Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/19/2018

Zmenené rozhodnutím 13CoP/14/2019
„Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov V.. J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. 377, štátny občan SR, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Marčok, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Gorkého 21 a otca T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, R., Y., štátny občan SR, zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Tóthová, so sídlom Rimavská Sobota, Svätoplukova 28, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/19/2018-237 zo dňa 17. 10. 2018 takto rozhodol: I. Rozsudok súdu Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/19/2018-237 zo dňa 17. 10. 2018 vo výroku IV. m e n í tak, že otec maloletej, T. M. má právo stýkať sa s maloletou N. M. nasledovne: 1./ každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16.30hod. do 18.30hod. 2./ každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00hod. do 18,00hod. a v nedeľu od 9.00hod. do 18.00hod. 3./ počas Vianočných sviatkov bez ohľadu na vyššie stanovený režim styku v bode 1./ a 2./, každý párny rok 24. decembra v čase od 10.00hod. do 18.00hod., každý nepárny rok 31.decembra v čase od 10.00hod. do 18.00hod. II. V závislých výrokoch V., VI., ako aj v závislom výroku VIII. rozhodnutie p o t v r d z u j e . III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: V.. J. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, štátny občan SR, zastúpenej advokátom : JUDr. Ján Marčok, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, M. Gorkého 21 a T. M., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX, R., Y., štátny občan SR, zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Tóthová, Advokátska kancelária so sídlom v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28, o rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I.Súd manželstvo V.. J. M., T.. H., N.. XX.XX.XXXX P. T. M., N.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Lučenci , zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a.

II. Maloletá N. M., N.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky V.. J. M., N.. XX.XX.XXXXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec maloletej, T. M., N.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať sa výživu maloletej N. M., N.. XX.XX.XXXX sumou 100,-Eur mesačne, vždy do 25.dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Otec maloletej, T. M. má právo stýkať sa s maloletou N. M. nasledovne:

1./ každý párny týždeň v mesiaci v utorok a štvrtok od 15.00hod. do 18.00hod.

2./ každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00hod. do 18,00hod., a v nedeľu od 9.00hod. do 18.00hod.

3./ počas Vianočných sviatkov bez ohľadu na vyššie stanovený režim styku v bode 1./ a 2./, každý párny rok 24. decembra v čase od 10.00hod. do 18.00hod., každý nepárny rok 31.decembra v čase od 10.00hod. do 18.00hod.

V. Styk otca s maloletou sa bude realizovať tak, že otec T. M. s i p r e v e z m e maloletú N. M. v určenom termíne v mieste bydliska matky maloletej a vráti ju matke v určenom čase opäť v mieste bydliska matky maloletej.

VI. Matka j e p o v i n n á maloletú N. M. vždy v k určenému termínu riadne pripravenú odovzdať otcovi T. M. a po ukončení styku otca s maloletým dieťaťom, maloletú od otca v určenom termíne prevziať, všetko v mieste bydliska matky maloletého.

VII. Súd n a r i a ď u j e rodičom maloletej N. M. výchovné opatrenie, podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Rimavská Sobota v období 6 mesiacov, počnúc právoplatnosťou rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov dieťaťa.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota, dňa 21.05.2018 sa navrhovateľka V.. J. M., T.. H. domáhala rozvodu manželstva. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti bol spis postúpený na Okresný súd Lučenec a doručený tunajšiemu súdu dňa 26.6.2018. Navrhovateľka v návrhu na rozvodu manželstva uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, vybudované na vzájomnej citovej náklonnosti a porozumení. Pred narodením dcéry si obaja účastníci konania zastávali svoje roly v manželstve. Domácnosť fungovala dobre, nemali v podstate žiadne problémy, a to až do jari 2016, kedy sa navrhovateľka kvôli rizikovému tehotenstvu presťahovala späť k rodičom a manžel nebol ochotný sa za ňou presťahovať. Zostal žiť pri svojich rodičoch v Lučenci. Postupne sa kvôli nedostatočnému kontaktu navzájom odcudzili a následne sa medzi nimi stupňovali aj hádky z dôvodu odlišného pohľadu na fungujúcu rodinu. Následkom tejto skutočnosti spolu čoraz menej komunikovali, začala sa z ich vzťahu vytrácať harmónia, spolupatričnosť, úcta a láska. Návštevy otca dieťaťa neboli pravidelne, a tak sa vzťah otca a dcéry nemohol utužovať. Toto všetko bolo príčinou citového ochladnutia navrhovateľky voči manželovi. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pristúpili aj na manželskú poradňu ako snahu porozprávať sa s nezainteresovaným znalcom, avšak dospeli k tomu názoru, že nie je možná náprava na obnovu a ich vzťah je trvalo rozvrátený. V závere návrhu navrhovateľka uviedla, že spolu s manželom sa dohodli na zverení maloletej dcéry na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ako aj na úprave styku s maloletou, a to tak, že styk s otcom sa bude realizovať každú párnu sobotu v mesiaci od 8,00hod. do 19.00hod.. V prípade, že na túto sobotu pripadnú Vianoce, maloletá zostane v starostlivosti matky.

2. Dňa 02.07.2018 bol do podateľne tunajšieho súdu k spis. zn. 11P/19/2018 doručený návrh manžela navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej dcére N. M., v ktorom žiadal súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by matka maloletej dcéry J. M. bola povinná umožniť otcovi dieťaťa stretávanie sa s maloletou N. každú stredu od 8.00hod. do 18,00hod, a každý párny víkend od piatku 17,00hod. do nedele 18.00hod. v mieste svojho bydliska v R., W. XXX/XX. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia otec dieťaťa odôvodnil tým, že jeho manželka podala v mesiaci jún 2018 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Matka aj s dcérou sa zdržiava na adrese S. XXX a od podania návrhu na rozvod manželstva neumožňuje otcovi stretávanie sa s maloletou N., napriek jej prísľubu, že mu v stretávaní s dcérou nebude žiadnym spôsobom brániť.

