Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/189/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Co 48/15-BPR zo dňa 28.05.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Dňa 11.02.2015 boli Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru odboru doručená námietka Slovenského pozemkového fondu Bratislava voči návrhu registra týkajúca sa zápisu vlastníckeho práva v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky k pozemkom registra “E” KN:

parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX

- orná pôda o výmere XXXX m2, Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej ako „HLM SR“) v podiele X/X, titulom nadobudnutia: Osvedčenie o dedičstve D XXXX/XX, PVZ XXX/XX. 2. Slovenský Pozemkový fond vo svojej námietke uvádza, že sa na predmetné pozemky vzťahuje režim dočasnej správy podľa vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku (ďalej len „vyhláška č. 61/1986 Zb. “) a zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Predmetné pozemky tvoria poľnohospodársky pôdny fond a sú vlastníctvom štátu, v správe SPF.

3. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. C-42/2015/ROEP / Podunajské Biskupice zo dňa 07.04.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel námietke SPF voči zápisu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným pozemkom registra „E“KN v katastrálnom území Podunajské Biskupice .

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co 48/15-BPR zo dňa 28.05.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Žaloba

5. Včas podanou žalobou dňa 03.08.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalobca uviedol, že správny orgán potvrdenie napadnutého rozhodnutia zdôvodnil tým, že predmetné pozemky boli podľa § 1 ods. 2 písm. e) vyhlášky č. 61/1986 Zb. v dočasnej správe národného výboru a z toho dôvodu do majetku hl. m. SR Bratislavy podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí neprechádzali, pretože nevyhnutným predpokladom prechodu poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona o majetku obcí je existencia trvalého hospodárenia, ktoré nie je totožné s dočasnou správou národného majetku. Podľa identifikácie vyššie uvedené pozemky registra E-KN tvoria časť C-KN parciel, ktoré sú v KN vedené ako orná pôda a zastavané plochy, na ktorých sa nachádzajú poľné cesty, C-KN parcely tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Podľa názoru žalovaného sú predmetné pozemky v súlade s § 1.17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v podiele 1/3 vlastníctvom Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobca je toho názoru, že bol rozhodnutím žalovaného č. Co 48/15-BPR zo dňa 28.05.2015 ukrátený na svojich majetkových právach.

7. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva X. zo dňa 13.12.1971 v dedičskej veci po N. H., rod. O.. v zmysle ktorého dedičstvo - vlastnícke právo k predmetným pozemkom v podiele X/X pripadlo podľa § 462 Občianskeho zákonníka Čsl. štátu - zastúpenému Finančným odborom ONV Bratislava - vidiek v Bratislave s poznámkou, že nehnuteľnosti sú v užívaní JRD Pod. Biskupice.

8. V priebehu konania podľa zákona č. 180/1995 Z. z. však nebol nikým predložený žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že by predmetné pozemky boli ako majetok v štátnom vlastníctve dané do trvalého JRD hospodárskou zmluvou podľa § 10 vy hlášky č. 119/1988 Zb. alebo opatrením vydaným podľa § 12 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb., resp. akýmkoľvek iným správnym aktom vydaným podľa právnych predpisov platných v čase vydania takéhoto rozhodnutia, čo by bolo prekážkou pre nadobudnutie vlastníctva podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. v znení platnom k 1.5.1991.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákona č. 369/1990 Zb. účinný k 24.11.1990) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

10. Zákon č. 138/1991 Zb. v ustanovení § 2 ods. 1 nerozlišuje či išlo o trvalú alebo dočasnú správu majetku a používa pojem právo hospodárenia, pričom v tomto zákone ani v iných právnych predpisoch nie je obsiahnutá definícia tohto pojmu, z ktorej by bolo možné vyvodiť či tento pojem zahŕňa v sebe trvalú, resp. dočasnú správu majetku národným výborom. Právo hospodárenia je pojem používaný v zákone č. 109/1964 Zb.. kde sa používa v obdobnom význame ako správa. O tom. že zákon nerozlišoval medzi pojmom správa a právo hospodárenia a tieto pojmy v podstate zahŕňali tie isté oprávnenia a povinnosti svedčí aj tá skutočnosť, že postupne bol pojem práva hospodárenia nahradený v právnych predpisoch prijatých po nadobudnutí účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. pojmom správa majetku, o čom svedčí aj § 16 zákona č. 278/1993 Z. z., v ktorom sa uvádza, že ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy "právo hospodárenia s národným majetkom" alebo "právo spoločného hospodárenia s národným majetkom", rozumie sa tým "správa majetku štátu" alebo "spoločná správa majetku štátu".

