Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cbi-28-2017.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: S.. F.. I. X., N. N. H. Y. J. X, XXX XX K., správca úpadcu: P. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX N., právne zastúpený Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO : 50 663 160, proti žalovanej: J. G., V.. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX N., zastúpenej Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, so sídlom Sládkovičova č. 8, 080 01 Prešov o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konkurznom konaní proti úpadcovi P. G. žalobou zo dňa 16.10.2017 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2012, uzatvorenej úpadcom Františkom Brodom so žalovanou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXXX v k.ú. Sabinov a to pozemkov označenými parcelnými číslami KN „C“ parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2. parc.č. XXX záhrada o výmere XXX S. a rodinného domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku KN „C“ parc. č. XXX. Ako v žalobe uviedol úpadca bol vlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom tieto patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. Úpadca kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2012 previedol uvedené nehnuteľnosti na svoju dcéru (žalovanú), za kúpnu cenu 30.000 €. Podľa podmienok zmluvy mala žalovaná vyplatiť kúpnu cenu v hotovosti, pričom úpadca spolu s manželkou prehlásili, že kúpnu cenu prevzali. 3. Žalovaná v ten istý deň uzatvorila s úpadcom aj inú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve úpadcu zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Sabinov. Žalovaná touto zmluvou kúpila nehnuteľnosti za celkovú kúpnu cenu 170.620 €, ktoré rovnako mala vyplatiť úpadcovi v hotovosti a úpadca rovnako prehlásil, že prevzal kúpnu cenu. Žalovaná tak v rámci týchto dvoch kúpnych zmlúv mala nadobudnúť nehnuteľnosti za 200.620 €, ktoré mala vyplatiť úpadcovi v hotovosti. 4. Žalovaná je dcérou úpadcu a teda spriaznenou osobu podľa § 9 ods. 2 ZKR. 5. Úpadca bol do 04.04.2012 spoločníkom obchodnej spoločnosti SALEV, s.r.o., IČO: 36 758 914, so sídlom Jilemnického 25, 083 01 Sabinov, toho času v konkurze. Úpadca rovnako vykonával funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti. V rámci výkonu podnikateľskej činnosti úpadca ručil za viaceré záväzky tejto spoločnosti, pričom niektoré z nich mali nadobudnúť splatnosť aj v roku 2012. Je tak zrejmé, že v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu si bol úpadca vedomý svojich záväzkov, za ktoré prevzal ručenie v niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré v nasledujúcich mesiacov mali sa stať splatnými.
Úpadca v mesiaci apríl 2012 ukončil svoju účasť v spoločnosti SALEV, s.r.o. a svoj obchodný podiel previedol na zostávajúceho spoločníka. 6. V čase uskutočnenia napadnutého ukracujúceho právneho úkonu už existovali pohľadávky veriteľov, pričom týmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľov. Uvedené správca preukazuje prihláškou pohľadávky veriteľa spoločnosti ČSOB Leasing a.s., zmenkou a zmluvou uzatvorenou s úpadcom. Majetok podliehajúci konkurzu v súčasnosti nepostačuje na úhradu prihlásených pohľadávok veriteľov. V konaní bol zistený majetok v hodnote 4.272,95 €, ktorý zjavne nepostačuje ani na uspokojenie uvedeného jediného veriteľa. 7. Ukracujúci právny úkon bol uskutočnený dňa 29.06.2012 a teda počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Žalobca odporuje ukracujúcemu právnemu úkonu v ustanovenej lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu. 8. Úpadca v období, kedy ukončoval svoju podnikateľskú účasť v spoločnosti SALEV. s.r.o. z ktorej zostali úpadcovi záväzky v niekoľko desiatok tisíc eur, prevádzal všetok svoj majetok na svoje deti. Úpadca previedol obchodný podiel v spoločnosti PIL-STAV s.r.o. so sídlom Hollého 34, 083 01 Sabinov, IČO: 36 478 962, na svojho syna, pričom úpadca zostal v spoločnosti konateľom a naďalej riadil túto spoločnosti. Úpadca previedol nehnuteľný majetok na svoju dcéru, pričom mal zinkasovať 200.620 €, použitie ktorých však nevie nijako ozrejmiť. Je tak dôvodné domnievať sa, že úpadca účelovo prevádzal všetok svoj majetok, aby sa vyhol prípadným nárokom veriteľov na úhradu záväzkov, za ktoré úpadca prevzal ručenie a právnymi úkonmi simuloval darovanie majetku na svoje deti, pričom žiadnu hotovosť neprevzal. Predmetom ukracujúceho právneho úkonu bola nehnuteľnosť, ktorej hodnota v danom čase výrazne prevyšovala 30.000 €, tak ako si to mal úpadca dohodnúť so žalovanou. Nakoľko súčasná hodnota presahuje trojnásobok kúpnej ceny
z roku 2012 je zrejmé že reálna hodnota nehnuteľností v roku 2012 bola výrazne vyššia ako je v zmluve dohodnutá.