3. Uznesením 11P/19/2018 zo dňa 03.07.2018 súd návrh manžela navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie, a to z toho dôvodu, že v prípade rozvodu manželstva súd, ktorý je rozvodovým súdom manželov nemôže upravovať práva a povinnosti k maloletému dieťaťu do rozvodu konania, nakoľko zásadne upravuje len práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

4. Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia 11P/28/2018 zo dňa 24.7.2018 súd dočasne upravil styk otca s maloletou N. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 8.00hod do 18.00hod. a každú sobotu od 8.00hod. do 18.00hod. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol. Z dôvodu podania odvolania zo strany matky maloletej, uznesenie do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva nenadobudlo právoplatnosť.

5. K podanému návrhu na rozvod manželstva sa vyjadril manžel navrhovateľky písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2018 v ktorom uviedol, že s manželkou zo začiatku býval spoločne v Lučenci, no potom ako manželka otehotnela kvôli rizikovému tehotenstvu sa spoločne dohodli na tom, že počas tehotenstva bude bývať u svojich rodičov v S. a on bude za ňou dochádzať. Najmenej 5 dní v týždni sa zdržiaval pri manželke v S.. Aj po narodení dcéry sa navrhovateľka rozhodla bývať u svojich rodičov, napriek tomu, že v Lučenci mali k dispozícii spoločný byt. Manžel navrhovateľky vo

svojom vyjadrení ďalej uvádza, že aj toto rozhodnutie manželky rešpektoval a snažil sa čo najviac času tráviť s manželkou a dcérou. Od prvého dňa ako sa narodila ich spoločná dcéra k nej vstával, kŕmil ju, prebaľoval, kúpal aj uspával. Snažil sa byť manželke oporou v každej situácii. V rodičovskom dome u rodičov manželky však nemali vytvorené podmienky pre normálny manželský a rodinný život, preto sa s manželkou rozhodli, že začnú stavať vlastný rodinný dom. Spoločne sa dohodli na tom, že adresu spoločného bydliska budú následne riešiť po nasťahovaní sa do spoločného rodinného domu. Z dôvodu začatia výstavby rodinného domu, začal za manželkou chodiť menej. Svoj čas musel deliť medzi prácu, stavbu rodinného domu a rodinu. Napriek tomu dochádzal za manželkou a dcérou 3 až 5krát týždenne. Manželka mu stále prízvukovala, aby sa sústreďoval na dokončenie domu, pretože to už u svojich rodičov psychicky nezvláda. Manžel navrhovateľky ďalej v návrhu uvádza, že v auguste tohto roku sa plánovali presťahovať do novopostaveného rodinného domu, preto aj z tohto dôvodu bolo pre neho úplným šokom, keď sa začiatkom mája dozvedel o tom, že jeho manželka požiadala o rozvod manželstva. Nechápal zmenu jej postoja, keďže robil všetko pre to, aby čo najrýchlejšie stavbu rodinného domu dokončil a aby mohol s manželkou a ich spoločnou dcérou bývať tak, aby boli všetci spokojní. V závere svojho vyjadrenia uvádza, že s návrhom na rozvod manželstva za daného stavu súhlasí a vzhľadom na útly vek ich dcéry súhlasí aj so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasí však s návrhom matky na úpravu styku, nakoľko sa chce s dcérou stretávať čo v najväčšej miere a podieľať sa na jej výchove, sledovať jej vývoj a rozvíjať ich vzájomný vzťah. Poukázal na to, že manželka mu bráni v styku s maloletou a od mája roku 2018 mu rodičia manželky zakázali aj vstup do ich rodinného domu, v ktorom maloletá býva. Požaduje od súdu, aby upravil styk po rozvode manželstva tak, aby sa mohol s maloletou Ninou stretávať každú stredu od 8,00hod. do 18.00hod. a každý párny víkend od piatku 17.00hod. do nedele 18,00hod. Tiež požaduje upraviť styk počas letných prázdnin od 01.07. do 15.07. a od 15.8. do 31.08. a každé Vianoce v párnom roku od 23.12 od 8.00hod. do 25.12. do 18.00hod., a každé Vianoce v nepárnom roku od 25.12 - 8:00hod. do 27.12. - 18.00hod.

