Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CbZm-18-2014.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Brno - Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Vl. Z. XX, M., o zaplatenie zmenkovej sumy 974,01 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
- zo sumy 1.049,01 eur od 04.01.2011 do 16.10.2011,
- zo sumy 999,01 eur od 17.10.2011 do 22.04.2012,
- zo sumy 974,01 eur od 23.04.2012 do zaplatenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 974,01 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % ročne
- zo sumy 1.049,01 eur od 04.01.2011 do 16.10.2011,
- zo sumy 999,01 eur od 17.10.2011 do 22.04.2012,
- zo sumy 974,01 eur od 23.04.2012 do zaplatenia. a zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
- zo sumy 1.049,01 eur od 04.01.2011 do 16.10.2011,
- zo sumy 999,01 eur od 17.10.2011 do 22.04.2012,
- zo sumy 974,01 eur od 23.04.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,50 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014, podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX/XXXX z 11.01.2007 (ďalej len „Nariadenie“), domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 974,01 eur s príslušenstvom, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,50 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 11.06.2010 na sumu 1.049,01 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.01.2011. Zmenka bola vystavená dňa 11.06.2010 na sumu 1.049,01 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 04.01.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 75 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 75 eur na úroky
uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
3. Žalobca počas konania vzal žalobný návrh späť podaním zo dňa 21.12.2015, doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.
4. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
5. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.049,01 eur od 04.01.2011 do 16.10.2011, zo sumy 999,01 eur od 17.10.2011 do 22.04.2012, zo sumy 974,01 eur od 23.04.2012 do zaplatenia, súd rešpektoval vôľu žalobcu a v ňom požadovanej časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď žalovaný voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nenamietal.
9. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že Nariadenie nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 11.06.2010 a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/279/2011, a to najmä so zmluvou o úvere zo dňa 11.06.2010, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03063/11 zo dňa 11.05.2011, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 7Er/279/2011-18 zo dňa 03.10.2012, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/7/2014-36 zo dňa 30.07.2014, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
11. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 11.06.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 1.049,01 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04.01.2011. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu.
12. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril, ani voči zmenke nijakým spôsobom nenamietal.
13. Podľa článku I. § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
14. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
15. Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný vystavil vlastnú zmenku v prospech právneho predchodcu žalobcu, ktorý túto zmenku indosoval na žalobcu. Pokiaľ ide o zmenku predloženú žalobcom, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku naplatenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcové obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto lehoty zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už samotným predložením sa stáva splatnou. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení podľa čl. I § 34 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona určil dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.
17. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I § 75 druhej časti Zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Žalovaný pritom v konaní neuvádzal žiadne námietky voči zmenke (či už relatívne alebo absolútne).
18. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami sporu a vzhľadom na to, že na základe vykonaných dôkazov mal súd za to, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje právo v tomto súdnom konaní obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky zmenky a tiež s poukazom na to, že majiteľ zmenky môže okrem zmenkovej sumy žiadať aj zákonné šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti zmenky (ktorá v danom prípade nastala dňa 04.01.2011), ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, posúdil súd nároky žalobcu zo zmenky ako dôvodné, preto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
19. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je
tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný, platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2008, sp. zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010).
24. Niet žiadneho dôvodu nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj príslušenstvom žalovanej pohľadávky (úroky z omeškania, resp. zmenkové úroky), ktoré pri jeho kapitalizovaní dosahuje rozsah uplatnenej istiny. (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011, sp. zn. 6Co/95/2010)
25. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
26. Zároveň platí, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
27. Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu. Úspech v konaní sa teda pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.
28. V danom prípade k zastaveniu konania v časti zmenkových úrokov vo výške 0,19 % denne zo žalovanej sumy došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, keďže k späťvzatiu žaloby v tejto časti a následnému zastaveniu konania došlo bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu zo strany žalobcu a teda procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti zaťažuje práve jeho. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ku dňu vydania tohto rozhodnutia bol žalobca v konaní úspešný v časti istiny, zmenkovej odmeny, zmenkových úrokov vo výške 0,06 % denne z dlžných súm a zákonných úrokov vo výške 6 % ročne z dlžných súm v celkovej výške 3.114,15 eur (974,01 + 3,50 + 1.677,16 + 459,48), avšak v časti späťvzatého zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z dlžných súm ku dňu čiastočného späťvzatia žaloby (22.12.2015) v celkovej výške 3.406,74 eur možno pričítať úspech v konaní žalovanému. Z toho vyplýva, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia je žalobca v konaní úspešný v rozsahu 47,8 % (3.114,15 eur/6.520,89 eur) a žalovaný je v konaní úspešný v rozsahu 52,2 % (3.406,74 eur/6.520,89 eur), to znamená, že miera úspechu žalovaného činí 4,4 % (52,2 % - 47,8 %). Keďže však žalovanému preukázateľne v konaní žiadne trovy konania vrátane trov odvolacieho konania nevznikli a miera jeho úspechu v konaní je zanedbateľná, považuje súd túto okolnosť za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).