Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-115-2017.pdf
PDF · 106.82 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, H., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Ellingerom, Wolkrova 41, Bratislava a otca C. Y., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - M., t.č. bytom C. H. XXXX, Š. - G., zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Wilsonova 6, Bratislava, o určenie výživného a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú Y. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Y. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX,- eur mesačne od 1.6.2017 do 31.8.2018 a sumou 180,- eur mesačne od 1.9.2018, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 1.6.2017 do 31.10.2018 vo výške 610,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2018 pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 19.00 hod do nedele do 18.00 hod. Otec si vyzdvihne maloletú v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určený čas odovzdá matke.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vo výške 700,- eur mesačne, splatnou vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od 15.6.2017. Zároveň žiadala aj o priznanie výživného spätne za obdobie posledných troch rokov pred podaním návrhu, nakoľko otec sa absolútne odmieta podieľať na výživnom čo i len v minimálnej miere.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec si voči maloletej dcére vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Mesačné náklady sa matka snaží pokryť svojim príjmom, spotrebným úverom a finančnou a
materiálnou pomocou svojej rodiny. Táto situácia je však dlhodobo neúnosná. Otec sa od narodenia o maloletú dcéru nezaujímal po žiadnej stránke a nikdy na ňu neprispieval. Otec pracoval a zrejme stále pracuje v Rakúsku, od začiatku však matke odmietal dávať rodinné prídavky, ktoré tu dostával. Byt, v ktorom matka býva, síce zakúpil otec maloletej, ale v roku 2015 ho daroval matke. Zámerom bolo ponechať byt maloletej dcére, ale nakoľko finančný ústav nesúhlasil s tým, aby bol darovaný maloletému dieťaťu, vlastníkom bytu sa stala matka maloletej. Matka tiež prispela na kúpu tohto bytu sumou cca 9.000,- eur. Byt je zaťažený hypotekárnym úverom s aktuálnym dlhom v čiastke 55.000,- eur. Otec síce daroval byt matke, ale v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 10C/53/2017 žiada o vrátenie daru.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že matka zamlčiava podstatné skutočnosti. Počas vzájomného spolužitia to bol práve on, kto výlučne platil všetky náklady na úver a bývanie a podieľal sa tiež na výdavkoch na maloletú dcéru a na stravu. V spoločnej domácnosti žili do konca mája 2017, kedy sa s ním matka nečakane rozišla a v podstate ho vyhodila z bytu. Otec na matku slovne neútočil. Dôvodom, prečo otec musel odísť z bytu, bolo to, že matka si našla iného partnera. Aj po tom, čo bol otec nútený odísť zo spoločnej domácnosti, naďalej platil úver na byt splátkami vo výške cca 550-750,- eur mesačne. Poprel, že by matka prispela na kúpu tohto bytu sumou 9.000,- eur. Kúpu bytu otec financoval z vlastných úspor a z úveru v sume 90.000,- eur. Otec zakúpil do bytu aj kompletné vybavenie, keďže byt bol nezariadený. V roku 2015 mal veľké zdravotné problémy, ktoré súviseli s vysokým tlakom a pre ktoré bol niekoľkokrát hospitalizovaný v nemocnici v Rakúsku. Byt, ktorý kúpil, chcel previesť darovacou zmluvou na maloletú dcéru. Matka maloletej však