6. Kolízny opatrovník prešetril pomery u rodičov maloletého dieťaťa, o čom súdu podal nasledovné správy: Sociálnym šetrením na adrese pobytu otca maloletého dieťaťa zistil, že otec maloletej N. pracuje na polovičný pracovný úväzok v spoločnosti ESV PLUS, s.r.o. ako stavbár s mesačným príjmom 226,- €. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a so starou matkou. Všetci spoločne obývajú poschodový rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov otca maloletej. Hygiena a čistota v domácnosti boli v čase sociálneho šetrenia na požadovanej úrovni. Vykurovanie domu je ústredné - plynové. Výdavky v súvislosti s užívaním predmetného rodinného domu predstavujú sumu 210,- € mesačne za elektrickú energiu, vodu, plyn, televíziu a rozhlas. Otec maloletej je tiež spoluvlastníkom rodinného domu N. A. L. M. R. - Y. a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba rodinného domu. Pri sociálnom šetrení otec maloletej uviedol, že od narodenia maloletej dcéru navštevuje päťkrát týždenne, každý deň okrem utorka a štvrtka. Na jej výživu prispieva tým spôsobom, že nakupuje všetko, čo maloletá potrebuje. Od mája posiela matke na výživu sumu 50,- € mesačne a okrem toho maloletej dcére kupuje dve krabice mlieka BEBA, jedno balenie plienok, vlhčené utierky, BIO detské výživy, oblečenie, hračky, odrážadlo. Sociálnym šetrením na adrese pobytu matky kolízny opatrovník zistil, že matka maloletej spolu s maloletou žije v S. Č.. XXX v spoločnej domácnosti s rodičmi matky maloletej a starou matkou. Rodina obýva rodinný dom , pričom sa jedná o rodinný dom s upraveným dvorom a vedľajšími stavbami pozostávajúci zo štyroch obytných miestností a príslušenstva - kuchyne, kúpeľne. WC, komora a predizba. Matka s maloletou obýva jednu izbu a užíva príslušenstvo rodinného domu. Hygiena a poriadok boli v domácnosti v čase prevedenia sociálneho zisťovania na vysokej úrovni. Rodinný dom. ktorý matka s maloletou užíva je vo vlastníctve otca matky. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla značky PEUGEOT 206, rok výroby 1998. Poberá rodičovský príspevok, detské prídavky, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a od 1.7.2018 je zamestnaná na trvalý pracovný pomer do ZŠ P. Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote. Kolízny opatrovník ďalej v správe uvádza, že počas sociálneho šetrenia bolo prítomné aj maloleté dieťa, ktoré bolo čisto a vhodne oblečené, veselé, bezprostredné. Bolo vidno, že k matke má silnú citovú väzbu, ktorá patrične zodpovedá jeho veku a túto aj navonok prezentuje. Podľa uvedenia matky, maloletá má ešte plienky na noc aj cez deň a v noci sa ešte dieťa jeden až dvakrát budí a pije mlieko. Slovná zásoba dieťaťa je zatiaľ obmedzená len na niekoľko slov. Podľa uvedenia matky otec sa o dieťa zaujíma, chodí za maloletou. Matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že otcovi nebráni v styku s maloletou, avšak má podozrenie, že otec nedodržiava počas celodenného styku s maloletou jej zabehnutý denný režim, a to aj napriek tomu, že ho pozná, a to spôsobuje neskoré nočné zaspávanie dieťaťa. Kolíznemu opatrovníkovi ďalej uviedla, že otec maloletej kupuje plienky, mlieko BEBA a výživné na maloleté dieťa platí nepravidelne. V

mesiaci máj uhradil finančnú sumu 150€, v mesiaci jún sumu 50€, v mesiaci júl 50,-Eur. V závere kolízny opatrovník konštatuje, že má matka vytvorené vhodné podmienky pre priaznivý psychicky, fyzicky a sociálny vývin maloletého dieťaťa, dokáže zabezpečovať starostlivosť o dieťa a výchovu dieťaťa na požadovanej úrovni. Vzhľadom na vek dieťaťa a vývinové obdobie v ktorom sa v súčasnosti dieťa nachádza, má kolízny opatrovník za to, že je v záujme dieťaťa udržiavanie stabilného prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, ako aj udržiavanie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi s prihliadnutím na potreby dieťaťa.

7. Dňa 24.08.2018 kolízny opatrovník doručil súdu písomnú správu, v ktorej uvádza, že sa dňa 20.08.2018 na úrad dostavila matka maloletej N. M. a uviedla, že od 24.08.2018 nastupuje do práce ako pedagogička na II.stupni ZŠ P.K.Hostinského v Rimavskej Sobote, preto maloletá od 20.08.2018 nastúpila do Detských jasiel Detský Raj v Rimavskej Sobote. Uviedla, že je problém s realizáciou styku maloletej s otcom. Dieťa má po príchode zo styku problém počas nočného spánku, budí sa s krikom trikrát za noc, odmieta prítomnosť iných osôb okrem matky. Matka uviedla, že nemá problém s realizáciou styku s otcom, avšak v kratších intervaloch a častejšie tzn. 4 až 5krát do týždňa od 16.00hod. do 18.00hod. v mieste bydliska matky, kým sa medzi otcom a matkou vzťah stabilizuje. Uviedla, že v súčasnosti je vzťah medzi ňou a otcom dieťaťa komplikovaný, poznačený opakovanými konfliktmi týkajúcimi sa rozvodu manželstva. Otec používa pred dieťaťom na adresu matky vulgarizmy, čo tiež negatívne ovplyvňuje vyvíjajúcu sa slovnú zásobu dieťaťa.

8. Dňa 11.09.2018 kolízny opatrovník doručil súdu písomný záznam z telefonického pohovoru s matkou maloletého dieťaťa, v ktorom matka maloletého dieťaťa uviedla, že v prežívaní styku maloletého dieťaťa s otcom nastala zmena. Myslí si, že dôvodom bola situácia, ktorá sa odohrala dňa 05.09.2018, kedy otec prišiel pre maloletú do detských jaslí v čase, keď sa deti ukladajú k spánkovému režimu, t.j. o 12.30hod. a neprimeraným spôsobom si maloletú odniesol. Ďalšiu stresujúcu situáciu maloletá zažila následne v sobotu, keď si po ňu prišiel otec, v ten deň sa maloletá na otca ani nepozrela, nechcela s ním odísť, plakala, snažila sa ju matka utišovať. Otec dieťaťa privolal políciu, nakoľko si myslel, že matka dieťa na styk nepripravila, a tým mu neumožnila styk s dieťaťom. K dennému režimu dieťaťa matka uviedla, že maloletá navštevuje jasle, preto je jej denný režim prispôsobený režimu v jasliach. Stáva okolo 6.30hod., do jaslí odchádza od 7.10 do 7.30 hod. Spánkový režim má v čase od 12.00hod. až 12.30hod. do 14.00 až 14.30hod. Na spánok sa malá ukladá od 19.30hod do 20.00hod. K zdravotnému stavu maloletého dieťaťa matka uviedla, že maloletá v poslednom čase trpí nauzeou z nezistených príčin. Začala tiež vykrikovať zo spánku a pri kontakte s neznámym človekom mužského pohlavia má evidentný strach. Z tohto dôvodu matka s maloletou navštívila odborníka z oblasti detskej psychológie, o čom súdu predložila i doklad. Maloletá je čiastočne plienkovaná, hlavne počas spánkového režimu, ale snaží sa o jej postupné odplienkovanie. Počas noci sa maloletá budí 2 - 3krát. Slovná zásoba dieťaťa je obmedzená len na niekoľko základných slov. Matka ďalej uviedla, že dieťa sa po návrate od otca budí zo spánku s krikom. Otec nedodržiava denný režim dieťaťa na ktorý je zvyknutá a ktorý pozná. Zdôraznila, že nebráni otcovi v styku s maloletou, avšak je toho názoru, že vzhľadom na vek dieťaťa, by sa styk mal realizovať častejšie a to v krajších časových intervaloch. Aj vzhľadom na skutočnosť, že maloletá s otcom ešte nikdy nestrávila viac ako 24 hodín, mal by sa styk spočiatku realizovať v známom prostredí za prítomnosti matky, tak aby maloletá nadobudla pocit bezpečia. Podľa slov matky, otec sa v minulosti rovnocenne nepodieľal na osobnej starostlivosti o maloletú. Navrhuje styk upraviť tak, aby sa realizoval 2krát do týždňa na 2 hodiny a počas víkendu len každú párnu sobotu v roku v čase od 15.00do 18.00hod. K vzájomnému vzťahu medzi rodičmi maloletej matka uviedla, že s manželom majú medzi sebou problémy v komunikácii ohľadne maloletého dieťaťa, majú odlišné názory na jej výchovu. Myslí si, že manžel sa nesnaží rešpektovať jej zadávanie hraníc vo vzťahu k výchove dieťaťa.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom na rozvod manželstva, vyjadrením manžela navrhovateľky k podanému rozvodu a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, správami kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o výške príjmu účastníkov konania, pokladničnými dokladmi preukazujúcimi náklady matky dieťaťa, lustráciou účastníkov konania v REGOB, v Sociálnej poisťovni, ZVJS, výpis z KN č. XXXX pre kat.územie Y., okr. R., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota o poberaní dávok zo strany navrhovateľky, lustráciou v evidencii vozidiel na osobu otca maloletej, pracovnou zmluvou navrhovateľky, lekárskymi správami maloletej, dohodou o zmene pracovnej zmluvy otca dieťaťa, výpismi z účtu otca maloletej, správou riaditeľky jaslí Detský raj ako aj ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu.

10.Podľa § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb.z., k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine , súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

23. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

24. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 12.09.2015 v Lučenci. Z manželstva sa účastníkom narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra N. M..

25. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Zákonné predpoklady zrušenia manželstva rozvodom určuje zákon o rodine v § 23, podľa ktorého môže súd manželstvo na návrh niektorého manžela rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „vážny rozvrat“, ale bez pochyby vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov, ako i na tom ako sa s porušením zákonom uložených povinností manželov, či iných pravidiel správania sa v manželstve vyporiadal ten z manželov, ktorého záujmy tým boli dotknuté. Konštatovať vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je možné vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na intenzitu ( rozsah porušovania pravidiel manželského spolužitia ) a trvalosť ( dĺžka rozvratu, príčiny rozvratu a ich následky, postoj dotknutého manžela ) rozvratu. Na základe tohto skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií . Navrhovateľka nemá za žiadnych okolností záujem obnoviť manželské spolužitie. Súd je toho názoru, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Navrhovateľka v konaní niekoľkokrát uviedla, že v manželstve zotrvať nechce, nemá záujem podrobiť sa ďalšiemu psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia vzťahov medzi manželmi a trvá na rozvode manželstva. Manžel navrhovateľky svojim písomným podaním zo dňa 18.7.2018 rovnako vyjadril súhlasné stanovisko s rozvodom manželstva, ako aj v priebehu konania na vytýčených pojednávaniach, preto súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a predovšetkým vzhľadom na rozhodný postoj navrhovateľky a súhlasné stanovisko manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh a názorov účastníkov na spoločný manželský a rodinný život.

26. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, v priebehu konania sa rodičia maloletej N. zhodli na tom, že najlepším riešením bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky aj vzhľadom na nízky vec dieťaťa a silnú citovú naviazanosť na matku. Ohľadne výšky výživného na maloletú N. a úpravy styku otca s maloletou sa rodičia ani v priebehu niekoľkých pojednávaní nedokázali zhodnúť, keď otec dieťaťa nebol ochotný prispievať na výživu maloletej vyššou sumou ako sumou 50,-Eur vzhľadom na jeho nízky príjem a požadoval upraviť styk s maloletou počas celého víkendu, teda aj počas nočných hodín. Matka maloletej s výškou výživného nesúhlasila, požadovala výživné minimálne v sume 130,-Eur a upraviť styk s maloletou tak, aby bol styk realizovaný častejšie, v kratších časových intervaloch bez nočného spania.

27. Manžel navrhovateľky výšku svojho príjmu preukazoval potvrdením zamestnávateľa o výške príjmu z ktorého vyplýva, že čistý mesačný príjem manžela navrhovateľa je 226,50 Eur. Otec maloletej v konaní viackrát uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej vyššou sumou ako je suma 50,-Eur mesačne, ktorú momentálne matke aj na účet zasiela. Poukázal na to, že pracuje len na 4 hodiny denne, čo dokladoval dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2017 ( č.l. 105 spisu ). Okrem výživného, ktoré zasiela matke dieťaťa kupuje maloletej N. oblečenie, hračky, mlieko BEBA, vlhčené obrúsky, plienky a bio výživu. Okrem týchto výdavkov má ďalšie výdavky spojené s platbou úveru, ktorý si zobral na stavbu rodinného domu, ktorý v súčasnosti dokončuje. V konaní viackrát uvádzal, že jeho finančná situácia je do takej miery nepriaznivá, že musí bývať u rodičov, ktorí ho finančne podporujú a tiež mu na účet finančne prispieva jeho krstná matka Z. M., a to sumou 300,-Eur mesačne. Svoje tvrdenia manžel navrhovateľky preukazoval výpisom z účtu ( č.l. 107 spisu ) z ktorého súd zisťuje, že dňa 17.07.2018 vložila na účet manžela navrhovateľky Z. M. sumu 300,-Eur mesačne. Na dotaz súdu manžel navrhovateľky uviedol, že si hľadá aj inú prácu, no zatiaľ sa mu nepodarilo nič nájsť.

V rámci svojej výpovede na pojednávaní súdu uviedol, že pokračuje v stavbe rodinného domu, a to vždy hneď po práci, tam sa chodí odreagovať, pracuje a počúva hudbu. Uviedol, že iný vedľajší príjem nemá.

28. Matka v priebehu konania žiadala otca zaviazať výživným vo výške 130,-Eur , nakoľko má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať v takejto výške. Uviedla, že príjem, ktorý deklaruje otec dieťaťa nie je pravdivý a úplný, nakoľko má vedomosť o tom, že zarába viac. Poukazovala v konaní na to, že si otec dieťaťa privyrába aj predajom chovných rybičiek a súdu predložila emailové správy, sms-správy a tiež facebookový profil otca dieťaťa, ktoré by mali preukazovať skutočnosť, že otec dieťaťa sa venuje chovu a predaju rybičiek. Poukázala aj na výpisy z bankových účtov otca dieťaťa, kde sa nachádzajú vklady na účet otca v rôznych sumách za ryby. Položkovite vyčíslila mesačné výdavky na maloletú, ktoré predstavujú cca 420,-Eur mesačne. Uviedla, že nedokázala tieto náklady na maloletú z rodičovského príspevku hradiť, preto bola nútená vrátiť sa do zamestnania aj napriek tomu, že maloletá Nina má len 2 roky. Maloletá N. z tohto dôvodu nastúpila do jaslí Detský raj. Na preukázanie svojich tvrdení matka predložila súdu žiadosť o prijatie dieťaťa do sociálneho zariadenia Detský raj s nástupom od 20.08.2018, pracovnú zmluvu č. 15/2012, Dohodu o zmene pracovných podmienok a oznámenie o výške a zložení funkčného platu. Z uvedených listinných dôkazov súd zisťuje, že matka maloletého dieťaťa pracuje ako učiteľka pre II. stupeň základnej školy P.Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote, s výškou funkčného platu 938,-Eur. Z vyjadrenia riaditeľky jaslí Detský raj P. A. súd zisťuje, že maloletá N. nastúpila do ich zariadenia 20.08.2018, mesačné náklady na jasle predstavujú 280,-Eur vrátane celodennej stravy.

29. Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a mal tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživujúcu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvnené možnosťami a schopnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú mieru potrieb nevyhnutných pre život človeka. Ak to však možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, je potrebné považovať za odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, nie len bežné, akými sú zabezpečenie predovšetkým jeho výživy a ošatenia.

30. Na strane povinného súd skúma najmä schopnosti , faktické príjmy, ale i možnosti povinného rodiča, teda čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. V danom prípade má súd za preukázané, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a uspokojuje jej nevyhnutné potreby za pomoci rodiny. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že výživné, ktorým prispieva na maloletú vo výške 50,-Eur je dostatočné a nie je už v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať vo vyššej miere. Súd vzal do úvahy možnosti a schopnosti povinného rodiča, pričom zistil, že otec maloletej je zdravý, je v jeho schopnostiach a možnostiach pracovať viac ako na 4 hodiny denne, pričom pokiaľ nie je schopný nájsť si prácu v meste R., nič mu nebráni v tom, aby za prácou vycestoval, prípadne aj do iného regiónu.

31. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča dôležité aj zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne, limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča ( § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine ). Životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje lepšie zabezpečený rodič, pokiaľ je však životná úroveň rodičov nižšia a nemajú možnosť ju zvyšovať je nevyhnutné obmedzovať, resp. obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Mieru životnej úrovne povinného rodiča súd zisťoval aj výškou jeho mesačných nákladov, a to súhrnne ale aj cez jednotlivé položky, nakoľko smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ( napr. účty za mobilný telefón, účty za internet, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia, účel a výška úveru, pretože nie je pravdepodobné, aby úver bol poskytnutý záujemcovi, ktorý nepreukáže dostatočnú schopnosť splácať ho v určitej výške a podobne ). Výška príjmu povinného rodiča pre rozhodnutie súdu nebola jediným kritériom na základe ktorého posúdil jeho majetkové pomery a vychádzal pri určení výživného. V danom

prípade majetkové pomery otca avizujú nie celkom nízku životnú úroveň, pričom v súvislosti s § 62 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Z výsluchu účastníkov konania ako aj z výpisov účtov povinného rodičia súd zistil, že otec prispieval výživným od mája 2018 vo výške 50,-Eur a okrem toho kupuje maloletej 2 krabice mlieka, plienky, vlhčené obrúsky, bio výživu, oblečenie a hračky. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX a následného výsluchu otca dieťaťa súd zisťuje, že povinný rodič je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. XXX/X záhrady o výmere 512m2 v katastrálnom území Y., okres R.. Na uvedenom pozemku realizuje výstavbu spoločného rodinného domu, na ktorý si zobral úver. Z výpisu z účtu otca maloletej vedeného v Tatra banke, súd zisťuje, že z uvedeného účtu sú mesačne poukazované platby na splátku istiny vo výške 69,-Eur a splátky úroku 16,49 Eur. Na účet otca dieťaťa boli v mesiaci február 2017 vložené finančné prostriedky od Z. M. v sume 700,-Eur, v mesiaci marec 2017 suma 300,-Eur, v mesiaci júl 2018 suma 300,-Eur, v mesiaci august 2018 rovnako suma 300,-Eur a v mesiaci september 2018 suma 300,-Eur. Z predložených výpisov účtov otca maloletej N. M. súd tiež zisťuje, že na účet otca dieťaťa boli pripísané viaceré platby s označením ako ryby alebo s anglickým názvom fishies, a to dňa 23.03.2017 vklad od Jaroslava Beňa vo výške 260,-Eur, dňa 23.02.2017 vklad 500,-Eur, dňa 24.02.2017 vklad 100,-Eur. Dňa 18.05.2017 vklad 400,-Eur, dňa 15.12.2017 vklad 200,-Eur, dňa 18.01.2018 vklad 200,-Eur.

32. K majetkovým pomerom otca dieťaťa na pojednávaní dňa 17.10.2018 vypovedali svedkovia navrhnutí matkou maloletého dieťaťa, a to V. R. a Q. H., ktorí zhodne vo svojich svedeckých výpovediach uvádzali, že otec maloletého dieťaťa sa na spoločných rodinných akciách často vyjadroval o tom, že jeho mesačný zárobok je minimálne 800,-Eur a tiež o tom, že obchoduje s chovateľskými rybičkami a vďaka tomuto obchodu dokáže postaviť i rodinný dom. Svedok V. R., švagor navrhovateľky, vo svojej výpovedi tiež uviedol, že sám dokonca jeden takýto obchod sprostredkoval a ryby jednému pánovi do Zvolena aj osobne zanášal. Z predložených výpisov z účtu otca maloletej ďalej súd zistil, že otec mesačne poukazuje platby za telefón vo výške od 36,-Eur až po 71,47 Eur, platí poistku a neunikli pozornosti súdu ani časté platby za nákup pohonných hmôt v rôznych mestách Slovenska, napriek tomu, že nevlastní nijaké osobné motorové vozidlo. Všetky uvedené výdavky súd považuje za výdavky, ktoré nemajú prednosť pred platbou výživného, ale preukazujú majetkové pomery otca dieťaťa.

33. Matka preukazovala svoj mesačný príjem oznámením o výške a zložení funkčného platu z ktorého súd zisťuje, že funkčný plat dieťaťa predstavuje 938,-Eur mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota súd zistil, že V.. J. M. poberá prídavok na dieťa v sume 23,68 Eur, rodičovský príspevok v sume 214,70 Eur a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v sume 19,04 Eur. Matkou vyčíslené aktuálne nevyhnutné mesačné výdavky na maloletú N. v sume cca 420,-Eur sa javia súdu ako neprimerane vysoké, a to vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a skutočnosť, že dieťa od augusta začalo navštevovať jasličky Detský raj, kde má okrem celodennej starostlivosti zabezpečenú aj stravu a pitný režim, a to až do popoludňajších hodín. Rovnako sa súdu javia neprimerane vysoké aj uvedené náklady za plienky pre maloletú v spotrebe 3 - 4 ks na deň , nakoľko podľa udania matky je maloletá počas dňa bez plienok a plienku je potrebné dávať, len počas poludňajšieho a nočného spánku.

34. Tak ako súd vyššie uviedol obaja rodičia sú povinní podieľať sa na výžive svojich detí, pričom deti majú znášať životnú úroveň svojich rodičov. Na všetky uvedené skutočnosti súd prihliadol v rámci posudzovania majetkových pomerov oboch rodičov, ich schopnosti a možnosti zamestnať sa, ich životnej úrovne a túto preniesol do stanovenia výšky výživného. Súdom určené výživné na maloletú Ninu v sume 100,-Eur mesačne sa súdu javí ako primerané a postačujúce vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa vo veku 2 rokov. Aj napriek preukazovanému nízkemu príjmu otca maloletého dieťaťa, súd stanovil výšku výživného na sumu 100,-Eur, nakoľko má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa prispievať na maloletú N. takouto sumou aj vzhľadom na výdavky otca, ktoré nemajú prednosť pred výživným, príjem z chovu rýb, príjem od krstnej matky a tiež vzhľadom na skutočnosť, že otec dieťaťa má len jedinú vyživovaciu povinnosť, je zdravý a nič mu teda nebráni hľadať si výhodnejšie zamestnanie aj v inom regióne.