11. Zákon č. 138/1991 Zb. nehovorí o správe trvalej, či dočasnej, ide len o to, či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb., t.j. k 24.11.1990. V tejto súvislosti poukazujeme na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 8Sžo 68/08. Pokiaľ ide o právny názor krajského súdu vyslovený v napadnutom rozhodnutí, že dočasná správa, ktorá patrila národnému výboru nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce, s týmto názorom dovolací

súd nesúhlasí, pretože zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, rovnako ani Hospodársky zákonník nerozlišuje právo hospodárenia štátnej organizácie, resp. národného výboru z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí, a teda právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie predmetnej veci bola existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu 24.11.1990, pričom nie je rozhodujúce, že išlo iba o dočasnú správu nehnuteľností.

12. Zhodný právny názor vyplýva podľa žalobcu aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 7/02, ktorý v odôvodnení uvádza, že je zrejmé že v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok, a teda musí ísť:

1. o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy (to znamená, že môže ísť o akúkoľvek (aj poľnohospodársku) nehnuteľnosť, ku ktorej 2. patrilo právo hospodárenia národným výborom (bez rozlíšenia stupňa národného výboru a ,.trvalosti alebo „dočasnosti“ práva hospodárenia), na území ktorých sa nachádzajú. Táto všeobecná zásada transformácie majetku štátu na majetok obcí je v tomto zákone prelomená v prípade niektorých právnych situácií, napríklad do vlastníctva obcí neprechádza nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, pretože v zmysle § 3 písm. c) zákona 138/1991 Zb. takýto majetok neprešiel do vlastníctva obce.

13. V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že zákon nevyžaduje preukázanie trvalej správy, a ustálená súdna prax to potvrdzuje. Naopak, ak chce niekto prelomiť ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, musí preukázať, že trvalou správou disponuje iný subjekt a teda je právne bezvýznamné zaoberať sa otázkou dokazovania trvalej správy vykonávanej národným výborom.

14. Nakoľko je v § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. uvedené, že do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci a tieto veci nie sú v tomto zákonnom ustanovení nijakým spôsobom špecifikované platí, že do majetku obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky všetky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo k 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Pre prechod vlastníckeho práva zo štátu na obec je teda absolútne irelevantné, akého druhu pozemku sú predmetné pozemky a či tvoria alebo netvoria poľnohospodársky pôdny fond. Dôležité je iba to, či ide o pozemky vo vlastníctve štátu, ku ktorým mali národné výbory k 24.11.1990 právo hospodárenia.

15. Nakoľko nie je prekážka uvedená v § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb., predmetné pozemky prešli podľa žalobcu v zmysle § 2 ods. 1,7 zákona č. 138/1991 Zb. ako nehnuteľný majetok štátu, s ktorým hospodáril národný výbor k 24.11.1990 do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislava k 01.05.1991. III. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

17. Poukázal na to, že účelom zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahoch k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na základe nich zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov.

18. Katastrálny odbor prešetril návrh registra týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k vyššie uvedeným pozemkom ako aj skutočnosti uvedené v námietke a zistil nasledujúci stav veci: Podľa identifikácie vyššie uvedené pozemky registra „E” KN (ďalej aj predmetné pozemky) tvoria časť C KN parciel, ktoré sú v KN vedené ako orná pôda a zastavané plochy, na ktorých sa nachádzajú poľné cesty, C KN parcely tvoria poľnohospodársky pôdny fond. 19. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva X. XXX/XX-X zo dňa 13.12.1971 v dedičskej veci po N. H., rod. O., vlastnícke právo k predmetným pozemkom v podiele X/X - pripadlo podľa § -u 462 obč. zákonníka Čsl. štátu zastúpenému Finančným odborom ONV Bratislava - vidiek v Bratislave s poznámkou, že nehnuteľnosti sú v užívaní JRD Pod. Biskupice.

20. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) vyhlášky č. 61/1986 Zb., v dočasnej správe je národný majetok, ktorý štát nadobudol dedením alebo pripadnutím dedičstva štátu. Predmetný národný majetok je v zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky č. 61/1986 Zb. v dočasnej správe okresného národného výboru alebo národného výboru jemu na roveň postaveného (ďalej len „okresný národný výbor“), v obvode ktorého sa nachádza, ak táto vyhláška alebo osobitný predpis neustanoví inak. V zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predmetné pozemky boli podľa vyhlášky č. 61/1986 Zb. v dočasnej správe národného výboru a z tohto dôvodu do majetku Hlavného mesta SR Bratislavy podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí neprechádzali. Nevyhnutným predpokladom prechodu poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona o majetku obcí je existencia trvalého hospodárenia, ktoré ale nie je totožné s dočasnou správou národného majetku.

22. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 229/1991 Zb. sa zákon vzťahuje na:

a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len "pôda"), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.“

23. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na § 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, podľa ktorého

24. ods. 2) Poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je. ods. 3) Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a pod. “

25. S poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. „Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond“). 26. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že predmetné pozemky vzhľadom na vyhlášku č. 61/1986 Zb. a na pozemky registra C KN, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond, sú v súlade zo zákonom č. 229/1991 Zb. v podiele 1/3 vlastníctvom Slovenskej republiky v správe S P F.

