prijatej sumy 3.000 Eur žalobcom vydať, tvrdiac, že ide o jej odmenu za úkony pri príprave predaja nehnuteľnosti žalobcov.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť, pričom poukázala na to, že z čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve, výslovne vyplýva, že uhradila sumu 3.000 Eur v prospech žalobcov ako prvú časť kúpnej ceny, pričom realitná kancelária C. XXXX L.. bola v súlade so zmluvou len platobným miestom, prostredníctvom ktorého mala byť úhrada realizovaná, v žiadnom prípade však nebola konečným príjemcom týchto finančných prostriedkov. Z obsahu zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že by si uvedená realitná kancelária mohla žalovanou uhradené finančné prostriedky ponechať, resp. tieto použiť na akýkoľvek iný účel ako v zmluve dohodnutú prvú časť kúpnej
ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Realitná kancelária ani nebola účastníkom tejto zmluvy. Žalovaná neuzavrela so žalobcami, ani s realitnou kanceláriou ani s E. Q. žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bola povinná zaplatiť realitnej kancelárii "odmenu za úkony pri príprave predaja nehnuteľností navrhovateľov", resp. ktorá by oprávňovala realitnú kanceláriu alebo p. Q. ponechať si žalovanou zloženú prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur. Žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali podobný postup realitnej kancelárie alebo p. Q. napokon žalobcovia v konaní nepredložili, pričom sami uviedli, že požiadali realitnú kanceláriu o vydanie tejto sumy, avšak konateľka realitnej kancelárie im uvedenú sumu vydať odmietla. Suma 3.000 Eur bola zo strany odporkyne vyplatená v prospech žalobcov, prostredníctvom platobného miesta - realitnej kancelárie, z právneho dôvodu, definovaného v zmluve o budúcej zmluve - za účelom úhrady prvej časti kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti, avšak tento právny dôvod dodatočne odpadol, nakoľko medzi zmluvnými stranami nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a teda ani vzniku nároku žalobcov na zaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníckeho páva k nehnuteľnostiam. Nakoľko žalovaná evidovala pohľadávku žalobcov voči nej na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur a tiež svoju pohľadávku voči žalobcom na vrátenie zloženej časti kúpnej ceny, vydanie bezdôvodného obohatenia, vo výške 3.000 Eur, v súlade s ust. § 580 Obč. zákonníka jednostranne započítala vzájomné pohľadávky, v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú, t.j. v rozsahu 2.000 Eur. Jednostranné započítanie pohľadávok bolo žalobcom oznámené listom zo dňa 17.08.2015. Jednostranným započítaním pohľadávok zo strany žalovanej došlo k zániku nároku žalobcov na zaplatenie pohľadávky voči žalovanej a k zániku pohľadávky samotnej v celom rozsahu.
3. Dňa 09.03.2016 bol vydaný rozsudok č. k. 67C/79/2015-63, ktorým súd žalobu zamietol a žalobcom 1. a 2. uložil povinnosť zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia 330,63 Eur. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co/167/2016-94 zo dňa 31.01.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v konaní bude potrebné posúdiť vzťah dohody o zložení blokovacieho depozitu a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a ich konkrétne ustanovenia.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 17.10.2018. Žalobca sa pridržiaval svojich vyjadrení, rovnako aj žalovaná.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, a to najmä Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, Dohodou o zložení blokovacieho depozitu.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Dňa 02.06.2015 bola medzi žalobcami ako budúcimi predávajúcimi a žalovanou ako budúcou kupujúcou uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán, že za podmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. zmluvy o budúcej zmluve. Podľa čl. II bod 1. zmluvy o budúcej zmluve, kúpnu zmluvu sa zmluvné strany zaväzujú uzavrieť najneskôr do 30.06.2015. Podľa čl. II bod 2 zmluvy o budúcej zmluve, v prípade, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán odmietne uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle ustanovení tejto zmluvy a svoj záväzok nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, t.j. do 7 dní odo dňa keď mala byť kúpna zmluva uzavretá, zaplatí tá zmluvná strana, ktorá svoj záväzok porušila druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 Eur. Podľa čl. III bod 1 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve, kúpnu cenu za nehnuteľnosť si zmluvné strany dohodli celkom na 130.000 Eur. Zmluvné strany sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny nasledovne: prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur zaplatil budúci kupujúci úhradou tejto sumy do pokladne sprostredkovateľa prevodu, realitnej kancelárie RK XXXX s.r.o,, K.: XXXXXXXX, so sídlom A., XXX XX Bratislava, ako blokovací depozit na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 02.06.2015, pričom budúci predávajúci výslovne súhlasí so spôsobom úhrady prvej časti kúpnej ceny a považuje ju za riadne uhradenú. Listom zo dňa 05.08.2015 adresovaným žalovanej, žalobcovia oznámili žalovanej, že od zmluvy o budúcej zmluve odstupujú a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaná nereagovala ani na dodatočnú výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 17.08.2015, adresovaným žalobcom, žalovaná s poukazom na ust. § 580 Občianskeho zákonníka, jednostranne započítala svoju pohľadávku na vrátenie zloženej kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur voči pohľadávke žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.000 Eur a to v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú, t.j. v rozsahu 2.000 Eur.