35. Rodičia maloletej N. v priebehu konania nedospeli ani k dohode týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou , preto súd vo svojom výroku o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností k malol. N. upravil aj styk otca s maloletou.

36. Súd má dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd zdôrazňuje dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove dieťaťa, ak o ňu obaja majú záujem, a ak je to dieťaťu na prospech. Matka maloletej v podanom návrhu na rozvod manželstva žiadala upraviť styk s maloletou každú párnu v sobotu v mesiaci od 8.00 hod. do 19.00hod. V prípade, že na túto sobotu prípadne pripadnú Vianoce maloletú žiadala ponechať v starostlivosti matky. V priebehu konania tento návrh viackrát modifikovala, kedy požadovala styk upraviť tak, aby bol realizovaný častejšie, ale v krajších časových intervaloch, bez nočného spania maloletej v domácnosti otca dieťaťa. Počas konania uvádzala, že pri realizácii styku s otcom dieťaťa je problém, nakoľko dieťa má po príchode problémy s nočným spaním, budí sa s krikom až 3krát za noc, odmieta prítomnosť iných osôb. Problém uvádzala aj pri odovzdaní dieťaťa otcovi, nakoľko spočiatku dieťa odmietalo otca a kvôli tomu sa styk nemohol viackrát realizovať. Ďalej matka uviedla, že aj zdravotný stav maloletého dieťaťa sa zhoršil a v poslednom čase dieťa trpí nauzeou z nezistených príčin, preto navštívila odborníka v oblasti detskej psychológie. Na pojednávaní predložila správu od detskej psychologičky MUDr. Šestákovej, ktorá odporúča ponechať dieťa na noc u matky a doporučuje návštevy oca v kratších časových intervaloch ( č.l. 103 a 104 spisu ). Matka v konaní ďalej uvádzala, že otec nerešpektuje denný režim dieťaťa a popísala situáciu, kedy si otec prišiel prevziať dieťa do jaslí Detský raj počas obeda, kedy sa deti ukladajú na spánok, v dôsledku čoho maloletá bola rozrušená, plakala, odmietala k otcovi ísť.

37. Otec dieťaťa sa v priebehu konania dožadoval úpravy styku s maloletou v širšom rozsahu, a to okrem styku realizovaného počas týždňa, aj počas každého druhého víkendu od piatku 17.00hod. až do nedele 18.00hod. v mieste svojho bydliska v Lučenci. Zároveň požadoval upraviť styk aj počas letných prázdnin, a to dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiac august. Počas Vianoc požadoval upraviť styk od 23.12. 8,00hod. do 25.12. do 18.00hod. a každé Vianoce v nepárnom roku od 25.12. 8.00hod . do 27.12. do 18.00hod.

38.Kolízny opatrovník sa v priebehu konania k úprave styku vyjadril v tom zmysle, že úprava styku u maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho útly vek by mala zohľadňovať potreby dieťaťa v rámci jeho denného režimu, ale aby bol zároveň aj upravený priestor pre otca, ktorý v prípade realizácie styku má právo výchovne pôsobiť na dieťa svojou prítomnosťou a výchovným príkladom. Uviedol, že v takomto útlom veku je potreba, aby dieťa malo upravený styk s druhým rodičom v častejšie miere a v kratších časových intervaloch. Vzhľadom na konflikt medzi rodičmi ohľadne realizácie styku navrhol absolvovanie poradenského procesu za účelom zlepšenia komunikácie rodičov.

39. Zo správy riaditeľky jaslí Detský raj , ktorú maloletá N. navštevuje súd zistil, že maloletá N. nastúpila do jaslí XX.XX.XXXX na adaptačný proces do 01.09.2018, následne na celodennú výchovnú starostlivosť. Adaptačný proces prebehol bez problémov, stravu prijímala aj sa zapájala do kolektívnych hier. Počas dňa aktívne počúvala inštrukcie učiteľky, odpočinok - poobedný spánok absolvuje bez problémov. Je tichšej povahy, ale socializácia prebieha v norme. V závere riaditeľka jaslí uvádza, že otec si bol pre maloletú Ninu aj v jasliach, N. odchádzala s plačom, ktorý mohol byť vyvolaný únavou. Odporúča, aby v takom časovom intervale, kedy je dieťa zvyknuté na odpočinok nebolo z jaslí vyzdvihované a nebol rušený denný režim dieťaťa.

40. Ohľadne realizácie styku maloletej N. s jej otcom a priebehu odovzdávania maloletého dieťaťa otcovi navrhla matka vypočuť ako svedka svojho otca Q. H., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol osobne prítomný pri tom, ako si otec dieťaťa prišiel prevziať maloletú Ninu do jaslí počas obedu. Vypovedal, že maloletá silne plakala, držala sa matke na rukách. Na otca sa odmietala čo i len pozrieť. Potom ako jeho dcéra malú N. zložila na zem a posielala ju k otcovi sa malá silne chytila matky za nohu a odmietala k otcovi ísť. Trvalo hodnú chvíľu, kým sa dieťa upokojilo a s otcom nastúpilo do auta. Podobná situácia sa podľa svedka odohrala následne aj pri ďalšej realizácii styku v sobotu, kedy sa dieťa hneď potom, ako jej bolo oznámené, že ide k otcovi rozplakalo a k otcovi odmietalo ísť. Svedok ďalej vypovedal, že postupne sa situácia stabilizovala a dieťa si začína na styk s otcom zvykať. Posledné obdobie odovzdáva malol. N. otcovi on sám a dieťa ide k otcovi bez plaču a pokojne nasadne do jeho auta. Svedok tiež popísal situáciu, ktorá nastala počas veľkonočných sviatkov tohto roku, kedy jeho dcéra aj s Ninkou boli v rodičovskom dome otca dieťaťa a potom ako jeho dcéra stratila vedomie a bolo potrebné jej privolať záchranku, v neskorých večerných hodinách otec dieťaťa spolu so svojou matkou, teda starou matkou

dieťaťa malú Ninku priviedli k nim do Rimavskej Soboty s tým, že matku dieťaťa si ponechali na noc v nemocnici a oni by sa nevedeli o malú N. počas noci postarať. Matka dieťaťa žiadala byť prítomná pri každej realizácii styku až do konca tohto roku.

