Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXX, XXX XX J. A., za účasti intervenienta na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 3.766,14 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C/613/2012-379 zo dňa 25.10.2017, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že : „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.766,14 eura s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 20.11.2009 do 20.05.2011 vo výške 78,92 eura, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.766,14 eura od 21.05.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu priznanej istiny, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. III. Intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal voči žalovaným (pôvodne ako žalovaná v 2. rade D. D.) zaplatenia 5.483,38 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.03.2011 podľa ktorej postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Návrh ďalej odôvodnil tým, že postupca uzatvoril 14.12.2007 s odporcami zmluvu o č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov. Na základe toho poskytol postupca odporcom peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo všeobecných obchodných podmienka. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky

podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.543,38 eura, ktorá pozostávala z istiny 5.141,30 eura, riadneho úroku 17,03 eura, úroku z omeškania 384,20 eur a ostatného príslušenstva 0,80 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení , kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 02.12.2011, t.j dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa dohody o uznaní záväzku. Žalobný návrh ďalej odôvodnil ustanovením § 369 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobnému návrhu navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, § 53a ods. 1, § 53c, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Súd zhrnul vykonané dokazovanie a uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 4C/613/2012-110, titulom odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 13.11.2014, sp. zn. 11Co/105/2013-216 vo výroku pripustil späťvzatie žalobného návrhu voči žalovanej v 2. rade D. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. D. XXX, vo vzťahu k nej zrušil rozsudok a konanie zastavil, potvrdil rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade o zamietnutí žaloby na zaplatenie sumu 740,88 eura s príslušenstvom, pripustil späťvzatie žalobného návrhu ohľadom istiny 976,36 eura a konanie v tomto rozsahu zastavil, v prevyšujúcej časti ohľadom zaplatenia istiny v sume 3 766,14 eura s príslušenstva zrušil rozsudok vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu bolo predovšetkým skúmať, či sa účastníci úverovej zmluvy dohodli na možnosti odstúpenia od zmluvy, pretože ak by takáto dohoda nebola potom mohol veriteľ od zmluvy odstúpiť len ak to zákon umožňoval, a to je prípad ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní pred súdom po vrátení veci odvolacím súdom: a) žalobca zotrval na podaj žalobe, b)žalovaný žalobný návrh v rozsahu 3.766,14 eura uznal a tento chce zaplatiť, c)intervenient zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, aj napriek argumentácií odvolacieho súdu, žalobný návrh navrhol zamietnuť.

5. Po vrátení veci odvolacím súdom: a) žalobca zotrval na podaj žalobe, b)žalovaný žalobný návrh v rozsahu 3.766,14 eura uznal a tento chce zaplatiť, c)intervenient zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, aj napriek argumentácií odvolacieho súdu, žalobný návrh navrhol zamietnuť.

6. S prihliadnutím na obsah spisu listinné dôkazy, a vyslovený právny názor odvolacieho súdu, vo veci rozhodol spôsobom a žalobnému návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.766,14 eura, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 20.11.2009 do 20.05.2011 vo výške 78,92 eura, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.766,14 eura od 21.05.2011 do zaplatenia. Žalovaná strana žalobný návrh žalobcu v rozsahu uplatnenej sumy s príslušenstvom uznala a zaviazala sa tento zaplatiť. Intervenient na strane žalovaného žalobný návrh navrhol zamietnuť pôvodne tento navrhoval zamietnuť z dôvodov premlčania (bod 13 odôvodnenia), teraz po vrátení veci odvolacím súdom titulom námietky aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu aj napriek názoru odvolacieho súdu. Žalovaná strana aj napriek argumentácií intervenienta žalobný nárok žalobcu uznala, z pohľadu doterajšieho dokazovania, preto námietka intervenienta sa stala bezpredmetnou. Na základe toho bolo preto potrebné rozhodnúť ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. O výške priznanej náhrady súd rozhodne osobitným/samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Obsah odvolania žalovaného

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Po postúpení živého úveru bankou na nebanku, napr. na inkasnú spoločnosť, nie je inkasná spoločnosť povinná zmluvu ukončiť. Nič by jej nebránilo, aby platný úverový vzťah naďalej spravovala ako neukončený úver sama. To by znamenalo, že by sa na ňu musela vzťahovať celá právna úprava, vzťahujúca sa na jej predchodcu, banku, teda nielen zákon o bankách, ale

aj cenníky a iné interné predpisy a všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré sú vydané na základe zákona o bankách. Zákon o bankách a jeho vykonávacie predpisy, sa však na nebanku nevzťahujú. Postúpením živého úveru by sa nebanka, v rozpore so zákonom, stala bankou, a to minimálne do doby, kým by sama úver zosplatnila, alebo inak ukončila. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na vybranú rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobca navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaný dňa 14.12.2007 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému - dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), druh úveru - spotrebný bezúčelový, výška úrokovej sadzby 12,35 % ročne, periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci. Žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24.03.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému a pôvodnou žalovanou v 2. rade: D. D., ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2007.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

13. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.

14. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

15. Ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu. Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

17. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).

18. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 , pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

19. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

20. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.: „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru

nastať dňa 20. 08. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 01. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o., postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

21. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách ani iné ustanovenie predmetného zákona, účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 18.4 VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

22. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovaného, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným veriteľom. Sám žalobca v priebehu konania uviedol, že záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebol ukončený, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.

23. Je zrejmé, že v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.11.2014. K postúpeniu pohľadávky však došlo skôr (24.03.2011), v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.

24. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky, doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nie je nositeľom práva,

ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

25. V dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je neodstrániteľnou procesnou podmienka konania, odvolací súd nebral zreteľ na uznanie nároku žalobcu žalovaným, predneseným na pojednávaní zo dňa 25.10.2017.

26. V zmysle ust. § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

27. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 11Co/105/2013-216 zo dňa 13.11.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 4C/613/2012-110 zo dňa 29.05. 2013 v rozsahu nároku žalobcu na zaplatenie istiny v sume 3.766,14 eur s príslušenstvom vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prejednávanom prípade odvolací súd rozhoduje o novom rozhodnutí súdu prvej inštancie, preto je v zmysle ust. § 390 príslušný vo veci sám rozhodnúť.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalobca v konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle zásady úspechu v sporovom konaní, žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov dovolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .