Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Pc/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom v právnej veci navrhovateľky B. O.Á., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XX, XXX XX H., zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti manželovi B. O., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX/XX, XXX XX N. B., zast. JUDr. Elou Kockovou, advokátkou so sídlom 962 65 Hontianske Nemce 406, o určenie výživného medzi manželmi, takto

rozhodol:

I. B. O., U.. O., C.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý počnúc od 01.03.2018 plniť vyživovaciu povinnosť voči jeho manželke B. O., U.. S., C.. XX.XX.XXXX vo výške 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v danom mesiaci s tým, že zameškané výživné za mesiace: marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018, september 2018 a október 2018, v celkovej výške 1 200 Eur je povinný manželke uhradiť do 31.12.2018.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 09.02.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na určenie vyživovacej povinnosti manžela navrhovateľky voči navrhovateľke vo výške 150 Eur mesačne počnúc dňom 01.03.2018. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že s manželom od 28.11.2017 nežije v spoločnej domácnosti a momentálne žije v prenajatom byte spolu so svojimi deťmi, pričom jedno z detí je aj manželovým dieťaťom. Navrhovateľka nepracuje, poberá čiastočný invalidný dôchodok mesačne vo výške 152 Eur, 100 Eur poberá mesačne výživné na staršiu dcéru na základe rozhodnutia súdu a prídavky na deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Na základe dohody s manželom jej manžel platí výživné na mladšieho syna mesačne vo výške 100 Eur. Mesačné náklady na zabezpečenia domácnosti sú: nájom vo výške 240 Eur, elektrina 120 Eur, voda 60 Eur, internet 25 Eur, náklady na dochádzku dcéry do školy 43 Eur a 27,74 Eur stravné, stravné pre syna je 22 Eur. Ona sama potrebuje na lieky mesačne 70 Eur. K návrhu pripojila navrhovateľka rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 31.3.2017, z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, odborné posudky z neurologického a psychiatrického vyšetrenia, Podnájomnú zmluvu zo dňa 22.12.2017, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka platí nájomné vo výške 240 Eur a mesačné platby za energie vo výške 120 Eur, Zmluvu o pripojení zo dňa 20.12.2017, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka platí mesačne služby dátového pripojenia vo výške 25 Eur a výpisy z účtu, z ktorých vyplývajú výdaje a príjmy navrhovateľky za obdobie mesiacov január 2017 - január 2018.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil. Vo svojom podaní zo dňa 19.03.2018 uviedol, že je pravdou, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnosti je vo veci rozvodu ich manželstva vedené na Okresnom súde Zvolen konanie sp. zn. 10P/1/2018, pričom dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti a rozvodu manželstva vidí v správaní manželky, ktoré bolo pre neho neúnosné. K finančnej

situácii manželky uviedol, že manželka vlastní v 1/1-ine rodinný dom v N. B., ktorý je obývateľný. Nemá podľa jeho názoru žiadny dôvod bývať v nájomnom byte vo H., pokiaľ nemá dostatok finančných prostriedkov. Rovnako by mohla bývať s rodičmi v rodinnom dome, čím by tiež eliminovala náklady na bývanie. Ak manželka nechce bývať v rodinnom dome, môže si tento predať a svoju finančnú situáciu vyriešiť. Je toho názoru, že by mohla vykonávať aj ľahšiu prácu. Presťahovať sa do H. nebola nútená ani vzhľadom na potrebu výkonu práce, ani vzhľadom na dochádzku detí do školy, pretože jej dcéra z prvého manželstva navštevuje Obchodnú akadémiu v I. a syn B. navštevoval základnú školu v Q.. Mesačný príjem manžela navrhovateľky je podľa jeho vyjadrenia vo výške minimálnej mzdy. Výživné na syna platí dobrovoľne vo výške 100 Eur mesačne a 85 Eur prispieva mesačne manželke na splácanie úveru. Nájomné za bývanie v Krupine platí 100 Eur mesačne. Bývanie v Krupine bol nútený riešiť kvôli manželke, ktorá nedovolí, aby maloletý syn prišiel do styku so starými rodičmi, inak mohol žiť so svojimi rodičmi v rodičovskom dome.

