Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-159-2017.pdf
PDF · 112.34 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/159/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcov: 1/ O. F., nar. XX. Z. XXXX, bytom Z., D. X. O. XX/XX a 2/ W. F., nar. XX. V. XXXX, bytom Z., D. X. O. XX/XX, obaja zastúpení JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou, Bratislava, Bernolákova 1, proti žalovaným: 1/ V. B., nar. XX. O. XXXX, bytom Y., C. XXX/XX, 2/ V. Z., nar. XX. P. XXXX, bytom N., A. XXX/XX a 3/ M. B., nar. XX. V. XXXX, N., Z. XXXX, Česká republika, všetci zastúpení JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Trnava, Hlavná 13, o 77.901 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/136/2014-241 zo dňa 6. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ až 3/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III. žalobcom uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 9,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia § 588, § 596, § 597 ods. 1 a 2, § 599 ods. 1 a § 504 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len O.z.).
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia dňa 3. februára 2014 uzatvorili so žalovanými kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli pozemky a rodinný dom v užívaní od roku 1974, t. j. ku dňu kúpy používanej 40 rokov, pričom pred kúpou predmetnej nehnuteľnosti boli dvakrát na ich obhliadke. Ako kupujúci majú právo v prípade skrytých vád uplatniť si právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo od kúpnej zmluvy odstúpiť ak neboli upozornení na zjavné vady, o ktorých žalovaní ako predávajúci vedeli. Žalobcovia od zmluvy odstúpili, avšak prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že im nevznikol nárok na odstúpenie od zmluvy, pretože neuniesli dôkazné bremeno, že nedodržanie projektovej dokumentácie pri výstavbe rodinného domu je vadou, v dôsledku ktorej by bola nehnuteľnosť neopotrebiteľná - neobývateľná a zároveň nepreukázali, že pri uzatvorení zmluvy si vymienili, že dom musí byť postavený presne v súlade s projektovou dokumentáciou. Až v konaní upresnili, že nedodržanie projektovej dokumentácie sa týka nadokenného prekladu a po vykonaní znaleckého dokazovania vytkli aj ďalšiu vadu a to že nebol dodržaný projekt pri medziokenných stĺpikoch pod týmto prekladom. Ani jedna z uvedených vád nedodržania projektu nebola vytknutá pri odstúpení od zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie znaleckého dokazovania na uvedené vady a
taktiež aj vzhľadom na jednoznačné vyjadrenie znalca, že statika domu nie je porušená. Vada vytknutá v odstúpení a to praskliny v stene boli viditeľné už pri obhliadne a žalobcovia sa na tieto vady aj pýtali, pričom boli informovaní žalovaným 1/ o spôsobe opravy. Išlo o zjavnú vadu, na ktorú boli upozornení. Podľa znalca sú praskliny systémovou poruchou stien vytvorených z pórobetónu. Nehnuteľnosť v čase kúpy mala 40 rokov, bola len bežne udržiavaná, nebola na nej vykonaná žiadna rekonštrukcia a stav stien zodpovedal veku a opotrebovaniu, s čím sa žalobcovia museli pri obhliadne oboznámiť. Pretože na zjavnú vadu boli žalobcovia upozornení, nemôžu si v konaní uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy. V prípade, ak by aj boli praskliny hlbšie, teda nielen v omietke, opätovne nebolo preukázané, že v ich dôsledku je nehnuteľnosť neopotrebiteľná, čo spôsobuje, že žalobcovia mali právo na primeranú zľavu z ceny a nie na odstúpenie od zmluvy. Dôvodom odstúpenia od zmluvy mali byť aj zle namontované okná, avšak opätovne bez bližšej špecifikácie, ktorých okien sa dotýkaná vada týkala a ako sa prejavila. Žalobcovia nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie zlej montáže okien, neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že predmetné okná boli zle namontované, preto odstúpenie od zmluvy aj z uvedeného dôvodu je neplatné.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože v konaní boli žalovaní plne úspešní a to aj v časti, v ktorej zastavil čiastočné konanie pre späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu.
5. Súd prvej inštancie uložil žalobcom taktiež povinnosť zaplatenia sumy 9,38 eur štátu, ktorým mu priznal ako náhradu uhradených výdavkov s ohľadom na výsledok konania, ktorú sumu štát vynaložil na úhradu znalečného.
