Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/146/2018

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 17. októbra 2018, prejednal odvolanie obžalovaného G.. H. X., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 11.07.2018 sp.zn. 4T/48/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G.. H. X. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného G.. H. X. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol trest podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba na 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol uložený obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 24 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, škodu 8.698,11 Eur a Sociálnej poisťovni, Bratislava, v sume 434,10 Eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená E. L. s nárokmi na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Proti rozsudku okresného súdu podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste, týkajúcej sa trestu zákazu činnosti a uloženia trestu zákazu činnosti na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Poukázal na to, že uložený trest má vplyv na celú jeho rodinu a jemu blízke osoby, aj listom od zamestnávateľa je potvrdené, že vodičský preukaz potrebuje k výkonu práce, kde je vedúcim zamestnancom pre viac ako 70 ľudí, pričom je jediným živiteľom rodiny, jeho manželka je nezamestnaná a majú dve maloleté deti vo veku 9 a 11 rokov. Okrem toho sa stará o 78 ročnú matku, ku ktorej musí dochádzať, nemá ju kto iný opatrovať v blízkom okolí. Za týchto okolností považuje uloženie trestu vo výmere stanovenej rozsudkom okresného súdu za mimoriadne nesprávnu a takéto rozhodnutie nezákonné. Namietal tiež priznanie nároku na náhradu škody poškodeným stranám, keď súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale pri postupe podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka by zodpovedala za škodu prevádzkovateľka motorového vozidla, ktorou osobou je jeho manželka, pretože motorové vozidlo je jej a táto ho nadobudla ešte pred uzavretím ich manželstva. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým smerovalo odvolanie odvolateľa, ako mu predchádzalo v tejto časti, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v podstate len vo vzťahu k výroku o náhrade škody a výroku o treste, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil uznanie svojej viny, ktoré prvostupňový súd prijal. Je teda zrejmé, že odvolací súd rozhodoval v štádiu, keď rozsudok vo výroku o vine je právoplatný.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste, tu odvolací súd zaujal zhodné stanovisko so súdom prvého stupňa, hlavne pokiaľ ide o výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože obžalovaný sa zjavne dopustil predmetného skutku v súvislosti s touto činnosťou, a to závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti, uloženej mu podľa zákona, spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, zrejme aj s trvalými následkami, po tom, čo nedal chodkyni prednosť pri prechádzaní cez priechod pre chodcov. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol ku všetkým významným skutočnostiam v zmysle § 34 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest zodpovedajúci stavu veci a zákonu, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest nie je nezákonným a neprimerane prísnym, pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, podľa názoru odvolacieho súdu bol prijateľný i prísnejší trest zákazu činnosti. Pri rozhodovaní o nárokoch poškodených strán na náhradu škody, najmä pokiaľ ide o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu, tu súd prvého stupňa rozhodol zákonným spôsobom, keď obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti a trestnou činnosťou spôsobil poškodeným stranám škodu v zmysle regresných náhrad, ktoré boli poisťovňami vyplatené jednak poškodenej a tiež v súvislosti s nákladmi na liečenie poškodenej v dôsledku úrazov, ktoré jej spôsobil obžalovaný pri dopravnej nehode. Odvolateľ zastáva mylný právny názor vo vzťahu k použitému ustanoveniu Občianskeho zákonníka § 420, odkazuje na ust. § 427, ktoré sa však podľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje na inú kategóriu vodičov, ktorí vykonávajú svoje povolenie služobne alebo v pracovnom pomere a podobne v rámci dopravy, tu však nešlo ani o dopravu a išlo o situáciu, keď obžalovaný bežne používal predmetné motorové vozidlo spolu s dokladovou vlastníčkou, svojou manželkou. Teda v tomto prípade platí všeobecné ustanovenie o náhrade škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako správne rozhodol súd prvého stupňa, pritom poškodenú E. L. s nárokmi odkázal na civilný proces, pretože mal za to, že rozhodnutie o nárokoch na náhradu škody u tejto poškodenej presahovalo rámec potrieb trestného konania. O zákonnosti tejto časti výroku odvolací síce mal pochybnosti, ale poškodená odvolanie nepodala, a preto nemá význam rozoberať túto výrokovú časť napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku pochybenie, ktoré bolo vytýkané súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom, považuje v tejto časti napadnutý rozsudok za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.