3. Na pojednávaní dňa 20.04.2018 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že sa pridržiavajú podaného návrhu s tým, že životná úroveň manželov by mala byť podľa zákona rovnaká. Predložila súdu Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi navrhovateľkou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 15.6.2005 a výpisy z účtu navrhovateľky za obdobie december 2017 - apríl 2018. Právny zástupca manžela navrhovateľky uviedol, že s návrhom manžel nesúhlasí z dôvodu, že životná úroveň manželov je v zásade rovnaká. Príjem manžela je na úrovni 380 Eur mesačne, pričom na rozdiel od navrhovateľky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Platí jej dobrovoľne 100 Eur mesačne na výživu ich syna a prispieva jej na splátku úveru. Manžel navrhovateľky predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 29.12.2017, z ktorej vyplýva, že mesačná mzda manžela bola dojednaná na 480 Eur mesačne. Zo mzdového listu za obdobie január 2017 - február 2018 vyplýva, priemerná mesačná mzda manžela navrhovateľky predstavuje 422 Eur. Manžel rovnako predložil súdu doklady o vyplatení výživného na účet navrhovateľky spolu s daňovým bonusom na dieťa a výpisy z účtu za obdobie december 2015 - október 2017. Dňa 03.05.2018 doložil manžel navrhovateľky súdu čestné vyhlásenie svojej matky o tom, že synovi pravidelne po dobu 3-4 rokov mesačne prispievala na domácnosť podľa potreby a syn sa snažil vrátiť pomoc rodičom stavebnými prácami okolo rodinného domu v Dudinciach. Peniaze, ktoré mu rodičia poskytli na splatenie úveru spoločnosti HOME CREDIT im syn vrátil prevodom osobných motorových vozidiel na otca. K tomu doložil manžel Kúpno-predajnú zmluvu o predaji osobných motorových vozidiel značky BMW zo dňa 28.12.2017, podľa ktorej bol kúpnou cenou dlh „za inkaso za dobu bývania v Dudinciach, vyplatenie pôžičky Home Credit a pôžičky na účet.“ Spolu s týmito listinami predložil manžel potvrdenie svojho zamestnávateľa zo dňa 23.04.2018 o tom, že počnúc mesiacom december poskytol manželovi bývanie za mesačné náklady vo výške 100 Eur mesačne.

4. K tvrdeniam manžela a predloženým dôkazom sa vyjadrila navrhovateľka svojím podaním zo dňa 08.05.2018. Ako dôvod, prečo nebýva v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou, uviedla, že v tomto dome bola psychicky a fyzicky týraná svojím predchádzajúcim manželom, preto nie je schopná sa v tomto dome zdržiavať. K tomu predložila lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia, podľa ktorého trpí navrhovateľka syndrómom týranej ženy. Uvedený dom je v súčasnej dobe na predaj. K finančnej minulosti uviedla, že manžel do domácnosti neinvestoval žiadne peniaze. Skoro všetky peniaze investoval do svojich áut. V roku 2012 zlúčila všetky jeho úvery z jeho minulosti. Tento úver doteraz platila iba ona sama. Keď sa presťahovali k jeho rodičom do Q., prenajala svoj rodinný dom v N. B. a nájomné dávala svojím svokrovcom. Dňa 22.12.2017 sa odsťahovala z Q. po zistení, s kým jej manžel žije. Nasledovne predložila súdu ďalšie doklady o výdavkoch a výpisy z účtu. Navrhovateľka sa v priebehu konania presťahovala a jej mesačné náklady na bývanie podľa jej tvrdenia predstavujú 220 Eur. Ďalšie výdavky sú: telefón mesačne 62 Eur, elektrina v dome v N. B. 15,60 Eur, poplatky RTVS 4,60 Eur a ročne poistka za dom v N. B. vo výške 66 Eur. Predložila súdu novú nájomnú zmluvu zo dňa 10.06.2018, podľa ktorej nájomné za užívanie bytu predstavuje 220 Eur mesačne.

5. Na pojednávaní dňa 12.10.2018 navrhovateľka uviedla, že jej aktuálny príjem je invalidný dôchodok vo výške 182 Eur, ktorý sa zvýšil, nakoľko jej bola zistená ešte aj roztrúsená skleróza, prídavky na deti vo výške 47 Eur mesačne a 100 Eur, ktoré poberá ako výživné na maloletú dcéru z prvého manželstva. Maloletý syn B. je od septembra 2018 po vzájomnej dohode v starostlivosti otca. Jej mesačné výdavky predstavujú: 220 Eur nájomné, výdavky na lieky vo výške 50 Eur, strava 150 Eur mesačne, oblečenie 30 Eur mesačne, cestovné 25 Eur mesačne, školné pre dcéru 30 Eur mesačne, 30 Eur za telefón, 15 Eur za internet, elektrina 16,50 Eur, 4,61 Eur poplatok RTVS a úver, ktorý v súčasnej dobe nespláca, a ktorý je zabezpečený jej nehnuteľnosťou v N. B.. Manžel navrhovateľky uviedol, že jeho aktuálny príjem je 380

Eur mesačne. Býva v 2-izbovom byte so svojou súčasnou priateľkou, kde mesačné náklady na bývanie predstavujú 150 Eur, na stravu platí mesačne 200-210 Eur, nakoľko sa im zvýšili výdavky - mesačne na stravu syna dáva 25 Eur, platí mu družinu v sume 7 Eur mesačne, poplatok za futbalový krúžok 13 Eur mesačne. Okrem toho mu v septembri zakúpil školské potreby. Pokiaľ sa týka financií získaných z úveru, nie je pravdou, že boli použité na nákup motorového vozidla. Boli použité na prerobenie kúpeľne.

