Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Pc/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : F. T., I.. XX.XX.Y., Z. B. Č.. X, zast. advokátom Mgr. Petrom Gazdíkom, so sídlom Alžbetínske námestie č. 1203, Dunajská Streda, proti otcovi navrhovateľa : Š. T., I.. XX.XX.Y., Z. N. N. Č.. XX, N. N., zast. advokátom JUDr. Ernestom Csongom, so sídlom Jesenského č. 5026/13A, Dunajská Streda, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto,

rozhodol:

I. Súd výživné stanovené na navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.03.2014 č.k. XP /. X/XXXX-XX zo sumy 100,-€ zvyšuje na 190,-€ počnúc od 03.04.2018.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 03.04.2018 do 16.10.2018 v sume 621,-€ je otec navrhovateľa povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 30,-€ vždy do 15- ho dna toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. Súd priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 03.04.2018 domáhal zvýšenia výživného zo sumy 100 euro mesačne na 190,-€ od podania návrhu s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 20.03.2014 číslo konania XP/X/XXXX , došlo k podstatnej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia na navštevoval Strednú odbornú školu rozvoja vidieka v Dunajskej Strede a od septembra 2017 študuje na B. J. U. N. J. O. I., kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie. S tým súvisia výdavky na ubytovanie mesačne 44,00 € , cestovné náklady na MHD v Nitre 10,-€, cestovné z Dunajskej Stredy do Nitry a späť 17,60 € mesačne , študijné materiály 30,- € mesačne a strava okolo 70,00€ mesačne. Mal vedomosť o príjme otca ako čiastočného invalidného dôchodcu a súčasne zamestnaného u spoločnosti D. M. M..L..T.. W. X., celkom 1100,-€.Na dôkaz svojich tvrdení doložil cestovné lístky, príkaz na úhradu na účet u B. Z., a potvrdenie o návšteve školy.

2. Otec navrhovateľa vo svojom vyjadrení aj vo výpovedi súhlasil so zvýšením výživného na sumu 140,-€ s odôvodnením, že nespochybňoval opodstatnenosť zvýšených nákladov navrhovateľa, keď vzhľadom na jeho príjem a zdravotný stav, nemohol súhlasiť s výškou výživného požadované navrhovateľom. Bol názoru, že na zvýšené náklady spojené so záľubami si navrhovateľ mal a mohol nájsť prácu a ako dospelý človek si privyrobiť. Neopodstatnenosť zvýšenia výživného videl i v odmietajúcom postoji navrhovateľa k nemu, ktoré, podľa otca navrhovateľa doviedla do tohto stavu matka navrhovateľa, ktorá

dlhodobo mala manipulovať navrhovateľa a dosiahnuť tak úplné odcudzenie dieťaťa. Odstupom času dúfal, že syn zmení svoj postoj k nemu, keď sa tak nestalo. V súvislosti s jeho majetkovými pomermi potvrdil príjem od 802,68 € do 1048,87 €. Je nemajetný, žije s družkou spolu s jej rodičmi, kde prispieva na náklady 130,-€ nájomné, režijné náklady 120,-€.Poberá invalidný dôchodok 295,30 €, keď trpí na ochorenie diabetes, s čím súvisia zvýšené náklady na jeho zdravotný stav, pravidelné kontroly, náklady na lieky. Ako dôkaz doložil potvrdenia o príjme, rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 30.07.2009 a 30.11.2017,Zmluvu o splátkovom úvere,, výpis z účtu a čestné prehlásenie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Naposledy súd rozhodol o výživnom na navrhovateľa rozsudkom zo dňa 20.03.2014, č.k. XP/X/ XXXX-XX, keď zvýšil výživné zo sumy 1500,-Sk na 100,-€ mesačne počnúc od 01.09.2013 a zaviazal na zaplatenie dlžného výživného ods01.09.2013 do 20.03.2014 vo výške 350,-€ po 30,-€ mesačne. Navrhovateľ v školskom roku 2013/2014 už navštevoval strednú školu v Dunajskej Strede, s mesačnými výdavkami na stravu v škole 30,00 €, a jednorázové náklady na učebné pomôcky 80,00 € a lekársku prehliadku 40,00 €. Otec dieťaťa aj v tom čase bol poberateľom invalidného dôchodku 283,50 € a príjem okolo 780,00 €, z čoho platil náklady na bývanie elektrina 66,00 €, plyn 120,00€, ročné vodné a stočné 40,00 €, telefón 45,00€, internet 19,72 €, káblová televízia 10,90€, poistné na vozidlo 68,09€, odvoz odpadu a daň z nehnuteľnosti ročne 63,84 €, cestovné náklady do zamestnania 40,00 € mesačne a strava 20,00 € mesačne. Po rozvode manželstva s matkou navrhovateľa platil úvery na bývanie a spotrebný úver celkom 463,98 € mesačne. Rodičia navrhovateľa inú vyživovaciu povinnosť nemali.

