Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/224/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. U. F. O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky P. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. G., B. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Tibor Bašista, advokát, Poprad, Štefánikova 8 a otca U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. P. - U., T. XXXX/ XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Schvaľuje sa rodičovská dohoda o osobnej starostlivosti o mal. U. F. O.. XX.XX.XXXX a o úprave styku otca s mal. U. v nasledovnom znení:

Z v e r u j e sa mal. U. F. O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Dohoda o úprave styku otca s mal. U. je nasledovná:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. U. každý párny týždeň v čase od piatka od 16:30 hod. do nedele do 17:30 hod., každý nepárny týždeň v utorok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., počas letných prázdnin a to tretí júlový týždeň uvedených letných prázdnin v čase od pondelka od 08:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku v čase od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., v nepárnom roku v čase od 24.12. od 08:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý rok vo veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 16:00 hod., s tým, že v čase určenom ako začiatok styku je otec oprávnený si maloletého vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v uvedenom čase mu ho odovzdať a v čase určenom ako koniec styku je otec povinný maloletého vrátiť matke v mieste bydliska matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. výživným vo výške 200,- Eur mesačne, počnúc od 11.08.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. U. za obdobie od 11.08.2017 do 31.10.2018 sa n e u r č u j e .

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti týkajúcej sa výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov štátu voči otcovi v celkovej výške 4,56 Eur, ktoré je otec p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov štátu voči matke v celkovej výške 4,56 Eur, ktoré je matka p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 09.08.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2017 domáhala, aby súd zveril mal. U.R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné by bol otec povinný platiť k jej rukám, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s mal. U. a to tak, že tento je oprávnený sa s ním stýkať každý párny víkend od soboty v čase od 08.000 hod. do nedele do 17.00 hod., každý rok v čase veľkonočných sviatkov a to v pondelok v čase od 08.00 hod. do 16.00 hod., s tým, že si otec syna pri každej úprave styku prevezme v mieste pobytu matky a tam ho aj odovzdá a, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že sa im dňa 08.01.2014 narodil mal. U., s otcom tohto dieťaťa nie sú manželia, mali spolu partnerský vzťah. Mal. U. sa narodil s diagnózou E25 kongenitálna adrenálna hyperplázia (CAH). Pri tomto ochorení je prísne kontrolovaná liečba u endokrinológa podávaním kortizolu, aby sa predchádzalo metabolickému rozvratu, úrazom a akútnym ochoreniam. S otcom mal. U. spolu nežijú, od narodenia sa o syna stará ona sama. Okrem bežných výdavkoch na ošatenie, stravné, hygienu a bývanie má z dôvodu vážnych zdravotných problémov syna zvýšené náklady súvisiace s jeho liečbou.

3. Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 13.11.2017, doručeným súdu dňa 14.11.2017, v ktorom navrhol, aby súd zveril maloletého do starostlivosti matky, jeho zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 60,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby upravil jeho styk s maloletým tak, že je oprávnený sa s ním stýkať každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., prvý júlový týždeň počas letných prázdnin každý párny rok, počas vianočných sviatkov na štedrý deň od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý rok v čase veľkonočných sviatkov a to v pondelok v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že si maloletého prevezme v mieste trvalého pobytu matky a matka je povinná maloletého na styk s ním riadne pripraviť. Zároveň v tomto vyjadrení uviedol, že je zamestnaný na pozícií predajca tovaru, obchodný zástupca v spoločnosti S. F., F..E..D.. Jeho hrubý mesačný príjem je 500,- Eur, iný príjem nemá. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, v súčasnosti býva v prenájme, pričom mesačná splátka nájmu tvorí sumu 150,- Eur. Motorové vozidlo, ktoré používa, má požičané od brata a jeho mesačné náklady na pohonné hmoty sú 50,- Eur. Ďalšie prostriedky vynakladá na stravné vo výške 100,- Eur, lieky a drogériu vo výške 20,- Eur a oblečenie vo výške 50,- Eur. Matke maloletého mesačne prispieva sumou 300,- Eur a taktiež uhrádza splátky sporenia pre maloletého vo výške 120,- Eur. Aby bol schopný pokryť všetky výdavky musel si požičať finančné prostriedky. Dňa 15.01.2017 uzavrel Zmluvu o pôžičke, kde sa zaviazal svoj dlh splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur. Pôžičku si zobral hlavne za účelom pokrytia všetkých nevyhnutných nákladov na domácnosť a potreby maloletého. Jeho celkové náklady na domácnosť tak činia 820,- Eur. V súčasnosti pokrýva prevyšujúce náklady z prostriedky z pôžičky. Snaží sa zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletého a to aj s prihliadnutím na svoje schopnosti a možnosti. Matke maloletého sa niekoľko krát pokúšal vysvetliť, že momentálne nie sú jeho príjmy dostatočne vysoké na to, aby jej mohol ponúknuť peňažné prostriedky až v takej výške, ako to od neho požadovala. Ona však na tom nástojila a pohrozila mu, že, ak jej peňažné prostriedky v takej výške neposkytne, neumožní mu styk s maloletým. Má za to, že súčasná výška výživného s ohľadom na vek a súčasné potreby maloletého, niekoľkokrát prevyšuje reálne náklady vynakladané navrhovateľkou na potreby maloletého.

