Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-103-2018.pdf
PDF · 102.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/103/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana spore žalobcov: 1. P., 2. X., 3. X. proti žalovanému: B., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o neplatnosť hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.03.2016, o odvolaní žalobcov v 1. - 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C/62/2016-216, zo dňa 05.02.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcom v 1., 2. a 3. rade, v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol ( I. ), zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/129/2016-52 zo dňa 03.08.2016 (II.) a vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcom v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ( III.).
2. Vec právne odôvodnil, podľa ustanovenia § 8 ods.1, § 8 b) ods.1, § 14 ods.1,2,6,8 Zákona č.182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len Zákon č. 182/1993 Z.z.).
3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobcovia v 1. - 3. rade v predmetnom konaní žiadali, aby súd hlasovanie zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.03.2016 zrušil v celom rozsahu. Zároveň žiadali, aby súd správcovi H. W. okamžite zastavil vykonávanie úkonov, vyplývajúcich zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.03.2016 až do vydania právoplatného rozhodnutia. Žalobu odôvodnili tým, že v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.03.2016 nebol dodržaný protokol a program schôdze, v pozvánke nebol uvedený návrh na mandátovú, návrhovú a volebnú komisiu, na schôdzi nebola urobená kontrola uznesení z predošlej schôdze, správca ktorý schôdzu viedol nedovolil vlastníkom bytov doplniť program schôdze. Zároveň v zápisnici zo schôdze je uvedených 51 prítomných vlastníkov bytov, pričom správne malo byť len 26 vlastníkov bytov, a preto schôdza nebola uznášania schopná. Naviac v prezenčnej listine boli podpísaní aj vlastníci, ktorí na schôdzi prítomní neboli. Na pojednávaní nariadenom na deň 05.02.2018, žalobcovia špecifikovali žalobu a žiadali, aby súd rozhodol o neplatnosti hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.03.2016.
4. Na takto zistený skutkový stav súd prijal právny názor, podľa ktorého žalovaný ako správca bytového domu nemá vecnú pasívnu legitimáciu v spore o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe hlasovania v nej obsiahnutom, nakoľko je to rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie správcu. Takéhoto rozhodnutia vo veci by sa prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov mohli dovolávať nie proti správcovi, ale proti tým, ktorí majú právo hlasovať, t. j. proti konkrétnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a rovnako aj podpísanou zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca je subjekt odlišný od vlastníkov bytov a z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem prípadu, ak by spravoval byt alebo nebytový priestor alebo vlastnil v dome takýto priestor. Keďže rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov dňa 17.03.2016 zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, musí potom žaloba o určenie neplatnosti hlasovania resp. zrušenie týchto rozhodnutí, podľa ustanovenia § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. S poukazom na to, že súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol, postupom podľa § 335 ods. 1 CSP zároveň rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného odvolacím súdom č. k. 2Co/129/2016-52 zo dňa 03.08.2016.
6. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobcom v 1. - 3. rade s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.
7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že neboli splnené procesné podmienky v konaní, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa nesprávne vyporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaných, keď existujúca súdna judikatúra poukazuje na pasívnu legitimáciu správcov v obdobných sporoch. Súd tiež nerozhodol o všetkých nárokoch, ktoré boli žalobcami v konaní uplatňované v súvislosti s rozšírením petitu žaloby na pojednávaní zo dňa 05.02.2018. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcom náhradu trov konania.
8. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného žalobu zamietol. Považuje tvrdenie žalobcov, že súd nerozhodol o všetkých ich uplatňovaných nárokoch v súvislosti s rozšírením petitu žaloby za zavádzajúce a účelové, nakoľko žalobcovia priamo na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 po výzve súdu, či podanie predložené na pojednávaní konanom dňa 05.02.18 je rozšírením žaloby, žalobcovia uviedli, že nežiadajú, aby súd o zmene návrhu rozhodol. Žalobcovia svojim konaním poškodzujú ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, nakoľko ohrozujú možnosť získať finančné prostriedky na celkovú rekonštrukciu bytového domu.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencii vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok podľa zásad uvedených z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 397 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.
11. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „BytZ“), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
12. Podľa ust. § 8 ods.1 BytZ, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
13. Podľa ust. § 8a ods.1 BytZ, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
14. Podľa ust. § 8b ods.1,2 BytZ, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, g) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, j) podať návrh na exekučné konanie, 12ab) k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom.