9. Žalovaná so žalobu nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. V písomnom prednesoch poukázala na to, že žalobcom namietaná výška kúpnej ceny bola dohodnutá tak, aby zohľadňovala vtedajší technický stav prevádzaných nehnuteľností, situáciu na trhu s nehnuteľnosťami a zároveň aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní rodinného domu a priľahlých pozemkov pre úpadcu a jeho manželku. Považuje za potrebné zvýrazniť, že ide o bezodplatné zaopatrenie úpadcu ako aj jeho manželky, pričom každé takéto zaopatrenie má hodnotu, ktorú je potrebné zohľadniť aj v odplate za prevádzané nehnuteľnosti. Nakoľko žalobca namieta adekvátnosť ekvivalentu plnenia t.j. adekvátnosť kúpnej ceny, požiadala realitnú kanceláriu POFIS s.r.o. o zhodnotenie trhovej ceny rodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov, ktorá určila cenu predmetných nehnuteľností k februáru 2012 po zohľadnení zriadeného vecného bremena na sumu 28.350 €. V čase uzavretia kúpnej zmluvy úpadca nevedel a ani nemohol vedieť, že si vystaviteľ vlastnej blankozmenky SALEV, s.r.o., nebude plniť svoje povinnosti a veriteľ úpadcu ho vyzve ako ručiteľa na plnenie namiesto vy staviteľa zmenky. Ako žalovaná má za to, že hoci úpadca je zmenkovým ručiteľom priameho dlžníka (obchodná spoločnosť SALEV, s.r.o.), takýto zmenkový ručiteľ nemal v čase prevodu postavenie veriteľovho dlžníka a teda aj prevod predmetných nehnuteľností na ňu nemohol mať za následok ukrátenie uspokojenia veriteľa, pretože pohľadávky veriteľov resp. veriteľa v čase uzavretia kúpnej zmluvy smerovali voči inému subjektu než bol jej otec (úpadca), ktorý iba ručil za tento primárny záväzok. V konečnom dôsledku vo februári 2012 úpadca ako ručiteľ záväzku nemal ani obavu z toho, že by si obchodná spoločnosť SALEV, s.r.o. neplnila svoje záväzky riadne a včas, nakoľko obchodná spoločnosť bola v tom čase v dobrej ekonomickej kondícii a úpadca bol aj uistený p. Marcelom Butvinom, ktorý bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, že záväzky spoločnosti budú plnené.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2012, zmenky zo dňa 18.07 2011, prihlášky pohľadávky, zmenky zo dňa 12.05.2010, zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek č. C/l0/30033/3, súpisu všeobecnej podstaty, zápisnice zo zisťovania zo dňa 8.02.2017, zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.06.2012, písomného odborné vyjadrenie realitnej kancelárie POFIS s.r.o. zo dňa 05.03.2018, ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
11. Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 21.10.2016, č.k. 2K 42/2016 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 207/2016 dňa 27.10.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka P. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX N., a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Ing. Vladimír Ledecký, so sídlom kancelárie Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, (žalobca).