Dňa 02.06.2015 bola medzi spoločnosťou C.. a žalovanou uzavretá dohoda o zložení blokovacieho depozitu, ktorej účelom bolo rezervovanie nehnuteľnosti tak, že spoločnosť C. ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľnosti, nebude oprávnená po dobu účinnosti tejto dohody sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti inému záujemcovi. Blokovací depozit bol dohodnutý vo výške 3.000 Eur. Podľa Článku III bod 2 dohody blokovací depozit v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy bude v plnej výške započítaný do kúpnej ceny nehnuteľnosti. Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú, najneskôr do 30.06.2015.
7. Podľa § 50a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
8. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
10. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
11. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania, aj s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Súd konštatuje, že Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2015, bol upravený právny vzťah medzi jej účastníkmi, žalobcami a žalovanou. Na jej základe, Čl. II bod 2 si žalobcovia uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur, nakoľko žalovaná porušila svoj záväzok z tejto zmluvy a neuzatvorila so žalobcami kúpnu zmluvu ani v dodatočnej lehote. Druhou zmluvou uzavretou dňa 02.06.2015 bola Dohoda o zložení blokovacieho depozitu, ktorá upravila právne vzťahy medzi jej účastníkmi, a to spoločnosťou C. (realitnou kanceláriou, ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov) a žalovanou, pričom súd túto zmluvu pokladá za platnú. Žalovaná zložila do pokladne realitnej kancelárie sumu vo výške 3.000 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Spornou však zostala následná úprava v jednotlivých zmluvách a tiež spôsob vyporiadania žalovanou uhradenou sumou 3.000 Eur, predstavujúcou blokovací depozit, resp. prvú časť kúpnej ceny, a tým aj možnosť započítania vzájomných pohľadávok.
13. Z Čl. III bod 1 písm. a) Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpnu cenu za nehnuteľnosť si zmluvné strany dohodli celkom na sumu 130.000 Eur, pričom prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur zaplatila žalovaná (budúci kupujúci) úhradou tejto sumy do pokladne sprostredkovateľa prevodu, realitnej kancelárie C. ako blokovací depozit na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 02.06.2015, pričom žalobcovia (budúci predávajúci) výslovne súhlasili so spôsobom úhrady prvej časti kúpnej ceny a považujú ju za riadne uhradenú. Z tohto vychádza aj samotná obrana žalovanej a teda započítanie vzájomných pohľadávok. Do zaplatenej prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur si následne započítala voči žalobcom sumu zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur a rozdiel vo výške 1.000 Eur pokladá za pohľadávku voči žalobcom (bezdôvodné obohatenie). K tomuto je však potrebné uviesť, že žalovanou uhradená suma vo výške 3.000 Eur predstavuje blokovací depozit, ktorý žalovaná uhradila na účet realitnej kancelárie titulom Dohody o zložení blokovacieho depozitu. Nejde teda o úhradu prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur podľa Čl. III bod 1 písm. a) Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Samotná dohoda o kúpnej cene a spôsobe jej úhrady by bola relevantná len v prípade uzavretia kúpnej zmluvy. Vtedy by žalovanou zložený blokovací depozit vo výške 3.000 Eur na účet realitnej kancelárie predstavoval prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur, s čím súhlasili aj žalobcovia (budúci predávajúci) a čo je zrejmé aj z ustanovenia Čl. III bod 2 Dohody o zložení blokovacieho depozitu. K uzavretiu kúpnej zmluvy však nedošlo. Nemožno hovoriť o kúpnej cene v
prípade, keď nie je uzavretá kúpna zmluva. Odpoveď na otázku čo s uhradeným blokovacím depozitom preto treba hľadať v Dohode o zložení blokovacieho depozitu, na základe ktorej ho žalovaná uhradila.