15. Podľa ust. § 14 ods.1,2, 3, 4 BytZ, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných
častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
16. Podľa § 14 ods. 6 Bytz, ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
17. Podľa ust. § 137 písm.c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Ustanovenie § 14 ods. 4 BytZ obsahuje v sebe zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní resp. tí, ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia. Právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom ustanovených lehotách.
19. Ustanovenie § 14 ods. 6 citovaného zákona, jeho posledné dve vety obsahujú rovnakú právnu ochranu pre prehlasovaného vlastníka alebo vlastníka, ktorý sa o výsledkoch písomného hlasovania nemohol dozvedieť, aká je upravená pri rozhodovaní na schôdzi vlastníkov. V prejednávanej veci žalobcovia tvrdia, že nebol dodržaný protokol a program schôdze konanej dňa 17.03.2016, že v
pozvánke na schôdzu nebol uvedený návrh na mandátovú návrhovú a volebnú komisiu, že na schôdzi nebola urobená kontrola uznesení z predchádzajúcej schôdze, a že žalovaný nedovolil vlastníkom bytov a nebytových priestorov doplniť program schôdze, že v zápisnici zo schôdze je uvedených 51 prítomných vlastníkov bytov, pričom správne malo byť uvedených len 26 vlastníkov bytov, čím schôdza nebola uznášania schopná a že v prezenčnej listine sú podpísaní aj tí vlastníci, ktorí na schôdzi konanej dňa 17.03.2016 prítomní neboli. Žalobcovia preto uplatneným návrhom žiadajú určiť neplatnosť hlasovania, ku ktorému došlo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 17.03.2016 odôvodňujúc, že bol porušený zákon č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
20. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu nie možné vyhovieť pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
21. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
22. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9)
23. Prejav vôle vlastníkov realizovaný formou písomného hlasovania má v prípade prijatia konkrétneho návrhu, o ktorom sa hlasuje, vždy formu rozhodnutia( uznesenia). Rozhodnutie prijímajú samotní vlastníci bytov.
24. Správca teda je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8 b).
25. Vyplýva teda, že môže správca vykonávať činnosti vymedzené zákonom (obstarávanie služieb a tovaru, prevádzka, údržba, udržiavanie spoločných častí domu, služby spojené s užívaním bytu, vedenie účtu, vymáhanie škody a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu). Správca je teda subjekt odlišný od vlastníkov, z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem prípadu ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor.
26. Keďže rozhodnutia prijaté na chôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 17.03.2016 zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, žaloba o určenie neplatnosti hlasovania resp. o zrušenie týchto rozhodnutí, podľa ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
27. Z tohto dôvodu žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, musí potom žaloba na určenie neplatnosti prijatého rozhodnutia alebo o zrušenie alebo aj podľa ust. § 14 ods. 6 citovaného zákona smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
28. Preto odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ ide o otázku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil a z jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplne odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim.
29. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobu zamietol, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné preto konštatovať, žeby rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom, ak porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
30. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nerozhodol o všetkých uplatnených nárokoch v súvislosti s rozšírením žaloby na pojednávaní dňa 05. 02. 2018, odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z obsahu zápisnice na pojednávaní dňa 05. 02. 2018 žalobcovia na výzvu súdu, aby špecifikovali žalobný petit, uviedli, cit.: „predmetom žaloby je len rozhodnutie o neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov konanej 17. 03. 2016.. Pokiaľ ide o podanie žalobcov zo dňa 19. 04. 2017 (č. l. 108) a zo dňa 05. 02. 2018 žiadame, aby súd podania nevyhodnocoval ako zmenu, resp. rozšírenie žaloby. Predmetom tejto žaloby je rozhodnutie iba o neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej 17. 03. 2016 z dôvodov uvedených v žalobe“ (č. l. 207 - 208 spisu). Vychádzajúc z uvedeného správne postupoval súd prvej inštancie, ak v konaní ustálil, že žalobcovia v priebehu konania žiadali rozhodnúť o určení neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 17. 03. 2016 (petit žaloby).
31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správnym postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. IIUs/78/05).
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech a preto neúspešní žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní nahradiť úspešnému žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).