12. Dňa 10.02.2012 došlo k uzatvoreniu napadnutých právnych úkonov medzi úpadcom a jeho dcérou, ako to vyplýva z prednesu žalobcu.
13. Žalobca v konaní namietol žalovanou tvrdené skutočnosti, zdôrazňujúc, že zriadenie vecného bremena nemalo pre úpadcu a žalovanú žiaden praktický význam, nakoľko i pred uzatvorením napadnutej kúpnej zmluvy spolu riadne bývali a zmena tak nastala len formálne po právnej stránke. Žalovaná a úpadca sú v rodinnom vzťahu a majú medzi sebou zákonnú vyživovaciu povinnosť. Dohodnutie vecného bremena, len za účelom tvrdeného zníženia hodnoty nehnuteľností, je účelové, odporuje dobrým mravom a nemožno na to prihliadať. Pritom samotný výpočet hodnoty práva z vecného bremena nie je správny. Pri výpočte nemožno vychádzať z nákladov na energie. Právo užívania nehnuteľnosti nemá nič spoločné s úhradami nákladov na energie. Navyše, následne vnikne žalovanej ako dieťaťu úpadcu zákonná povinnosť vyživovať svojich rodičov, čo však taktiež nemá nič spoločné s právom užívania nehnuteľnosti. Uvedené „hodnoty“ nemožno zamieňať. Výpočtu hodnoty vecného bremena sa venuje vyhl. 492/2004 Z.z., ktorá ustanovuje, že „Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi. Súčasne námietka žalovanej vo vzťahu k ručeniu odporuje zákonnej úprave. Zmenšovanie svojho majetku pred ich uspokojením je dôkazom toho, že úpadca si bol svojej povinnosti vedomý. Je vylúčené, aby sa žalovaná (prípadne nepriamo úpadca) odvolával na akúkoľvek dobromyseľnosť, nakoľko svoj majetok zmenšoval v takom rozsahu, že nemožno mať pochýb o tom, že to bolo cielené.
14. Na vysvetlenie okolností súvisiacich s napadnutými právnymi úkonmi súd na základe procesných návrhov vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a svedka. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že uzavretiu predmetných zmlúv došlo na základe jej podnetu, peniaze (30.000 €) mala darom od svojej starej matky, pričom táto hodnota zodpovedala technickému stavu nehnuteľností ako aj zriadenému vecnému bremenu. Stará matka žalovanej S. I. pritom pochádzala z kulackej majetnej rodiny, pričom po navrátení majetku, časť z neho ešte za života predala, čím tak disponovala väčším obnosom finančných prostriedkov. V tom čase študovala so svojim priateľom, teraz už manželom a mali záujem vrátiť sa domov a bývať v tejto nehnuteľností, z tohto dôvodu prišla s návrhom, ktorý bol akceptovaný. V tejto nehnuteľností žije spolu s rodičmi doposiaľ. Peniaze na kúpu pozemku (LV č. 2862) mala zapožičané od dlhoročného rodinného priateľa p. Mareka Sedláka, veľmi dobrým priateľom jej otca, s ktorým a s jeho rodinou si vzájomne pomáhali v rôznych aspektoch života, napr. aj pri výstavbe rodinných domov, chodili spolu na dovolenky a pod. Preto keďže vedeli aj o svojich rodinných a majetkových pomeroch, rozhodla sa ho osloviť. Vzhľadom na nadštandardné vzťahy medzi rodinami vedela o prispôsobení podmienok splácania.