vyhotovila darovaciu zmluvu, ktorou previedla byt na seba. Avšak úver, ktorý bol poskytnutý na kúpu tohto bytu, naďalej zostal evidovaný na otca, tento si matka na seba nepreviedla. U otca naďalej pretrvávajú jeho zdravotné problémy, pravidelne užíva predpísané lieky, ktoré zakupuje v Rakúsku, kde je aj zdravotne poistený. V súvislosti so zdravotným stavom mu bolo doporučené, aby vykonával ľahšiu prácu. Preto u neho došlo k zmene zamestnávateľa a tým aj k poklesu jeho príjmu. Matka si v minulosti bezdôvodne vzala vysoký spotrebný úver v sume až 8.000,- eur, ktorý okrem sumy 1.500,- eur minula pre seba, na oblečenie a podobne. Od júna 2017 otec platí na maloletú dcéru výživné v sume 100,- eur mesačne, ktorá je na hranici jeho možností. Naďalej totiž platí aj úver, ktorý si zobral na zabezpečenie spoločného bytu pre rodinu, v ktorom teraz býva matka s maloletou dcérou. Aj týmto spôsobom sa otec podieľa na zabezpečení potrieb maloletej dcéry. Matkou požadovaná výška výživného nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a ani potrebám maloletej dcéry. Otec sa s maloletou dcérou stretáva a chce sa s ňou pravidelne stretávať aj do budúcnosti. Otec preto navrhoval zveriť maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť vo výške 100,- eur mesačne a jeho styk s maloletou upraviť každú párnu nedeľu v roku v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Režim stretávania sa s maloletou počas prázdnin navrhoval ponechať na dohodu rodičov.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s rodným listom, potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi rodičov, výpismi z účtu, výpisom z listu vlastníctva, zmluvou o poskytnutí úveru, zmluvou o splátkovom úvere, lekárskymi správami, prehľadom elektronickej komunikácie, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Maloletá Y. sa narodila z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Aktuálne navštevuje X. Ročník základnej školy. Býva spoločne s matkou. Medzi mesačné výdavky maloletej matka zahrnula: stravné v škole 40,- eur, krúžok gymnastika 40,- eur, doučovanie z matematiky 50,- eur, pevný internet 15,- eur, mobilný internet 8,50 eur, cestovanie MHD 15,- eur, vreckové 50,- eur, školské potreby 10,- eur, strava doma 250,- eur, drogéria 30,- eur, lieky 20-25,- eur, kultúra, kino 20,- eur, bývanie 50,- eur, ošatenie a obuv 70,- eur, cestovanie každý druhý víkend k starej mame 40,- eur, cestovanie k lekárovi 20,- eur, športové potreby 50,- eur, kredit na mobil 12,- eur.
6. Matka maloletej je zamestnaná, do februára 2018 dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 640,44 eur netto. Následne nastúpila na materskú dovolenku a poberala materskú vo výške 590,- eur mesačne. V marci 2018 totiž matke pribudla vyživovacia povinnosť k dcére J. C.. Náklady na maloletú J. vyčíslila na sumu 100,- eur, pričom jej biologický otec prispieva na jej výživu a na domácnosť sumou 200,- eur. Matka maloletej je spoluvlastníčkou ornej pôdy v obci Š. v spoluvlastníckom podiele 1/27 a spoluvlastníčkou rodinného domu v obci Š. - G., ktorý zdedila po svojom otcovi, v spoluvlastníckom podiele 1/4. Okrem toho je výlučnou vlastníčkou bytu s garážovým státím v H., v ktorom momentálne býva spoločne so svojimi deťmi. O tento byt vedie otec maloletej Y. súdny spor a domáha sa vrátenia
daru. Medzi mesačné výdavky matky patria: náklady na bývanie 140,- eur, splátka spotrebného úveru 138,61 eur, výdavky na stravu, ošatenie a veci bežnej potreby.
