Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-37-2018.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-8P/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v právnej veci starostlivosti o mal. dieťa X. I., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica dieťa rodičov, matky: A. S., J.. XX.XX.XXXX, G. E., L. XXX/X, občan SR, a otca: S. I., J.. XX.XX.XXXX, toho času v ÚVTOS Želiezovce, občan SR, o návrhu otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 26.03.2018, ktorý následne na výzvu súdu doplnil dňa 18.04.2018 sa domáhal zníženia výživného na mal. X. zo sumy 80,- eur na sumu 40,- eur. Dôvodil tým, že je vo výkone väzby v Leopoldove kde nepracuje a každý mesiac sa mu zvyšuje dlh. Je bezdomovcom bez práce nemá žiadny príjem. Poukázal na to, že je ťažko chorý. Hoci sa snaží zarábať brigádne je to čoraz ťažšie, pretože nikto nechce zamestnať na dohodu človeka, ktorý bol vo výkone trestu odňatia slobody.
2. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrh otca ako nedôvodný zamietol, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o príjme matky, obsahom pripojeného spisu 2P/6/2015, správou z ÚPSVaR Senica, lustráciami zo soc. poisťovne Senica a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2P/6/2015-91 zo dňa 08.11.2016 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Súčasne súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností tak, že maloletý X. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. X. sumou 80,- eur mesačne splatných k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2017. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka pracovala v spoločnosti F. N. dosahovala priemerný mesačný príjem 650,- eur. Otec bol zamestnaný v X. až dokedy bol vzatý do väzby do decembra 2015. Býval u kamaráta, ktorému bude platiť nájomné vo výške 200,- eur a elektriku 50,- eur, avšak ešte nemal príjem tak mu nezaplatil. Sám navrhol, že bude platiť maloletému výživné vo výške 80 eur mesačne. Mal. X. navštevoval 5. ročník základnej školy, matka mu platila obedy 22,20 eur a poistku 10,- eur maloletý mal zníženú imunitu avšak lieky nebral. Navštevoval futbalový krúžok, za ktorý mu matka platila 8,- eur mesačne.
5. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec bola od 15.05.2017 do 19.05.2017 zamestnaný v Ú. M. Ú. F. a od 25.09.2017 do 16.10.2017 v spoločnosti G. M. N., N..V..Q.., S., K. XXXX v čase vykonania lustrácie nepoberal dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Matka je od 18.03.2013 zamestnaná v spoločnosti N. N., N..V..Q.., O.. A.. N. X v čase vykonania lustrácie nepoberala dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.
6. Z potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa spoločnosti N. N., N..V..Q.., O.. A.. N. X zo dňa 21.06.2018 mal súd preukázané, že matka za obdobie od 6/2017 do 5/2018 mala čistý priemerný mesačný príjem 958,90 eur.
7. Z potvrdenia ÚPSVaR Senica zo dňa 28.06.2018 mal súd preukázané, že matka nepoberá od úradu dávku ani príspevky pomoci v hmotnej núdzi, poberá štátne sociálne dávky a to: prídavok na dieťa: I. X., J.. XX.XX.XXXX od 01.01.2018 doteraz vo výške 23,68 eur mesačne. Matka nie je v súčasnej dobe evidovaná na úrade ako uchádzačka o zamestnanie, naposledy bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06.12.2011 do 17.03.2013, od 18.03.2013 bola vyradená z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Otec nepoberá, ani nepoberal od úradu dávku a príspevky pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne štátne sociálne dávky. Nie je v súčasnej dobe evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 02.08.2017 do 24.09.2017, od 25.09.2017 bol vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru.
8. Z potvrdenia o príjme otca z Ú. Ž.D. zo dňa 28.08.2018 mal súd preukázané, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a od 26.06.2018 je pracovne zaradený. Za mesiac jún 2018 bol jeho príjem 0,74 eur a za mesiac júl 2018 bol jeho príjem vo výške 135,52 eur.
9. Otcovi bola zaslaná zápisnica o výsluchu matky, ku ktorému sa však do dňa konania pojednávania nevyjadril, rovnako nepožiadal o účasť na pojednávaní, pričom bol súdom poučený, že v prípade účasti si bude hradiť eskortu z vlastných prostriedkov. Súd preto pojednával v neprítomnosti otca.