4. Matka sa k vyjadreniu otca písomne vyjadrila podaním zo dňa 25.01.2018, v ktorom uviedla, že doposiaľ plnené výživné bolo zo strany otca maloletého hradené na základe dohody rodičov o výške výživného v sume 300,- Eur mesačne, ktoré zohľadňuje jeho potreby na výživu a výchovu, zlý zdravotný stav a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Matka maloletého má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére, o čom bol otec maloletého uzrozumený už v minulosti. Nie je zrejmé a ani zo strany otca maloletého uvádzané, žeby od času dohody rodičov o výške výživného došlo na jeho strane alebo mal. dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného a to

spôsobom, ktorý nie je v záujme maloletého. Práve naopak, otec maloletého opakovane otec maloletého ubezpečoval matku maloletého, že nemá ani najmenší problém prispievať výživným v dohodnutej výške. Matka označila tvrdenia otca o tom, že výška výživného je hradená na základe hrozby, že, ak nebude plniť podľa dohody, neumožní mu styk s maloletým, za nepravdivé. Bolo to práve naopak, otec jej niekoľko krát pohrozil, že jej nebude prispievať, ak podá návrh na súd. V súvislosti s úpravou styku uviedla, že maloletý nechce chodiť k otcovi, hoci ho matka riadne na styk pripravuje a snaží sa, aby nebol pod tlakom a stresovaný. Zohľadňuje najmä jeho zdravotný stav a potrebu zvýšenej starostlivosti, vzhľadom na jeho celoživotnú diagnózu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

6. Matka maloletého býva spolu s maloletým a svojim ďalším nezaopatreným dieťaťom v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a v ktorom žijú aj rodičia matky maloletého. Uvedený rodinný dom pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek, pričom matka s mal. deťmi obýva jednu z nich a táto pozostáva z 5-tich izieb, kuchyne a príslušenstva. Matka je poberateľ rodičovského príspevku, ktorý pôvodne poberá vo výške 213,52 Eur a t.č. vo výške 214,70 Eur mesačne a prídavkov na dve mal. deti, pôvodne vo výške 47,04 Eur mesačne, t.č. vo výške 47,54 Eur mesačne. Od 01.09.2017 sa zamestnala v materskej škôlke, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 474,- Eur mesačne. V mesiaci 2017 jej bolo vyplácané ešte ošetrovné vo výške 8,04 Eur denne. Matka tiež k 31.08.2017 ukončila výkon živnostenskej činnosti. Náklady na domácnosť, ktorú obýva s maloletým predstavujú výdavky na poplatky SIPO (elektrina, voda) v sume cca 239,30 Eur mesačne, od 09/2017 vo výške 250,44 Eur mesačne. Tiež uhrádzala nedoplatok za notebook vo výške 73,54 Eur mesačne, spláca úver v UniCredit Bank v sume 121,12 Eur mesačne, platí poplatok za komunálny odpad v celkovej výške 62,94 Eur ročne a daň z nehnuteľnosti vo výške 73,05 Eur ročne. Náklady na poistenie v domácnosti predstavujú sumu 87,16 Eur ročne. Okrem mal. U. má vyživovaciu povinnosť ešte k jednému nezaopatrenému dieťaťu, mal. R. O.. XX.XX.XXXX.