6. Súd si vyžiadal výpis z účtu manžela navrhovateľky, z ktorého vyplýva, že okrem deklarovaného príjmu zo závislej činnosti bola na účet manžela navrhovateľky v deň výplaty vkladaná v období august - november 2017 aj hotovosť v rozmedzí 300-400 Eur. Manžel na otázku súdu k tejto sume uviedol, že sa jedná o peniaze, ktoré mu dávala jeho matka za stavebné práce na ich dome (výmena okien, položenie dlažby, prerábka kúpeľne, práce v záhrade). K záväzkom, ktoré mali byť protihodnotou za motorové vozidlá prevedené na jeho rodičov manžel navrhovateľky nedokázal určiť ich rozsah, a to ani približne.

7. Na pojednávaní dňa 12.10.2018 bol vypočutý svedok T. O. - L. B. C., ktorý uviedol, že o financiách rozhodovala manželka, on nemal prehľad o tom, koľko dala synovi peňazí. Skutočnosť, že syn vykonával v ich domácnosti nejaké práce, za ktoré mu poskytli finančné prostriedky, poprel. Následne bola vo veci vypočutá ako svedok Ľ. O., B. B. C., ktorá vypovedala, že synovi za posledné 2-3 roky prispievala vždy minimálne 400 Eur mesačne. Jej dôchodok predstavuje 400 Eur mesačne, náklady na bývanie predstavujú okolo 400 Eur. Peniaze pochádzali z dôchodkov jej rodičov, ktorí u nich žili a následne z financií, ktoré získali predajom zdedeného rodinného domu vo výške 28.000 Eur. Tieto finančné prostriedky poskytovala synovi na jeho úvery a iné výdaje. K prerábke domu uviedla, že syn pracoval na dome asi rok a pol, a to keď mal voľno. Na otázku sudcu, či bol v tom čase doma jej manžel, uviedla, že bol. K príjmu syna uviedla, že má vedomosť, že má minimálnu mzdu. Potvrdila rekonštrukciu časti domu, ktorú obývali navrhovateľka s manželom v čase, keď u nich bývali. Predstúpila aj svedkyňa T. T., O. Q. C., ktorá potvrdila príjmy a výdaje navrhovateľky, ktoré pozná od navrhovateľky. Sama jej poskytla finančnú pomoc približne vo výške 150 Eur.

8. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 manžel navrhovateľky predložil súdu čestné prehlásenie otca manžela, ktorý chcel uviesť na pravú mieru svoju výpoveď na pojednávaní dňa 12.10.2018, kde uvádza, že neporozumel otázke ohľadne pomáhania môjho syna pri rekonštrukcii domu. Pochopil to ako pomoc pri stavaní domu. Syn robil rekonštrukciu spodnej kúpeľne, hornú kúpeľňu obklady a maľovanie, prístrešok na dvore aj s dlažbou, dlažbu pod bazén, obloženie schodov a veľa iných vecí. Peniaze mu nedali hneď, ale neskôr, o to sa postarala manželka. Ďalej manžel navrhovateľky uviedol, že má za to, že navrhovateľka je schopná zarábať, nakoľko invaliditu má priznanú iba v miere 50%, sama sa svojím zavinením dostala do tejto situácie a navyše nevie rozumne hospodáriť, keďže utráca napriek svojej zdravotnej situácii na cigarety, má neopodstatnené výdavky na cestovanie a podľa jeho vedomosti poslala peniaze mužovi, ktorého spoznala cez internet. Navrhovateľka má naopak za to, že manžel je schopný zarábať viac financií, nie je nijak obmedzený. Podľa názoru navrhovateľky jeho reálne príjmy sú oveľa vyššie, ako priznáva.

9. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Slovenský právny poriadok priznáva manželom rovnaké práva a povinnosti. Rodina založená manželstvom ako základná bunka spoločnosti vytvára jeden celok, v ktorom sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Vyživovacia povinnosť je založená na princípe solidarity, to znamená, že všetci členovia rodiny majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá počas celého manželstva, tzn. od jeho začiatku až do jeho rozvodu, prípadne smrti jedného z manželov. Táto vyživovacia povinnosť trvá bez ohľadu na to, či manželia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie.

