Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. I., nar. XX. U. XXXX v K., trvale bytom N. XXX/XX, R., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. februára 2018, č. k. 3T/33/2017-176, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2018 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave

obžalovaného E. I., nar. XX. U. XXXX v K., trvale bytom N. XXX/XX, R., o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 2.500 € (dvetisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava uznal obžalovaného E. I. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26. novembra 2016 v čase o 15:20 hod. došlo na križovatke ciest II/504 km 34,2 a III/1311 km 2,4 pri obci Žlkovce k dopravnej nehode tak, že vodič E. I. jazdiaci na osobnom motorovom vozidle značky Hyundai i40, EČ: TT-478FR po ceste III/1311, 2,4 km v smere od obce Žlkovce na Atómovú elektráreň Jaslovské Bohunice, pričom nerešpektoval zvislé dopravné značenie P2 (STOJ, daj prednosť vjazde) v dôsledku čoho vošiel do jazdnej dráhy po hlavnej ceste II/504, 34,2 km v smere od obce Malženice na Veľké Kostoľany idúceho osobného motorového vozidla značky Toyota Corolla, EČ: HC-558BP, ktoré vtom čase viedla vodička E. D., ktorá následkom tohto narazila prednou časťou svojho vozidla do ľavej bočnej časti vozidla Hyundai i40, následkom nárazu obe vozidlá skončili mimo komunikáciu vľavo v smere jazdy vozidla Toyota, pričom pri dopravnej nehode utrpela vodička E. D., ľahké zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti, ktoré si podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo vyžiadali dobu liečenia 3 týždne, vodič E. I. porušil ust. § 20 ods. 1 zák. NS SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 158 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. A podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 154,26 eur.

Okresný súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na kladené otázky uvedené v § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením správ o povesti na obžalovaného (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA, evidenčná karta vodiča), z ktorých bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Okresný súd konštatoval, že voči obžalovanému sa na súdoch v Slovenskej republike momentálne nevedú ďalšie trestné konania a že obžalovaný bol v období od 01. januára 2010 do 20. februára 2018 trikrát priestupkovo postihovaný pre priestupky súvisiace s porušovaním pravidiel cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. o), § 118 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že bol celkovo 1 krát priestupkovo riešený pre porušovanie pravidiel cestnej premávky.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili okresnému súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný E. I..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j) - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a § 36 písm. l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval), dospel k záveru, že obžalovanému E. I. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov (t.j. v strede trestnej sadzby trestného činu podľa § 158 Trestného zákona, keď trest mohol ukladať po použití § 38 ods. 3 Trestného zákona v trestnej sadzbe do 8 mesiacov), pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Keďže k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona došlo v súvislosti s vedením dopravného prostriedku resp. pri dopravnej nehode, okresný súd obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Okresný súd prihliadol na výpis z evidenčnej karty vodiča ako aj z priestupkov, ktorých sa obžalovaný už dopustil, ako aj príčinu vzniku dopravnej nehody a to nerešpektovanie dopravného značenia „STOJ, daj prednosť vjazde“, ktoré je jedným z najzávažnejších priestupkov pri vedení dopravného prostriedku. Zároveň okresný súd pri ukladaní trestov prihliadol aj na výpovede poškodených E. D. a G. D. na hlavnom pojednávaní, ktoré negatívnym spôsobom opísali priebeh dopravnej nehody, ako aj následné arogantné správanie sa obžalovaného po dopravnej nehode. Z takto vykonaného dokazovania mal potom okresný súd za preukázané, že obžalovaný mal už v minulosti určité problémy so správaním sa pri riadení osobného motorového vozidla.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, okresný súd túto obžalovanému pri ukladaní trestu nepriznal s tým, že okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovaného o vine zo spáchania skutku v obžalobe bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, ako aj z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd následne prijme, nie je podľa názoru okresného súdu dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti.