6. Proti tomuto rozsudku podali v celom rozsahu odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ kúpnu cenu 77.901 eur a príslušenstvo z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobcovia vzhliadli odvolacie dôvody v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako v § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ako aj v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nakoniec v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia majú za to, že vadné plnenie v podobe nehnuteľnosti postavené v rozpore s projektovou dokumentáciou má za následok spustenie sledu viacerých udalostí, ktorých najzávažnejším výsledkom je narušená statika nehnuteľnosti, čo žalobcovia 1/ a 2/ pokladajú za vadu neodstrániteľnú. Svoje tvrdenia preukázali dôkaznými prostriedkami, a to dvoma odbornými posudkami vypracovanými znalcom z odboru statiky Ing. Deziderom Csenkym a výpoveďou Ing. A. G., ktorý pracuje v Technickom a skúšobnom ústave stavebnom so sídlom v Bratislave, pobočka Žilina. Z odborného vyjadrenia tzv. Statické posúdenie technického stavu nehnuteľnosti vypracovaného Ing. Csenkym vyplýva jednoznačný záver, že technický stav nehnuteľnosti na C. ulici v Y. nie je vyhovujúci, je potrebná okamžitá rekonštrukcia nehnuteľnosti, aby nedošlo k ohrozeniu statickej a mechanickej bezpečnosti objektu a ohrozenia zdravia ľudí. Aj vypočutý svedok Ing. A. G. jednoznačne uviedol, že nehnuteľnosť nie je postavená v súlade s projektovou dokumentáciou, čo má vplyv na statiku nehnuteľnosti. Ustanovený znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. upovedomil odvolateľov o mieste a čase obhliadky posudzovanej nehnuteľnosti konkrétne 12. januára 2016 o 10.00 hodine. Vzhľadom k tomu, že pri obhliadne nevykonal potrebné merania na zistenie skutkového stavu veci, požiadal žalovaného 1/ o vyhotovenie sondy v murive a zároveň povedal, že sa meranie po vykonaní sondy uskutoční pri druhej obhliadne v prítomnosti žalobcov, o ktorej ich mal vopred informovať. O druhej obhliadne však žalobcov neinformoval a vykonal merania bez nich. Následne ním bol vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému sa mali vyjadriť a ku ktorému sa aj vyjadrili podaním zo dňa 26. apríla 2016 v tom smere, že tento je nedostatočný a povrchný a že znalec sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré môžu mať vplyv na statiku v predmetnom vyjadrení, žiadali, aby bol znalec vypočutý. Prvoinštančný súd znalca Ing. Ilavského vypočul, pričom znalec sa pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku a neuviedol dôležitú vec a to, že znalec Ing. Csenky posudzoval inú časť nehnuteľnosti ako znalec Ing. Ilavský. Predmetné konštatovanie Ing. Ilavského pokladajú odvolatelia za veľmi významnú skutočnosť, pretože Ing. Ilavský jednoznačne potvrdil, že skutkový stav nezisťoval komplexne, ale len veľmi povrchne a čiastočne.
Vo svojich odpovediach na otázky bol veľmi nejednoznačný a hlavne priznal, že mnohým dôležitým skutočnostiam nevenoval pozornosť. Zároveň znalec Ing. Ilavský uviedol, že ak by tvrdenia žalobcov, ktoré vo svojom posudku neoveroval boli pravdivé, mali by významný vplyv na statiku nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 24. januára 2017, ktoré adresovali súdu prvej inštancie žiadali poskytnutie informácie v akom štádiu sa nachádza doplnenie znaleckého posudku, avšak doposiaľ im neprišla žiadna odpoveď. Uvedené považujú za odopretie práva na spravodlivý súdny proces a práva na informácie. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu absentuje hodnotenie vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu samostatne a všetkých vykonaných dôkazov zo vzájomnej súvislosti. Jediné čo z odôvodnenia vyplýva, že dôkazy súdom prvej inštancie boli v konaní vykonané a z čoho dôkazné prostriedky sú v prospech tvrdení žalobcov a jeden dôkazný prostriedok, znalecký posudok, ktorý mal byť doplnený, aby z neho bol jednoznačný záver. V bode 34 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tento uviedol, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobcom nevznikol nárok na odstúpenie od zmluvy, pretože nedodržanie projektovej dokumentácie pri výstavbe rodinného domu nemá za následok neopotrebiteľnosť nehnuteľnosti a neobývateľnosť a zároveň žalobcovia pri uzatváraní kúpnej zmluvy si nevymienili, že dom musí byť postavený v súlade s projektovou dokumentáciou. V tomto smere odvolatelia poukazujú na judikát ZSP 1996 č. 40 „Za vadu veci sa v zmysle § 597 O.z. považujú jej neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku, ktorej je možnosť využitia podstatne znížená. Pri rodinnom dome možno za takú vadu spravidla považovať nefunkčné kúrenie, kanalizáciu, nevhodnú izoláciu a vodové múry s konštrukčnými chybami“.