10. Z výsluchu matky mal súd za preukázané, že s podaným návrhom otca nesúhlasí a navrhla, aby súd tento návrh ako nedôvodný zamietol. K osobným a majetkovým pomerom uviedla, že býva s maloletým X. v dvojizbovom byte, ktorý je ešte toho času v BSM nakoľko ešte nedošlo k vysporiadaniu BSM. Pracuje v spoločnosti F. N., jej priemerný mesačný príjem je 800-900 eur v čistom, iný príjem nemá. Iný nehnuteľný ani hnuteľný majetok nevlastní. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Jej mesačné výdavky sú: nájom 125 eur, elektrika 45 eur, obedy pre maloletého 23,80 eur TV 4,64 eur, poistka pre maloletého 10,75 eur, Magio 21,89 eur, internet 13,99 eur, 500 € platí ročne za drevo, ostatné výdavky sú bežné. Maloletý X. od septembra nastúpi do 7. ročníka ZŠ v E.F.. Výdavky na maloletého okrem stravy v škole mu platí školské potreby asi 100 eur za školsky rok, zdravotný stav maloletého je dobrý. Maloletý toho času už nechodí na futbal, avšak chodí na box kde zaplatila 8 eur vstupný poplatok a mesačný poplatok za telocvičňu je 12 eur. Odkedy je otec mal. vo výkone trestu výživné neposiela žiadne. Po rozvode nedostala od otca žiadne výživné, 100 eur dostala od exekútorky. Otec nemá záujem o maloletého. Starí rodičia zo strany otca dávajú maloletému peniaze na sladkosti, zmrzlinu. Matka doplnila, že exekútorka jej zaslala výživné pre maloletého vo výške 31,57 eur dňa 20.08.2018 a sumu 48,46 eur dňa 28.09.2018, v októbri 2018 jej zatiaľ žiadne výživné nebolo zaslané.
11. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.
20. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
21. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný, a to vzhľadom na neexistenciu zmeny pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. O určení výživného bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 2P/6/2015-91 zo dňa 08.11.2016, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2017. Naviac z uvedeného je zrejmé, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula len veľmi krátka doba, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. X.Á..
22. Pokiaľ ide o samotnú zmenu pomerov, na strane maloletého X. od poslednej úpravy výživného neprišlo k podstatnej zmene pomerov mal. toho času chodí do 7. ročníka ZŠ, teda stále je na druhom stupni základnej školy. Pokiaľ ide o záujmové krúžky maloletého tieto sa zmenili iba tak, že maloletý
nechodí na futbal, ale na box, kde mu matka platí 12,- eur mesačne. Výdavky na maloletého má matka v podstate totožné.
23. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov, pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa, zmena pomerov na strane otca za ten krátky čas nenastala. V čase poslednej úpravy výživného otec aj napriek tomu, že nepracoval sám navrhol, že bude platiť maloletému výživné vo výške 80,- eur mesačne. V návrhu otec argumentoval zmenou pomerov na jeho strane najmä tým, že je vo výkone väzby, nie je pracovne zaradený, trpí ťažkou chorobou a v dôsledku absencie príjmu sa nechce ešte viac zadlžiť. Z potvrdenia ÚVTOS Želiezovce vyplýva, že otec je toho času už vo výkone trestu odňatia slobody a od 26.06.2018 je pracovne zaradený. Súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami otca a to aj pred dlhmi a pôžičkami.
24. Na strane matky nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave dosahoval jej príjem výšku cca 650,- eur mesačne v čistom k tomu rodinné prídavky, momentálne má priemerný mesačný príjem vo výške 958,90 eur bez prídavkov na dieťa, čo je o 308,90 eur viac ako zarábala v čase poslednej úpravy výživného. Matka rovnako ako pri poslednej úprave výživného býva i naďalej v 2-izbovom byte, ktorý je v BSM rodičov spolu s maloletým X.. Vyživovacia povinnosť matke žiadna nepribudla. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, možno povedať, že tie sú obdobné bez výraznejšej zmeny oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a preto pri rozhodovaní súdu neboli rozhodujúcimi. Naviac je potrebné si uvedomiť, že výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletú a o domácnosť.
25. Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa a takéto zníženie výživného nie je ani v záujme maloletého dieťaťa. Je tomu tak z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného prešla iba krátka doba, asi jeden a pol roka. Skutočnosť, že otec bol vo väzbe a toho času sa už nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nepracuje súd považuje za irelevantnú, pretože otec sa dostal do výkonu trestu svojou vlastnou vinou a predsa nemôže na túto chybu otca doplatiť maloleté dieťa. Zavineným konaním otca sa on sám vzdal možnosti zarábať finančné prostriedky a plniť si tak svoje vyživovacie povinnosti. Naviac súd mal preukázané, že otec je vo výkone trestu už od 26.06.2018 pracovne zaradený a teda je schopný zarobiť peniaze aj vo výkone trestu, ktoré môže následne posielať svojmu maloletému synovi. Matke maloletého boli aj prostredníctvom súdneho exekútora z tohto príjmu otca nejaké peniaze už uhradené. Preto súd neuveril otcovi, že je ťažko chorý a po výkone trestu ho nikto nebude chcieť brigádne zamestnať. K uvedenej argumentácii súd dodáva, že je v schopnostiach a možnostiach otca sa zamestnať aj po výkone trestu odňatia slobody, avšak nie len brigádne, ale na trvalý pracovný pomer a tak si bude môcť plniť i naďalej svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorú nepochybne má. Vyššie popísaná zmena pomerov, teda neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
I. Proti rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
II. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie matky a ustanoveného kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 C.s.p.