14. Súd po oboznámení sa s vyjadreniami oboch účastníkov a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti manžela navrhovateľky voči navrhovateľke vo výške 150 Eur mesačne je v celom rozsahu dôvodný. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká. Súd na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že životná úroveň navrhovateľky je nižšia ako životná úroveň jej manžela. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, každý z manželov žije v podnájme, pričom každý z nich sa stará o jedno maloleté dieťa. Nájomné navrhovateľky predstavuje 220 Eur mesačne, nájomné jej manžela predstavuje 150 Eur mesačne (manžel navrhovateľky však výšku nájomného nepreukázal). Navrhovateľka žije z invalidného dôchodku vo výške 182 Eur mesačne, nakoľko trpí niekoľkými ochoreniami neurologického charakteru. Jej schopnosť pracovať je značne obmedzená s ohľadom na jej diagnózy. Manžel navrhovateľky je dlhodobo zamestnaný ako pomocný murár, pričom jeho priemerná čistá mesačná mzda podľa mzdového listu predstavuje 422 Eur. Súd na základe predložených listinných dôkazov, ako aj tvrdení účastníkov a svedkov dospel k záveru, že manžel navrhovateľky má (o 300 Eur až 400 Eur) vyšší mesačný príjem ako deklaruje. Dokazuje to aj výpis z účtu manžela, podľa ktorého okrem vyplácanej mzdy mal manžel navrhovateľky aj bočný príjem prejavujúci sa hotovostnými vkladmi na jeho účet (spravidla v deň splatnosti mzdy) bez ohľadu na ich pôvod alebo účel. Vedľajšie príjmy potvrdili aj samotní svedkovia, pričom verziu manžela navrhovateľky o tom, že peniaze pochádzajú od jeho rodičov za prerobenie ich domu, na pojednávaní poprel samotný otec manžela navrhovateľky, aj keď tento následne čestným prehlásením svoju výpoveď korigoval, čo súd však považoval za účelovú zmenu výpovede, resp. tvrdení. Súd má navyše za to, že ako zdravá osoba má manžel navrhovateľky možnosť vyššieho zárobku. Neuviedol žiadny dôvod, prečo nie je schopný vyššieho zárobku, aby uživil nielen seba, ale aj svoju rodinu. Priznaný príjem považuje súd za účelovo priznaný tak, ako aj prevod hnuteľného majetku v podobe motorových vozidiel bez preukázanej protihodnoty na svojich rodičov, a to práve v čase, keď manžel navrhovateľky odišiel zo spoločnej domácnosti od navrhovateľky, kedy následne potom bolo začaté konanie o rozvod manželstva. Predloženú kúpnu zmluvu považuje súd v časti odplaty (kúpnej ceny) za neurčitú, pričom môže ísť o zastieraný právny úkon (darovacia zmluva). Súd poukazuje aj na skutočnosť, že hotovostné vklady na účet manžela prestali práve v čase, keď manžel opustil spoločnú domácnosť. Je podľa názoru súdu nespravodlivé od navrhovateľky požadovať, aby sa vyrovnala pri svojom zdravotnom stave príjmom svojho manžela. Práve naopak, súd má za to, že manžel navrhovateľky práve svojou schopnosťou vyššieho zárobku má povinnosť zvýšiť životnú úroveň svojej manželky aspoň do výšky jeho deklarovaného príjmu a teda na jeho životnú úroveň. Je bez relevancie, kto z manželov sa stará o spoločné dieťa (v predmetnej veci sa v priebehu konania obaja rodičia starali striedavo o ich spoločné dieťa v podstate rovnaké časové obdobie), nakoľko vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia. Z toho istého dôvodu súd nepovažoval ani príjem navrhovateľky vo výške 100 Eur mesačne na výživné pre jej maloletú dcéru za jej príjem, prípadne výdavky na ich spoločného syna za relevantné výdavky, keďže sa jedná o výživné pre maloleté dieťa, a nie pre navrhovateľku či jej manžela. S ohľadom na tieto skutočnosti súd považoval životnú úroveň manželov za nerovnú a navrhovateľku za sociálne odkázanú na svojho manžela, pričom povinnosť manžela prispievať jeho manželke na vyššiu životnú úroveň považuje nielen za jeho zákonnú, ale aj morálnu povinnosť. Súd má za to, že príjem manžela navrhovateľky je nepomerne vyšší ako príjem navrhovateľky. Preto rozhodol v zmysle § 71 ods. 1 zákona o rodine tak, že manžel navrhovateľky je povinný splniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, a to vo výške 150 Eur mesačne od 01.03.2018.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nevzhliadol žiadne mimoriadne dôvody pre priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 .

Podľa § 62 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 .

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 .