15. Svedok S. N. vo svojej výpovedi potvrdil poskytnutie pôžičky žalovanej ako aj skutočnosti o nadštandardných vzájomných rodinných vzťahoch , pričom zdôraznil, že v minulosti mu pomohol a to aj finančne úpadca. Preto nemal problém požičať žalovanej peniaze vo výške 170.000 € na dobu 10 rokov. Zároveň sa dohodli, že splácanie sa zrealizuje vtedy keď sa podarí nakumulovať väčšiu časť peňazí, nakoľko nesúhlasil s čiastočnými splátkami. Finančnými prostriedkami pritom v tom čase disponoval, nakoľko dvadsať rokov podniká, má dve obchodné spoločností, preto mohol peniaze požičať a to osobne v hotovosti, začiatkom roka 2012. Písomná zmluva o pôžičke vyhotovená nebola. Pôžička bola bezúročná a nebola žiadnym spôsobom zabezpečená. Z pôžičky doposiaľ nebolo nič plnené avšak vzhľadom na dohodu, až sa nakumuluje väčšia časť peňazí očakáva, že sa v najbližšom období začne splácať, a že žalovanej s tým pomôžu aj rodičia. V čase poskytnutia peňazí sa nezaujímal o finančnú situáciu a o podnikateľské záležitostí žalovaného. Aj keď je pravdou, že sa rodiny v minulosti často stretávali, posledné roky je rozcestovaný, preto ani neskúmal bonitu žalovanej, najmä vzhľadom na ich pomoc v minulosti.
16. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
17. Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
18. Podľa § 57 ods.3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
19. Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
20. Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ods.2 cit. ust. ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
21. Podľa § 62 ods.1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
22. Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
23. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
24. Podľa § 9 ods.2 ZKR spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
25. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal odporovateľnosti (neúčinnosti) právnych úkonov týkajúcich s prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na jeho dcéru (žalovanú). Žaloba bola žalobcom uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonnom stanovenej lehote. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.
28. Konkurzné konanie voči úpadcovi sa začalo uznesením č.k. 2 K/42/2016 zo dňa 13.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č.201/2016 zo dňa 19.10.2016, konkurz na jeho majetok bol vyhlásený dňa 21.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č.207/2016 zo dňa 27.10.2016, teda konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 28.10.2016. Napadnuté právne úkony úpadcu v prospech spriaznenej osoby, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha bol urobený dňa 10.02.2012.
29. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v ustanoveniach § 57 až § 66 ZKR a je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky úkonu dlžníka, ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.
30. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, inak zanikne, pričom účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
31. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ZKR ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. ZKR pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 ZKR - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v § 59 ZKR - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. Súčasne ukladá oprávneným osobám právo ako aj povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej lehote, pod sankciou zániku tohto práva.
32. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.
33. Z predložených listín súd zistil, že žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods.2 ZKR a teda sa v danom prípade aplikuje právna domnienka - úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o takomto úmysle dlžníka, ak sa nepreukáže opak.
34. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
35. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že v tomto konaní nie je možné žalobcovi priznať uplatnené právo. Žalovaná v konaní úspešne vyvrátila domnienku svojej vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko v čase uzavretia predmetných zmlúv nemohla, vzhľadom na jej záujem a úmysel v tom čase nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, za finančné prostriedky ktorými disponovala, resp. jej boli požičané, ako to potvrdil aj vypočutý svedok vedieť, že si vystaviteľ vlastnej blankozmenky SALEV, s.r.o., nebude
plniť svoje povinnosti a veriteľ úpadcu ho vyzve ako ručiteľa na plnenie namiesto vystaviteľa zmenky. Teda predmet odporovania nadobudla v dobrej viere s úmyslom neskoršieho udomácnenia sa na nadobudnutých nehnuteľnostiach. Namietanú výšku kúpnej ceny pritom súd aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil ako nespornú, nakoľko žalobca netrval na jej znaleckom ohodnotení a teda skutkové tvrdenia žalovanej, výslovne žalobcom nepopreté považoval za nesporné.
36. Vzhľadom na uvedené preto nemal súd preukázané naplnenie tak všeobecných ako aj osobitných predpokladov, teda preukázanie, že príslušnými právnymi úkonom v čase uskutočnenia právnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že napadnuté právne úkony vzhľadom na značný časový odstup od vyhlásenia konkurzu spôsobili úpadok dlžníka alebo boli urobené počas úpadku dlžníka.
37. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.