7. Otec maloletej pracuje v Rakúsku, za obdobie 09/2017-08/2018 dosiahol priemerný mesačný príjem 1364,- eur netto. Do práce denne dochádza. Otec spočiatku býval v rodinnom dome v Š., ktorého vlastníkom je jeho dospelý syn N.. Na bývanie mu prispieval tým, že každý druhý mesiac platil elektriku 35,- eur, podieľal sa polovicou na nákladoch za vodu (25,- eur polročne) a polovicou na nákladoch na kúrenie (palivo 700,- eur ročne). V súčasnosti býva u svojej matky v Š., kde prispieva na bývanie sumou 100,- eur. Sám nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani iný majetok vyššej hodnoty. Otec sa lieči na vysoký krvný tlak, okrem toho je aj v starostlivosti nefrológa pre chronické zlyhávanie obličiek. Mesačné výdavky otca pozostávajú z nasledovných položiek: strava 150,- eur, bývanie 100,- eur, zdravotná starostlivosť 120,- eur, pohonné hmoty 230,- eur, oblečenie 40,- eur, hygienické potreby 25,- eur, voľnočasové aktivity 20,- eur, výživné na maloletú 100,- eur, splátka hypotekárneho úveru 507,12 eur, pracovné oblečenie 20,- eur, mobilný telefón 20,- eur, TV a internet 6,90 eur. Okrem maloletej Y. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
8. Matka maloletej vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. S otcom maloletej žili s spoločnej domácnosti do mája 2017. Za celých 11 rokov otec poberal v Rakúsku prídavky na deti vo výške cca 180,- mesačne, ktoré si ponechal a tieto matke nedával. Otec na maloletú dcéru neprispieval, jediným jeho príspevkom bola splátka úveru. Keď matka nemala peniaze, poslal ju za jej rodičmi. Otec síce matke daroval byt, ale v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn 10C/53/2017 sa domáha vrátenia daru. Postupne sa zbavuje svojho majetku, na svojho syna previedol polovicu domu, ktorý vlastnil. Otec síce tvrdí, že byt chce darovať maloletej dcére, ale kde je záruka, že tak urobí, keď sa s ním dcéra nestretáva. Aj matka spláca úver, keďže rok splácala byt aj ona. Tento úver matka spláca mesačnými splátkami vo výške 150,- eur. Maloletá dcéra navštevuje športovú triedu, strava v škole je drahšia, keďže deti dostávajú väčšie porcie. Maloletá sa s otcom nestretáva. S otcom sa nechce stretávať, prerušila s ním kontakt, keďže otec mal na svojom profile uverejnené vulgárne sexuálne snímky. Matka jej stretávanie s otcom nezakazuje, ale nútiť ju k tomu nebude. Matke finančne pomáha aj jej matka, stará matka maloletej, ktorá pracuje ako upratovačka v škole. Maloletá chodí pravidelne každý rok na 3 týždne do Tatier do kúpeľov, matka hradí len kúpeľný poplatok a výdavky na cestu. Spotrebný úver, ktorý si matka zobrala, bol čerpaný kvôli pôžičke od Š. C., ktorú si vzala na preklenutie obdobia. Matka styku otca s maloletou dcérou nebráni, je to vôľa dcéry, že sa s ním nechce stretávať. Matka v priebehu konania napokon súhlasila s tým, aby styk prebiehal každý nepárny týždeň od piatku od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod.