5. Navrhovateľ nesúhlasil s návrhom otca na zvýšenie výživného na sumu 140,-€, keď necítil vinu zo zlého vzťahu s otcom. On opakovane sa snažil získať pozornosť otca, keď ho volal na jeho zápasy vo futbale, ktoré jeho otec opakovane odriekol na poslednú chvíľu a nikdy sa ich nezúčastnil a nedošiel ani na dohodnuté stretnutí pri návšteve kina. Od roku 2013 sa vôbec nestretli, okrem náhodných stretnutí na ulici, pozdravia sa a to je všetko. Poprel, že by prehliadal otca, je a ostane jeho otcom, bez ohľadu na jeho správanie sa. V súvislosti s mesačnými nákladmi od podania návrhu sa zvýšil poplatok na internát v akademickom roku 2017/2018 na 47,-€, so zálohou 50,-€, poplatok za obedy v škole denne 3,70 €, s tým, že raňajky a večere si zabezpečuje sám. Ostatné mesačné náklady boli nezmenené. Má záľubu, hrá futbal s priateľmi, s čím súvisia náklady na športové oblečenie, rád navštevuje kino.

6. Otec navrhovateľa potvrdil skutočnosti uvádzané o ich vzťahu po rozvode. Skutočne mal málo voľného času, čo mu bránilo stretávať sa s navrhovateľom. Necítil sa byť vinným, preto nevidel dôvod z jeho strany vyvíjať iniciatívu stretnutí. Naďalej žije s družkou s ktorou uhrádzajú spoločné náklady uvedené vo vyjadrení. V súvislosti so zdravotným stavom má naďalej náklady okolo 40,-€ mesačne.

7. V zmysle § 78 odsek 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh

8. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

12. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13 .Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Zmenou pomerov v zmysle § 78 odsek 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na 1 či 2. strane, to jesť oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj individualita povinného. Súd vždy musí prihliadnuť pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodovania o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zmene ktorého súd začal konanie bez návrhu.