7. Otec maloletého bol v období od 01.01.2016 do 31.07.2016 bol zamestnancom spoločnosti S. F..E..D.., kde za uvedené obdobie dosiahol čistý príjem vo výške 2.910,51 Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 415,79 EUR. Od 01.08.2016 je zamestnancom spoločnosti S. F. F..E..D.., kde za obdobie od 01.08.2016 do 31.12.2016 obdobie dosiahol čistý celkový príjem vo výške 2.048,18 Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 409,64 EUR, a za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 mu bola vyplatená celková čistá mzda vo výške 5.362,- Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 446,83 EUR. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni za mesiace január 2018 až apríl 2018 vrátane mu bol u tohto zamestnávateľa vyplácaný hrubý príjem vo výške 550,- EUR mesačne, pričom úhrn poistného do tejto poisťovne činil 51,70 EUR za každý z týchto mesiacov, za mesiac máj 2018 a jún 2018 mu bol vyplatený hrubý mesačný príjem 580,- EUR pričom odvod do poisťovne činil 54,52 EUR za každý z týchto mesiacov, za mesiac júl 2018 mu bol vyplatený hrubý príjem 579,67 EUR pri odvode do poisťovne vo výške 54,47 EUR a za mesiac august 2018 mu bol vyplatený hrubý príjem 585,46 EUR pri odvode do poisťovne vo výške 55,01 EUR. Podľa účastníckej výpovede otca tieto vyššie uvedené príjmy údajne tvorili jeho jediný príjem do jeho domácnosti za obdobie od 01.01.2016 po dnešok.

8. Podľa výpisu z obchodného registra bol otec v období od 29.11.2013 do 09.07.2018 spoločníkom v obchodnej spoločnosti E.Á. - R. F. F..E..D.., P., v ktorej svoj obchodný podiel previedol, na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 19.04.2018, na druhého spoločníka za hodnotu 2.500,- Eur. Podľa výpovede otca uvedené finančné prostriedky použil na splatenie svojho dlhu voči svojmu bratovi.

9. Z účtovnej závierky uvedenej spoločnosti za rok 2016 vyplynulo, že táto dosiahla za uvedené obdobie kladný hospodársky výsledok v celkovej výške 33.668,- Eur a za obdobie r. 2017 v celkovej výške 2.937,- Eur. Podľa účastníckej výpovede otca z tejto spoločnosti za cele obdobie jeho účasti v nej mu neplynuli žiadne príjmy a ani nemal s ňou žiadne výdavky.

10. Otec je aj naďalej jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti F. F..E..D.. a to od 22.10.2016, kedy uvedená obchodná spoločnosť podľa zverejnenej účtovnej závierky za rok 2016 mala kladný hospodársky výsledok vo výške 7.000,- Eur a za r. 2017 záporný hospodársky výsledok vo výške

480,- Eur. Podľa výpovede otca je táto obchodná spoločnosť od začiatku nefunkčná a neplynuli mu z nej žiadne príjmy a ani nemal s ňou žiadne výdavky.

11. Podľa otcom vyčíslených nákladov tento dosahuje výdavky na svoju domácnosť v sume 150,- Eur mesačne ako nájomné za byt, ktorý obýva, na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.03.2010 medzi ním a jeho bratom, pričom podľa jeho účastníckej výpovede ďalšie výdavky v súvislosti s bývaním predstavujú výdavky na energie v uvedenom byte vo výške cca 143,- Eur mesačne. Tieto podľa účastníckej výpovede otca mu v období pred poskytnutím pôžičky od brata mal preplácať práve tento jeho brat, ktorý mu uvedený byt prenajal. Ďalšie výdavky predstavujú náklady na stravu v sume cca 100,- Eur mesačne, náklady na PHM do auta, ktoré používa od brata v sume 50,- Eur mesačne, náklady na drogériu v sume 20,- Eur mesačne a oblečenie v sume 50,- Eur mesačne. Otec sa však vo svojej výpovedi vyjadril, že on výdavky na svoju domácnosť nejako nesleduje.