41. Otec dieťaťa potvrdil tú skutočnosť, že spočiatku dieťa pri odovzdávaní bolo plačlivé, avšak neskôr v priebehu realizácie styku sa vždy upokojilo a bolo v jeho prítomnosti spokojné a šťastné. Súdu v priebehu konania predložil viacero fotografií , ktoré boli vyhotovené počas realizácie styku v otcovom domácom prostredí, na ktorých je možno vidieť, že dieťa je spokojné a usmievavé. Uviedol, že styk sa realizuje v sobotu už počas celého dňa a v stredu, keďže maloletá chodí do jaslí rešpektuje jej denný režim a berie si maloletú už len v popoludňajších hodinách. V sobotu je maloletá Nina u neho počas celého dňa, tzn., že ju ukladá aj na poobedný spánok. Dieťa bez problémov uspí a nie je plačlivé ani po zobudení.

42. Vzhľadom na priebeh dokazovania súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou N. každý párny týždeň v mesiaci v utorok a štvrtok od 15.00do 18.00hod., čím zostáva aj právo matky na plnohodnotný víkend zachované a v nepárnom týždni má otec dieťaťa právo na styk s maloletou Ninou počas víkendu v sobotu od 9.00hod. do 18.00hod a v rovnako aj v nedeľu od 9.00hod. do 18.00hod. Súd pristúpil aj k úprave styku počas vianočných sviatkov, aby mohlo dieťa zažiť atmosféru Vianoc a Silvestra v domácnosti otca a starých rodičov z otcovej strany. Súd zatiaľ neupravoval styk počas nočných hodín, a to najmä z dôvodu nízkeho veku dieťaťa, silnej citovej väzby na matku, zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, pričom prihliadol aj na odporučenie detskej psychologičky MUDr. Šestákovej a kolízneho opatrovníka. Súd podotýka, že aj napriek nízkemu veku, dieťa veľmi citlivo vníma situáciu, ktorá v rodine nastala: rozpad rodiny, nástup do jaslí a s tým spojené celodenné odlúčenie od matky a následná realizácia styku. Všetky tieto faktory môžu prispieť k tomu, že dieťa je oveľa viac psychicky zaťažované, čo sa môže negatívne prejaviť na jeho zdraví. V priebehu dokazovania bolo zistené, že dieťa je ešte stále počas noci plienkované, budí sa 2 až 3krát za noc, kedy pije mlieko a dožaduje sa prítomnosti matky. Aj z tohto dôvodu by realizácia styku v takej miere ako požaduje otec dieťaťa nebola pre maloletú N. v tomto období ešte vhodná, ale do budúcna ju nevylučuje.

43. Vzhľadom k tomu, že styk s maloletou N. sa realizuje v zmysle neodkladného opatrenia počas soboty celého dňa, a to bez prítomnosti matky, nepovažoval prítomnosť matky pri realizácii ďalšieho styku za potrebnú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa si na realizáciu styku postupne zvyká, pri odovzdávaní na styk už nie je plačlivé, styk už neodmieta a bez problémov sa styk počas celého dňa realizuje. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozšíril styk počas víkendu v nepárnom týždni, okrem soboty aj na nedeľu, čím je právo otca na realizáciu styku počas víkendu za daných okolností zachované a v prípade, že si dieťa zvykne na odlúčenie od matky počas dvoch dní za sebou, bude možné pristúpiť aj k realizácii nočného spania v rodine otca dieťaťa. V tejto v súvislosti súd apeluje na rodičov dieťaťa, ktorí svoje dieťa poznajú najlepšia a trávia s ním najviac času, aby v prípade, že dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu maloletej a dieťa bude bez problémov zvládať súdom uloženú realizáciu styku, pristúpili k možnému rozšíreniu styku aj počas nočných hodín od soboty 9,00hod. až do nedele 18.00hod. a to bez potreby ďalšieho súdneho rozhodnutia. K úprave zdravotného stavu dieťaťa, jeho odplienkovaniu, zlepšeniu nočného spánku dieťaťa bez nočného budenia a vynucovania si prítomnosti matky môže dôjsť už počas najbližších mesiacov, no môže sa stať, že to potrvá aj dlhšie obdobie.

44. Súd nariadil rodičom maloletej N. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu v období 6 mesiacov za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, vzhľadom na tú skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi je značne obmedzená a problematická, pričom pre normálne zabezpečovanie výchovy maloletej a fungovania režimu úpravy styku je nesmierne dôležité, aby rodičia dieťaťa dokázali medzi sebou komunikovať a vedeli sa dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa ich spoločnej dcéry. B. upozorňuje rodičov, že rozvodom manželstva prestávajú byť manželmi, ale neprestávajú byť rodičmi ich spoločného dieťaťa, preto všetky svoje ďalšie kroky by mali smerovať k tomu, aby dieťa túto situáciu zvládlo bez ďalšej stresujúcej záťaže a aby každé ďalšia rozhodnutie týkajúce sa výchovy maloletej bolo najmä v jej záujme.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.