14. Z Čl. V bod 2 Dohody o zložení blokovacieho depozitu je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalovaná (záujemca) poruší povinnosti stanovené v článku IV ods. 1 dohody, vyplatený blokovací depozit prepadá v prospech spoločnosti C. Článok IV v bode 1 potom stanovuje, že záujemca (žalovaná) sa zaväzuje: a) bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosťou C. uzatvoriť s predávajúcim v dobe účinnosti tejto dohody zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy alebo b) bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosťou C. uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu, najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody podľa článku V ods. 1 tejto dohody, c) neuzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu alebo zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bez vedomia spoločnosti RK 3000 s.r.o. Argument žalovanej, že neporušila žiadne z uvedených ustanovení Dohody o zložení blokovacieho depozitu, nakoľko uzavrela zmluvu o uzatvorení budúcej zmluve (Čl. IV bod 1 písm. a) dohody), a nebolo preto potrebné skúmať či uzatvorila aj kúpnu zmluvu (Čl. IV bod 1 písm. b) dohody), keďže tieto povinnosti sú dané alternatívne, podľa názoru súdu odporuje logike tejto dohody, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a tiež konaniu žalovanej. Záväzok žalovanej zaplatiť 3.000 Eur jej vznikol na základe Dohody o zložení blokovacieho depozitu, nie na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Dohoda o zložení blokovacieho depozitu aj Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy boli uzavreté v rovnaký deň, a preto neobstojí argument žalovanej, že už uzavrela zmluvu o uzatvorení kúpnej zmluvy. Dohoda o zložení blokovacieho depozitu je svojím charakterom tzv. rezervačnou zmluvou, čo znamená že je uzavretá za účelom rezervovania nehnuteľnosti (Čl. III bod 1 dohody), teda, že realitná kancelária počas jej účinnosti, po zaplatení blokovacieho depozitu, nebude sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti inému záujemcovi. Dôvodom a účelom uzatvorenia oboch zmlúv v jeden deň bolo rezervovať predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalovanej, a to do uzatvorenia kúpnej zmluvy, rozhodne však nie do podpísania zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v ten istý deň (02.06.2015). Navyše, v Zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, uzavretej podľa § 50a OZ, sa zmluvné strany (žalobcovia a žalovaná) zaviazali, že uzavrú kúpnu zmluvu najneskôr do 30.06.2015 (Čl. II bod 1 zmluvy), a nie tú istú (alebo inú) zmluvu o budúcej zmluve. Nemožno akceptovať argumentáciu žalovanej, že úhradou sumy 3.000 Eur na účet realitnej kancelárie platila prvú časť kúpnej ceny, keď v tom čase (ani potom) nebola uzavretá kúpna zmluva. Zároveň zo samotného ustanovenia Čl. III bod 1 písm. a), na ktoré aj žalovaná pri svojej obrane poukazuje, je zrejmé, že suma 3.000 Eur, o ktorej tvrdí, že ju uhrádzala ako prvú časť kúpnej ceny, bola žalovanou uhradená do pokladne realitnej kancelárie ako blokovací depozit na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 02.06.2015. Žalovaná teda poznala právny dôvod a účel úhrady sumy 3.000 Eur v prospech realitnej kancelárie, ako aj to, že realitná kancelária nie je len platobným miestom. Súd teda konštatuje, že žalovaná porušila svoju povinnosť stanovenú v článku IV ods. 1 písm. b) Dohody o zložení blokovacieho depozitu, na základe čoho blokovací depozit v súlade s ustanovením Čl. V bod 2 Dohody o zložení blokovacieho depozitu prepadol v prospech spoločnosti RK 3000 s.r.o.
15. Z uvedeného je potom zrejmé, že nemohlo dôjsť zániku pohľadávky žalobcov voči žalovanej jednostranným započítaním zo strany žalovanej. Dve pohľadávky totiž nespĺňajú hneď prvú podmienku ustanovenú v § 580 OZ, a to vzájomnosť. Žalobcovia majú voči žalovanej pohľadávku vo výške 2.000 Eur z titulu zmluvnej pokuty, ktorú si uplatňujú na podklade ustanovenia Čl. II bod 2 Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Dlžníkom žalovanej by však bola spoločnosť C. v prospech ktorej na základe Dohody o zložení blokovacieho depozitu uhradila sumu 3.000 Eur, avšak len v prípade, že by neboli splnené podmienky ustanovení Čl. IV bod 1 písm. a) - c) a Čl. 2 Dohody o zložení blokovacieho depozitu.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešným žalobcom priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.