12. V spoločnej domácnosti otec t.č. býva so svojou partnerkou, ktorá poberá rodičovský príspevok z Čiech, ktorého výšku nevedel uviesť a zároveň samotný otec poberá prídavok na svoje ďalšie mal. dieťa, mal. Z., ktorý sa mu narodil s jeho terajšou partnerkou dňa 05.06.2018. Výdavky na tohto syna vyčísľoval sumou cca 50,- EUR mesačne.

13. Otec tak isto spláca pôžičku svojmu bratovi čiastkou 30,- Eur mesačne, ktorú si vzal vo výške 4.800,- Eur, na základe písomnej zmluvy zo dňa 15.01.2017. Podľa výpovede otca už iné úvery, ani pôžičky nemá a ani v minulosti nemal. Podľa výpovede otca ho vraj podporuje aj jeho rodina.

14. Mal. U. t.č. navštevuje materskú školu, kde sú ročné poplatky vo výške cca 500,- Eur ročne. Výdavky na lieky, pobyt v nemocnici a cestovné spojené so šetrením jeho zdravotného stavu sa pohybujú vo výške cca 500,- Eur ročne a celkové ročné výdavky spojené so zakupovaním oblečenia, obuvi a výletov sú vo výške cca 1.000,- Eur ročne. Maloletý má zdravotné problémy, kedy je liečený u endokrinológa s diagnózou konginentálna adrenálna hyperplázia, užíva lieky kortizol, matka mu tak isto uhrádza 48,60 Eur mesačne úrazové poistenie. Podľa matkou vyčíslených nákladov pre r. 2017, tieto u maloletého tiež predstavovali mesačné náklady na drogériu v sume 50,- Eur, lyžiarsku výbavu - lyžiarky, lyže 140,- Eur, korčule 30,- Eur, kolobežku 50,- Eur. Náklady na oblečenie vyčíslila sumou 1.440,- Eur za rok a na lieky 540,- Eur ročne.

15. Podľa zhodného tvrdenia oboch rodičov maloletého pre obdobie mesiacov júl 2016 - december 2017 vrátane, doloženého aj výpismi z bankového účtu matky, otec doposiaľ prispieval na výživu mal. U. za obdobie od júla 2016 do novembra 2017 vrátane sumou 300,- Eur mesačne, za obdobie od 12/2017 do 10/2018 vrátane sumou 200,- Eur mesačne. Z účastníckej výpovede otca vyplynulo, že úhrady tohto výživného realizoval z pôžičky, ktorú v sume 4.800,- EUR dňa 15.01.2017 obdržal od svojho brata. Tiež sa vyjadril, že pokiaľ by sa s matkou maloletého nestretli na súde ohľadom tejto úpravy, naďalej by poukazoval výživné na syna 300,- Eur mesačne, avšak zdôrazňoval, že takéto úhrady výživného by realizoval to len z dôvodu, že ho podporoval jeho a on (otec) samotný je ochotný a schopný zo svojho príjmu takúto sumu výživného uhrádzať.