9. Otec pred súdom vypovedal, že matka nepredložila doklady, ktoré by preukazovali výšku ňou vyčíslených nákladov na maloletú. Niektoré výdavky považoval za nadhodnotené, napr. náklady na stravu, cestovanie, ošatenie, športové potreby, drogériu či vreckové a voľnočasové aktivity. Čo sa týka cestovania k starej mame, pokiaľ matka tvrdí, že stará matka im finančne pomáha, tak by mohla hradiť aj náklady na cestovanie. Nesúhlasil ani s tvrdením matky, že uhrádzala úver na byt celý rok, mohlo to byť nanajvýš tak 2 mesiace. Posledná platba na splátku hypotekárneho úveru odišla z matkinho účtu dňa 13.4.2017, navyše to bolo z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytoval otec. Spotrebný úver, ktorý si matka zobrala, vznikol až dňa 23.2.2017, teda nemohol byť použitý na splatenie hypotekárneho úveru, ako to spočiatku matka tvrdila. Otec má zlý zdravotný stav, čo vie aj preukázať. Pravidelne užíva lieky na tlak, riedenie krvi, na utíšenie srdca. Pracuje v Rakúsku ako klampiar, niekedy tam aj prespáva a vtedy mu zamestnávateľ strhne 20,- euro. Inak za prácou denne dochádza, preto má také vysoké náklady na cestovanie. Jeho príjem je pohyblivý, v zimných mesiacoch je nižší. Žiadneho majetku sa otec nezbavuje. Časť domu otec previedol na svojho dospelého syna v čase, keď bol vážne chorý. Vtedy previedol aj byt na matku maloletej, nakoľko chcel vysporiadať veci ešte za života, keďže nevedel, či prežije. Doposiaľ spláca hypotéku na tento byt, keďže o byt nechce prísť a ak by ju nesplácal, tak by matka s maloletou nemali kde bývať. Mesačná splátka hypotéky je vo výške 507,- eur, treba však k tomu prirátať aj ďalšie náklady ako je poistenie, to je cca 120,- mesačne. Byt chcel darovať dcére, ale matka to prepísala a nakoniec tá zmluva znela na jej meno. V tom čase bol otec v zlom zdravotnom stave, tak to nedokázal riešiť. V súčasnosti žiada prostredníctvom súdu o vrátenie tohto bytu, lebo matka sa k nemu veľmi nepekne zachovala, keď mal zdravotné problémy, z bytu ho vyhodila a našla si iného partnera. Otec v konaní trval na úprave styku s maloletou dcérou. V čase, keď rodičia spolu žili, bol vzťah otca a dcéry dobrý, otec ju vozieval do školy, chodil pre ňu. Teraz sa dcéra správa k nemu nezdvorilo, ignoruje ho. Keď má otec voľno, ide do školy spýtať sa na dcéru a keď dcéru stretol, ona sa tvárila, že ho
nepozná. Je v kompetencii matky, aby na dcéru v tomto smere výchovne pôsobila. Čo sa týka prídavkov na maloletú, tie otec momentálne v Rakúsku nepoberá a to z dôvodu, že matka odmieta súčinnosť a bez toho to nie je možné vybaviť. V Rakúsku totiž funguje vyplácanie rodinných prídavkov takým spôsobom, že sa každý rok žiada o priznanie toho príspevku a je nutné, aby túto žiadosť podpisovala aj matka. Naposledy otec vybral prídavky v lete 2016 alebo 2017 a ďalej už nemohol pokračovať, keďže matka sa s ním nerozpráva. Počas letných prázdnin 2018 strávil otec s maloletou 2 týždne a z toho jeden týždeň sa stretávali v Š., kde bola maloletá u babky a skoro dva týždne bola s otcom v Chorvátsku. Dovolenka prebiehala normálne. Matka ani dcéra mu však v súčasnosti nezdvíhajú telefón, nevie, prečo je to tak, keď sa maloletá počas dovolenky správala úplne normálne. Z uvedeného vyplýva, že maloletá Y. nemá problém stráviť s otcom viac času, otec preto navrhoval upraviť styk každý nepárny týždeň od piatku od 18,00 hod do nedele do 18.00 hod. Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti k maloletej žiadal otec zohľadnil to, že prispieva na bývanie dcéry tým, že platí hypotekárny úver. Súhlasil by so sumou výživného 180,- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia a naďalej bude platiť hypotéku.
10. Kolízny opatrovník maloletej súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ako aj s navrhovaným stykom otca s maloletou. Výšku výživného navrhnutého matkou však považoval za extrémne vysokú, vyživovaciu povinnosť otca k maloletej navrhoval stanoviť vo výške 200-250 eur mesačne.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Maloletú súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tak navrhli všetci účastníci konania vrátane kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obom rodičom.