7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Uviedli, že z obsahu odvolania žalobcov sa nedá zistiť, v čom títo vidia namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ak ďalší dôvod žalobcovia udávali nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, mali zrejme na mysli nevykonanie doplňujúceho znaleckého posudku Ing. Ilavského na posúdenie únosnosti tzv. medziokenných pilierov, avšak tu súd prvej inštancie na strane 6 bod 19 správne konštatoval, že doplnenie tak posudku v tomto smere je nadbytočné a to s poukazom na jednoznačné závery znalca Ing. Ilavského. Naviac žalobcami navrhnuté doplnenie znaleckého dokazovania nesúhlasí s posúdením základnej otázky, ktorá je predmetom konania, t. j. či žalobcami kúpená stavba má také vady, ktoré žalobcovia uviedli ako dôvod pre odstúpenie od kúpnej zmluvy, a ktoré majú za následok, že stavbu - rodinný dom, nemožno využívať na účel, pre ktorý kupovali, teda na bývanie. V danej veci taktiež nie je ani zákonný dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p., keďže z odvolania sa nedá zistiť, v čom žalobcovia naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vidia. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a súdu tak vytýkajú, že nesprávne vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy, ich odvolacia námietka nedôvodná, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj v časti týkajúcej sa jednotlivých dôkazov vykonaných v predmetnej veci riadne a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Taktiež žalobcovia neboli obmedzení na svojich právach tým, že súd prvej inštancie nereagoval na ich žiadosť zo dňa 24. januára 2017 týkajúcej sa poskytnutia informácii, v akom štádiu sa nachádza doplnenie znaleckého dokazovania, že vo veci uskutočnil pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozhodnutie bez prítomnosti žalobcov a ich zástupcu, keďže súd aj v tomto smere v odôvodnení svojho rozhodnutia tento svoj postup riadne odôvodnil. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 15. júna 2017, z ktorého vyplýva, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojho odvolania, ktoré pokladajú za správne a v súlade so zákonom. Z vyjadrenia žalovaných k ich odvolaniu je zrejmé, že celú filozofiu tohto konania tak po právnej stránke ako aj po skutkovej vôbec nepochopili a alibisticky sa dookola oháňajú tvrdeniami, ktoré v tomto prípade a v jednom právnom štátne nemôžu byť akceptované.
8. K vyjadreniu žalovaných voči odvolaniu žalobcov sa vyjadrili aj žalobcovia podaním zo dňa 15. júna 2016 v tom smere, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojho odvolania.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C.s.p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. záväzný skutkový stav rozsudku súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku), ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o potrebe zamietnuť žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena) s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia.
12. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
13. Aj odvolací súd dospel k záveru, že po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v žalobe žalobcov nebolo možné prijať záver o osvedčení základných skutočností potrebných pre záver súdu o vyhovení žalobe.
14. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov o tom, že súd rozhodol v ich neprítomnosti, resp. neprítomnosti ich právnej zástupkyne napriek ospravedlneniu sa právnej zástupkyne a žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu ochorenia žalobkyne 2/ a nevyhnutnej starostlivosti žalobcu 1/ o ich maloletú dcéru, je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd upovedomoval o termíne pojednávania len zástupcu, ktorého si žalobcovia zvolili a keďže nemal v úmysle vykonať procesný úkon aj so žalobcami (výsluch strany sporu) nebol povinný týchto predvolávať, resp. upovedomovať a preto aj dôvod ospravedlnenia sa ich právnej zástupkyne súd prvej inštancie správne nepovažoval za dôležitý, čo jej aj oznámil.
15. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní poukazujú na absenciu hodnotenia vykonaných dôkazov (svedecká výpoveď Ing. Petra Kyselicu, statické posúdenia znalca Ing. Csenkyho, znalecký posudok Ing. Ilavského) je namieste uviesť, že prvoinštančný súd vychádzal v civilnom sporovom konaní zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z čl. 15 C.s.p. a tiež z § 191 C.s.p., ktorý stanovuje, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca spraví o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom ku správam získaným z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli sporovými stranami tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od samého začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodujúce z hľadiska hmotnoprávnej normy, ktorú plánuje na skutkové tvrdenia účastníkov aplikovať. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti sporovými stranami tvrdené má sudca za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Pre vyššie uvedené nemožno vidieť v postupe súdu prvej inštancie pochybenia, nakoľko vykonal rozsiahle dokazovanie, nevychádzal iba z jedného
dôkazu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie ustálil skutkový základ pre rozhodnutie z množstva dôkazov (bod 3. rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorých jasne plynie záver o zamietnutí žaloby kvôli nenaplneniu hypotézy právnej normy stanovenej v § 597 ods. 1 O.z.
16. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 C.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkov, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
17. Vyššie uvedený skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C.s.p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C.s.p., ktoré medzi stranami ani neboli sporné, a to i napriek opačnému názoru odvolateľov (žalobcov).
18. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa s použitím § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), preto tu nie je možné hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces.
20. Záverom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku
súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
21. Plne úspešným žalovaným odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II. tohto rozsudku).
22. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p. ).