16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

17. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa bolo potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa bolo nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné na výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne nemožné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadnuť na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorú skutočnosť jeho otec žiadnym spôsobom nerozporoval, akceptoval dôkazy predložené navrhovateľom. Sporná ostala výška zvýšenia výživného navrhované 190,00€ a akceptované je otcom len v sume 140,00€ mesačne. Od posledného rozhodnutia o výživnom, keď navrhovateľ navštevoval 1.ročník strednej školy uplynuli štyri roky. Navrhovateľ je o štyri roky starší a pokračuje v štúdiu na vysokej škole mimo miesta bydliska s čím súvisia pravidelné mesačné výdavky na internát, stravu, učebné pomôcky a cestovné náklady celkom 141,60 ( obedy 70,00€ na 22 dní ,47,00€ internát, cestovné 17,60 €). Okrem toho je ďalšia strava raňajky a večere, pri počítaní len sumy 7,00€ v čase strávenom na internáte na 22 dní 140,00€. Nepravidelné výdavky na oblečenie, hygienické potreby, náklady na bývanie u matky navrhovateľa, sú všetky náklady, ktoré má navrhovateľ ako odôvodnené náklady. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšili náklady o sumu 141,60 € a úmerne náklady na ošatenie, ktoré je už na dospelého a rovnako hygienické potreby. Na strane povinného odpadli náklady na úvery, ktoré v tom čase platil, keď v súčasnosti platí len úver po 199,95 €, teda o 300,00€ menej. Náklady na bývanie oproti predchádzajúceho rozhodnutia klesli na 250,-€, ktoré uhrádza spoločne s družkou, teda na neho pripadá len suma 125,-€, oproti poslednému rozhodnutia, keď platil sám len náklady na bývanie v priemere 200,-€. Teda jeho náklady sa znížili o 375,€.V rozhodnom čase mal príjem 780,-€, keď od posledného rozhodnutia jeho príjem v roku 2017 činil 832,51€ a v roku 2018 do septembra už 1021,75€, čo predstavuje zvýšenie príjmu o 241,-€ oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, čím výdavky otca navrhovateľa klesli o 375,00 € a zvýšil sa príjem o 241,-€, k tomu čiastočný invalidný dôchodok sa zvýšil z pôvodných 283,50€ na 295,30 €, o 11,80 €. S poukazom na odôvodnenie rozsudku v odseku 21 keď výživné zamestnaného rodiča , by sa malo pohybovať od 20% do 25% z celkového príjmu, potom počítajúc len z príjmu zo zárobku by zodpovedala suma 25% vo výške 255,43 € ( 20% zo sumy 1021,75€). Zo sumy celkového príjmu otca navrhovateľa 1317,05 €, sú jeho výdavky vo výške do 200,-€, nepočítajúc náklady na úver, ktoré bližšie neboli špecifikované, pričom výživné má prednosť pred všetkými výdavkami rodiča, keď aj pri započítaní tohto výdavku, ostane otcovi navrhovateľa mesačne suma 900,-€, už len z tejto sumy výška výživného na hornej hranici 25%, keďže ide o dospelú osobu, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie, kde nie vinou navrhovateľa výlučne, ale skôr z pretrvávajúcich nezhôd medzi rodičmi navrhovateľa po rozvode, nedostatku času u otca navrhovateľa, nájsť si čas na dieťa vtedy keď sa u on ponúkal, keď inak kontakt otec s dieťaťom nevyhľadával. Preto súd nevzhliadol dôvod na nepriznaní zvýšenia výživného, prípadne toto výživné priznať v nižšom rozsahu, z dôvodu ustanovenia § 75 ods2 Zákona o rodine. Ako už bolo uvedené v ods.18 odôvodnenia, výživné predstavuje náklady nie len na stravovanie, ošatenie a náklady na štúdiá, ale aj mimoškolské aktivity a záľuby dieťaťa, na ktorých je povinný participovať aj druhý rodič. Požiadavky navrhovateľa v tomto smere boli zanedbateľné, keďže okrem rekreačného futbalu a návštevy kina, iné náklady neuviedol.

20. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Výživné možno priznať len od podania návrhu. Návrh bol podaný dňa 03.04.2018, dlžné výživné čo do rozdielu 90,00€ za obdobie od 03.04.2018 do 16.10.2018 činí 621,00€ (pomerná časť výživného za mesiac apríl 90,00 € :3 0dní x počet dní v mesiaci apríl a plná výška zvýšenia za šesť mesiacov po 90,00€).

22. Podľa § 232 ods.2 až 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

23. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25. S poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 súd povolil otcovi navrhovateľa, vzhľadom na jeho príjem ako aj náklady zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 30,00€ až do vyrovnania. Splátky sú splatné vždy k 15. dňu toho, ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým že v prípade omeškania sa žalovanej, hoci aj s jednou splátkou sa stáva zročným celý dlh, žalobca môže požadovať od žalovanej zaplatenie nedoplatku naraz.

26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 55 , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

28. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v plnej výške v súvislosti s uplatnením nároku na zvýšenie výživného, keď nie vlastnou vinou bol nútený žiadať nárok návrhom na súd. Jeho snaha o získanie pozornosti otca bola za roky oddeleného žitia rodičov neúspešná. Bolo v záujme navrhovateľa zvýšiť výživné a otec navrhovateľa si aj bol vedomí týchto opodstatnených nárokov, pričom vinu v narušenom kontakte videl skôr u dieťaťa a jeho bývalej manželky, nie v jeho správaní sa voči dieťaťu. Trovy vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním navrhovateľa, keď aj otec navrhovateľa si zvoli právneho zástupcu, hoci pri dobrej vôli, tieto výdavky by nemuseli byť. Navrhovateľ je osoba bez príjmu, náklady by musela hradiť matka navrhovateľa alebo navrhovateľ z priznaného výživného. Navrhovateľ bol úspešný v celom rozsahu, trovy mu prislúchajú z dôvodov ako vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3