16. Podľa znaleckého posudku súdnej znalkyne P.. W. F. č. 54/2018, matka maloletého je osobnostne zrelá dospelá osoba, ktorá je priebojná, sebavedomá, dôveruje si, je aj diplomatická a impluzívna. Ide o zodpovednú osobu, ktorá je vytrvalá a rozhodná a predstavuje zodpovedného a starostlivého rodiča, ktorý žiadnym spôsobom mal. U. neohrozuje. Otec maloletého podľa uvedeného znaleckého posudku patrí medzi tzv. rozhodnejšie typy osobnosti s vyrovnaným emočným reagovaním, s rozvážnym a zdržanlivým konaním s príklonom k objektívnym hodnoteniach situácií a s dôverou ľudí. V roli otca nie je pre maloletého rizikový, ani negatívne orientovaný k výchove syna, ako rodič. Jeho osobnostná štruktúra je primerane vyvážená a integrovaná, bez markérov psycho-patologického resp. neurotického správania. Znalkyňa konštatuje, že obaja rodičia majú pozitívny citový vzťah k maloletému, sú starostliví a prejavujú dobré rodičovské správanie k dieťaťu. Pociťujú uspokojenie aktuálnych potrieb v takej miere a rozsahu, ktoré maloletému prospievajú. Ani u jedného z rodičov znalkyňa nezistila predstieraný záujem o syna. Model správania sa s otcom je pre maloletého alternatívnym modelom, je pre neho zdrojom istoty a stimulácie. Maloletý je vo fáze vývoja, kedy sa identifikuje s otcom, čo obohacuje jeho identitu a posilňuje sebavedomie. Podľa zistení znalkyne otca vníma pozitívne, teší sa mu, je s ním rád a rešpektuje jeho pokyny. Vo vzťahu k matke je maloletý pozitívny, preferuje ju, dôveruje jej a obracia sa k nej bezprostredne a spontánne tak, ako k otcovi. Znalkyňa zastáva názor, že maloletý, vzhľadom na svoj

vek, nie je ešte spôsobilý chápať a formulovať svoj vlastný názor a nevie preto ani vyjadriť sa k želaniam do budúcnosti. Preberá názor okolia na seba ešte nekriticky, tak, ako mu je prezentovaný. Na celý proces rozdelenia rodičov sa pozerá egocentricky, bez ohľadu na postoje a pocity rodičov, celému procesu ešte nerozumie. Nemá však negatívny vzťah ani k jednému z rodičov, neodmieta ich. Znalkyňa vylúčila, aby dieťa bolo zámerne negatívne ovplyvňované proti druhému z rodičov. Odporučila úpravu styku otca s maloletým v takom rozsahu, ako to navrhuje otec s výnimkou veľkej noci, kde začiatok styku by sa mal upraviť na 08.00 hod. a to pre liekový režim dieťaťa. Podľa jej názoru požiadavka na úpravu styku otca so synom je vyjadrená v takej frekvencii, ako sa obvykle vzťahuje na detí veku syna, ide teda o štandardnú požiadavku na úpravu styku vo veku dieťaťa. Podľa názoru znalkyne dieťa má trvalý zdravotný problém, vyvíja sa a pre deti s tak závažným ochorením je veľmi dôležité, aby malo rovnomerný a pravidelný styk s osobami, ku ktorým si vytvorilo pozitívne citové puto, čo je u maloletého smerom k obom rodičom, preto nie je vhodné, aby dieťa malo okrem zdravotných obmedzení aj psychické obmedzenia, pričom v budúcnosti by mu to neprospievalo a to hlavne v socializačnom vývine.

17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

19. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

30. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa , podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.

31. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.06.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

35. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.

36. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

37. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

38. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

39. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

40. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

41. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

42. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

43. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je možné schváliť rodičovskú dohodu o osobnej starostlivosti o mal. U. F. O.. XX.XX.XXXX a o úprave styku otca s mal. U. v znení, v akom ju rodičia maloletého uzavreli na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.

44. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije u matky, tá sa o neho riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby nebola schválená rodičovská dohoda v tej časti, na základe ktorej mal byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.

45. Pokiaľ ide o tú časť dohody, ktorá pojednáva o úprave styku otca so synom, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že táto je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko mu zabezpečuje plnohodnotný styk s otcom, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti, vychádza aj zo záverov znaleckého dokazovania.

46. Pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca na maloletého U., súd vychádzal z príjmových, majetkových a osobných pomerov oboch rodičov maloletého, ako aj z odôvodnených potrieb samotného maloletého.

47. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

48. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

49. Otec maloletého za obdobie od 01.01.2016 po dnešok vykazuje priemerný mesačný príjem v čistom od cca 409,64 EUR mesačne (druhá polovica roka 2016) do 446,83 EUR mesačne (v priebehu roka

2017), resp. za posledné mesiace tohto roka /máj, jún, júl august 2018/ v sume cca 580,- EUR mesačne v hrubom. Podľa jeho tvrdení iný príjem, s výnimkou prídavku na dieťa, nemá.

50. Výdavky na jeho domácnosť sa pritom pohybujú vo výške cca 593,- EUR mesačne vrátane už zarátaných výdavkov na jeho ďalšieho syna. (150,- Eur mesačne ako nájomné + výdavky na energie cca 143,- Eur mesačne + náklady na stravu v sume cca 100,- Eur mesačne + PHM do auta, ktoré používa od brata v sume 50,- Eur + na drogériu v sume 20,- Eur mesačne + oblečenie v sume 50,- Eur + na druhého v sume 50,- Eur).

51. Napriek tejto skutočnosti však dosiaľ dokázal na výživu mal. U. poukazovať sumu 300,- EUR mesačne za obdobie od júla 2016 do novembra 2017 vrátane a sumu 200,- EUR mesačne za obdobie od decembra 2017 do októbra 2018, teda aj potom, čo sa mu v júni 2018 narodil druhý syn Z..

52. Podľa výpovede otca údajne toto výživné hradil z pôžičky 4.800,- EUR, ktorú v januári 2017 obdržal od brata, čo však číselne nesedí natoľko, nakoľko pokiaľ by túto sumu výlučne použil len na úhradu výživného pre mal. U., bol by ju býval vyčerpal už v auguste 2018 (4.800,- EUR mínus 10 mesiacov / t.j. február 2017 až november 2017 vrátane / krát 300,- EUR = 1.800,- EUR a to delené 200,- EUR = 9 mesiacov, teda od decembra 2017 do augusta 2018 vrátane). Navyše zostáva nezodpovedané z akých peňažných prostriedkov uhrádzal výživné v sume 300,- EUR každý mesiac za obdobie celého roku 2016 a január 2017, keďže v tom období nemal žiadnu pôžičku, podľa jeho vlastnej výpovede jeho príjem do domácnosti tvoril len jeho príjem od zamestnávateľov S. F..E..D.. (od 01.01.2016 do 31.07.2016) v sume cca 415,79 EUR mesačne a S. F. F..E..D.. (od 01.08.2016) v sume cca 409,64 EUR mesačne, z ktorého si mal ešte uhrádzať aj výdavky na vlastnú domácnosť.

53. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

54. Súd je toho názoru, že príjmové pomery otca sú, vzhľadom na vyššie prezentované skutočnosti, iné než súdu dokladoval a síce sú podstatne vyššie, a tieto dovoľujú otcovi aj naďalej uhrádzať na mal. U. sumu 200,- EUR, ako sumu mesačného výživného, tak ako to robil doteraz a to dokonca aj po takej zmene pomerov na jeho strane, akou je narodenie ďalšieho dieťaťa na jeho strane a teda pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti.

55. Pokiaľ ide o nákladové položky na dieťa, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie takýchto nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie , stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením dochádzky do materskej školy, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, a nie v neposlednom rade aj výdavky súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

56. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

57. Z prezentovaných nákladov na maloletého U. vyplynulo, že tieto, pokiaľ ide len o náklady na materskú školu, predstavujú sumu cca 50,- EUR mesačne. Medzi ďalšie nevyhnutné výdavky, na ktoré je u maloletého dieťaťa potrebné prihliadať na výdavky na domácnosť, ktorú obýva, čo predstavuje bez stravy sumu cca 130,- EUR mesačne (t.j. SIPO poplatky 250,44 Eur mesačne: 3 členovia domácnosti =

83,48 EUR/mes., splátka úveru v UniCredit Bank v sume 121,12 Eur mesačne: 3 členovia domácnosti = 40,37 EUR/mes., poplatok za komunálny odpad v celkovej výške 62,94 Eur ročne : 12 mesiacov : 3 členovia rodiny = 1,75 EUR/mes., daň z nehnuteľnosti vo výške 73,05 Eur ročne: 12 mesiacov : 3 členovia rodiny = 2,03 EUR/ mes., poistenie v domácnosti predstavujú sumu 87,16 Eur ročne - 12 mesiacov : 3 členovia rodiny = 2,42 EUR/ mes. Ďalej sú to náklady na oblečenie, obuv, ktoré matka vyčísluje ročnou sumou cca 1,000,- EUR.

58. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, jeho vek, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času už má aj ďalšie vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na maloletého U. na sumu 200,- Eur mesačne za obdobie od podania návrhu, ktorú otec doteraz aj riadne platil, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

59. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 11.08.2017, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

60. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy návrh podala už relevantné skutočnosti pre priznanie výživného tu dané boli a boli matke známe. Preto súd neurčoval výživné spätne pred podaním návrhu.

61. Zároveň bolo preukázané, že otec maloletého prispieval na výživu mal. U. za obdobie od júla 2016 do novembra 2017 vrátane sumou 300,- Eur mesačne a za obdobie od decembra 2017 do októbra /2018 vrátane sumou 200,- Eur mesačne, teda súdom určené výživné na maloletého má za obdobie od 11.08.2017 do 31.10.2018 už uhradené, preto súd otcovi neurčil žiadne zaostalé výživné za toto obdobie.

62. Súd vymedzil koniec obdobia, za ktoré posudzoval zaostalé výživné k 31.10.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac október 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

63. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

64. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

65. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

66. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, nakoľko otec vo svojom návrhu navrhol o týchto rozhodnúť výrokom, aby žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na ne.

68. Súd postupujúc v zmysle § 52 citovaného zákona o týchto trovách rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odvodňovali priznať ich náhradu niektorému z účastníkov tohto konania.

69. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

70. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

71. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

72. Trovy štátu v tomto konaní predstavovala suma 9,12 EUR, ako suma, ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu na úhradu uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 16P/224/2017-90 zo dňa 21.5.2018 priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu PhDr. W. F. v celkovej výške 389,12 EUR za vypracovanie znaleckého posudku potom, čo toto nebolo uvedené znalečné vykryté v plnej miere sumou preddavkov, ktoré zložili v tomto konaní obaja rodičia v sume po 190,- EUR každý z nich.

73. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie, kedy bolo potrebné po odbornej stránke zistiť, či je možné upraviť styk otca so synom spôsobom, akým sa tento dožaduje, a ktorý matka odmietala. Išlo teda o úkon, ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletého dieťaťa, aby sa po odbornej stránke ustálilo, akým spôsobom a v akom rozsahu sa má tento styk otca so synom uskutočňovať, aby to bolo na prospech dieťaťa. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade nákladov na takéto znalecké dokazovanie podieľal rovnakou mierou, teda v polovici.

74. Každý z rodičov na úhradu týchto nákladov prispel zloženým preddavkom vo výške 190,- Eur, takže ku dňu rozhodovania súdu k úhrade tejto príslušnej čiastky uvedených nákladov každému z rodičov ostávalo uhradiť ešte sumu 4,56 EUR (t.j. 1 z zo štátom uhradenej sumy 9,12 EUR ).

75. Preto súd z trov štátu vo výške 9,12 Eur, ktoré súd vyplácal na doplatenie vyššie uvedených nákladov na odmenu súdnej znalkyne, zaviazal každého z rodičov na úhradu sumy 4,56 EUR, nakoľko vzhľadom na prezentované príjmové a majetkové pomery každého z týchto rodičov, ich výdavky a aj celkovú výšku uvedeného doplatku, bol toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach každého z týchto rodičov tieto trovy štátu uhradiť v súdom určenom rozsahu a to v lehote do 3 dní, od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).

Rodičia maloletého proti ostatným výrokom tohto rozsudku a kolízny opatrovník proti všetkým výrokom tohto rozsudku môžu podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.