27. Na základe vyššie uvedeného, mal žalovaný za preukázané, že predmetné pozemky sú v zmysle § 1 a 17 zákona č. 229/1991 Zb. vlastníctvom Slovenskej republiky v podiele o veľkosti 1/3, v správe Slovenského pozemkového fondu, preto nie je možné uvedený podiel zapísať v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí nakoľko zákon o majetku obcí vyžaduje existenciu práva a preukázania tohto práva k 24.11.1990. Tento právny záver vychádza z ustálenej judikatúry (rozhodnutie NS SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4Cdo/46/01, 2Cdo/l 15/02, 2Cdo/48/2005, i z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. 9Co/285/2013-193.

IV.

Stanovisko Slovenského pozemkového fondu

28. Zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu (SPF), ktorý bol do konania pribratý ako jeho účastník uznesením č.k. 5S/189/2015 zo dňa 30.09.2016, k veci uviedla, že v konaní nebolo preukázané právo

hospodárenia národného výboru s predmetným pôdohospodárskym majetkom, ktorý bol k rozhodnému dňu 24.11.1990. Pozemky preto podľa názoru pribratého účastníka patria štátu a sú v správe SPF.

V.

Relevantná právna úprava

29. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

30. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

31. Zákon č. 180/1995 Z. z. upravuje postup pri zostavovaní a schvaľovaní registra obnovenej evidencie pozemkov na základe dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Tieto údaje musia v čase zostavovania registra existovať a zvyčajne sú poskytované nájomcami pozemkov, resp. inými oprávnenými osobami alebo sú získavané z katastrálneho operátu, štátnych archívov, prípadne z listín predložených účastníkmi konania. Úlohou správnych orgánov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. je zhromaždenie týchto listín a podľa údajov v nich obsiahnutých správne orgány zostaviť návrh príslušného registra obnovenej evidencie pozemkov.

32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

33. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb., vlastníctvom obce sa nestáva nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, s výnimkou toho nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a.

34. Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.

35. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 1 19/1988 Zb., právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku, patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.

36. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 1 19/1988 Zb., právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy na okresný národný výbor.

37. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb., na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný (mestský) národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má do trvalého užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo hospodárenia príslušný okresný (mestský) národný výbor, prevedie organizácia právo hospodárenia na tento národný výbor.

38. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 279/1949 Zb., správu národného majetku národnému výboru zveroval a odnímal, a to bez náhrady, príslušný ústredný úrad po dohode s ministrami vnútra a financií, prípadne dohliadací národný výbor podľa ich splnomocnenia. Rovnakým spôsobom mohli byť národnému výboru uložené obmedzenia vo výkone takej správy.

39. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb., týmito ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem.

VI.

Právne závery súdu

40. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990.

41. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/l 15/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením.

42. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002) možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z. z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a získanom pre majetkové reformy. Vtedajšie národné výbory nemali poľnohospodársky majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č. 507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 U. v.

43. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 1 19/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy.

44. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva vtom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce (porovnaj právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 14Co/363/2012 zo dňa 27.05.2014).

45. Podľa obsahu administratívneho spisu bolo v správnom konaní preukázané, že v pozemkovoknižnej vložke č. XX bolo vlastnícke právo k pôvodným pozemkom parc. č. XXXX a XXXX zapísané v prospech F. Q. Z., rod. K. v podiele X/X a v prospech Československého štátu - Ústredného národného výboru v Bratislave v podiele Vi, na základe výmeru č. XXX-XX/X-XXXX-IX/l -XXX-XXX zo dňa 24.04.1950. Uznesením štátneho notárstva sp. zn. X. XXX/XX zo dňa 24.02.1958 nadobudol podiel F. Q. Z., rod. K. jej manžel Z. Z.. Podľa ods. II. bod 3. uznesenia Štátneho notárstva sp. zn. X. a vyjadrenia Správy poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva rady ÚNV č. Pôd.- XXX/X-XXXX zo dňa 10.05.1957

poľnohospodárske nehnuteľnosti nachádzajúce sa v PKV č. XX boli v trvalom užívaní JRD. Na tento majetok sa nevzťahovali predpisy o správe národného majetku národnými výbormi.

46. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nemožno odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke, s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990.

47. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. vykonávala právo hospodárenia k poľnohospodárskemu majetku štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba a zároveň nepreukázal postup podľa § 8 ods. 2 alebo 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb., predmetné pozemky neprešli do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb., nakoľko boli v trvalom užívaní inej ako štátnej organizácie.

48. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v prospech Slovenského pozemkového fondu.

49. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému toto práva v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží.

51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.