18. Výživné súd určil v sume 150 eur mesačne do konca školského roka 2017/2018 a od začiatku 6. ročníka v sume 180,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že takto určené výživné je v súlade s potrebami maloletej ako aj schopnosťami a možnosťami oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, možnosti matky ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, zohľadňujúc tú skutočnosť, že otec doposiaľ platí úver na byt, ktorý daroval matke a v ktorom žije matka s maloletou. Pokiaľ by otec úver nesplácal, banka by si uplatnila záložné právo na byt a matka s dcérou by boli nútené zabezpečiť si ubytovanie formou prenájmu, čo by predstavovalo značné finančné prostriedky. Súd sa stotožnil s názorom otca, že touto formou prispieva na výdavky maloletej a to na bývanie. Výživné, ktoré požadovala matka považoval súd za neprimerané vysoké a to ako vzhľadom na výdavky maloletej, tak aj na možnosti otca. Niektoré výdavky maloletej súd nezohľadnil, napr. náklady na cestovanie k starej mame a niektoré považoval za neprimerané vysoké, napr. náklady na internet, vreckové a stravu. Matka vyčíslila náklady na stravu maloletej vo výške 290,- eur mesačne, z toho náklady na obedy v škole 40,- eur mesačne. Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu, súd v tejto súvislosti poukazuje na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike výdavok za potraviny na člena domácnosti cca 90,- eur priemerne mesačne. Súd akceptuje maximálne 2 násobok tejto sumy, považuje to za primerané veku maloletej. Súd sa ustálil na výdavkoch maloletej vo výške cca 300-, eur mesačne a vzhľadom na príjem rodičov rozložil povinnosť prispievať na výživu maloletej ( 280,- eur po odčítaní príspevku na dieťa) u otca cca v 2/3 (180,- eur ) a u matky cca v 1/3 (100,- eur), nakoľko matka mala v čase keď pracovala, nižší príjem ako otec. Tú skutočnosť, že je matka na materskej súd nezohľadňoval, nakoľko má možnosť uplatniť si výživné na svoju osobu od biologického otca svojho ďalšieho dieťaťa. Výživné súd určil od júna 2017, tak ako žiadala matka. Súd nepriznal spätne výživné, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k stanoveniu podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak z ustálenej judikatúry vyplýva, že výnimočným dôvodom určite nie je matkou uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné, ako ani osobné konflikty medzi rodičmi. Za relevantné dôvody by bolo možné považovať zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Omeškanie, pokiaľ ide o podanie návrhu na určenie výživného však nemusí byť veľké, môže ísť o jeden alebo niekoľko mesiacov z dôvodu, že oprávnená osoba nemohla predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo strany povinného, k čomu však nedošlo. Žiadna z takýchto okolností však v danom prípade naplnená nebola, navyše do mája 2017 rodičia žili v spoločnej domácnosti, čo potvrdila aj samotná matka.
19. Zročné výživné k maloletej tvorí súčin plnení za obdobie od 1.6.2017 do 31.8.2018 vo výške ( 15 mesiacov, 15 x 130,- eur ) vo výške 1.950,- eur a za obdobie od 1.9.2018 do 30.10.2018 vo výške 360, - eur, spolu vo výške 2.310 eur. Po započítaní výživného, ktoré otec plnil 1.700,- eur (17 mesiacov x100,- eur), tak dosahuje zročné výživné 610,- eur.
20. Súd upravil styk otca s maloletou tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletej na vzťah k obidvom rodičom. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať na výchove maloletého dieťaťa, aj keď len v obmedzenom rozsahu vzhľadom k tomu, že maloletá bola zverená do starostlivosti matky. Stretávanie maloletej s otcom je hlavne v záujme maloletej, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jej ďalší zdravý vývoj. S rozsahom určeného styku vyjadrila súhlas v priebehu pojednávania aj matka.
21. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
22. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Otec a kolízny opatrovník maloletej, ktorí sa vzdali práva na odvolanie po vyhlásení rozsudku, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.