Čo sa týka náhrady škody vzniknutej trestným činom obžalovaného, podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 154,26 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej E. D.. Okresný súd zároveň konštatoval, že nárok vyššie uvedenej poškodenej spoločnosti bol uplatnený v prípravnom konaní riadne a včas.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania (č. l. 181 - 182) uviedol, že uložený trest je neprimerane prísny. Poukázal na to, že súd bez odôvodnenia mu uložil trest prísnejší ako mu bol uložený v trestnom rozkaze. Podľa jeho názoru uloženie peňažného trestu by bolo v súlade so základnými zásadami ukladania sankcií, t. j. takýto trest by bol dostatočný na splnenie účelu trestu a uloženie peňažného trestu by malo najmenší vplyv na blízku osobu a to maloletého syna, na ktorého má prispievať výživným v sume 400 eur a na ktorého výchove sa chce aj naďalej osobne podieľať, čo v prípade uloženia oného trestu ako peňažného nebude možné. Zdôraznil, že na území Slovenskej republiky žije už viac ako 10 rokov, viedol a vedie riadny život, k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Na záver uviedol, že je pravdou, že z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť podľa zákona o cestnej premávke, avšak poukázal na skutočnosť, že išlo o neprehľadnú, nedostatočne označenú križovatku, na ktorej došlo opakovane k dopravným nehodám a ktorá križovatka bola po jeho dopravnej nehode opatrená ďalšími zvislými a nanovo vyznačenými vodorovnými dopravnými značeniami a že poškodená utrpela ľahké zranenie bez trvalých následkov. Žiadal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajkyňa obžalovaného. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti poškodených, ktorí svoju neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnili, napriek tomu, že o termíne verejného zasadnutia boli riadne a včas upovedomení.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol trikrát priestupkovo postihnutý pre priestupky súvisiace s porušovaním pravidiel cestnej premávky.

Obhajkyňa obžalovaného predniesla konečný návrh na verejnom zasadnutí zhodne s jeho písomným vyhotovením. Mala za to, že v tomto prípade je možné uložiť len peňažný trest, ktorý bude v súlade so základnými zásadami ukladania sankcií v zmysle § 34 Trestného zákona.

Obžalovaný uviedol, že to čo sa stalo mu je úprimne ľúto a v ostatnom sa priklonil k prednesu svojej obhajkyni. Pri doplnenom dokazovaní odvolacím súdom ohľadne jeho zárobkových a majetkových pomerov obžalovaný uviedol, že jeho mesačný príjem na Slovensku je okolo 600 eur. Jeho jediným výdavkom je výživné vo výške 400 eur mesačne. Má aj úspory vo výške 11 381,02 eur (o čom predložil odvolaciemu súdu doklad) a má úspory aj v kórejskej banke približne vo výške 20 000 eur. V Kórei má taktiež plat približne vo výške 5 000 eur.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Trnave postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Dospel však k záveru, že odvolanie obžalovaného do výroku o uloženom treste je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd dospel správne k právnemu záveru o absencii priťažujúcich okolností a existencii dvoch poľahčujúcich okolností. Zároveň však nesprávne

vyhodnotil priestupky spáchané obžalovaným na úseku dopravy, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že obžalovaný spáchal priestupok na úseku dopravy podľa § 118 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. Tento priestupok sa týka porušenia zákona o pobyte cudzincov (č. l. 166 spisu). Zrejme však priestupky, na ktoré okresný súd poukazoval, nepovažoval za tak závažné, keď obžalovanému v konečnom dôsledku priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona. Odvolací súd však napriek správnemu právnemu záveru zrušil napadnutý výrok o treste, nakoľko podľa jeho názoru uložený trest obžalovanému bol neprimerane prísny a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku napokon sám rozhodol rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd ustálil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie, nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaného, možnosť nápravy obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a je riadne zamestnaný. Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd uloženie obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom a so skúšobnou dobou na 18 mesiacov za neprimerane prísne. Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby v zmysle § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 2 500 eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu krajský súd podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Podľa názoru krajského súdu vyššie uložený peňažný trest aj s prihliadnutím na pomery obžalovaného dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti odvolací súd dospel k záveru, že ide o trest neprimerane prísny. Tento trest mu podľa názoru odvolacieho súdu musel byť uložený, pretože obžalovaný porušil dôležitú povinnosť vodiča. Vzhľadom na jeho osobu ako i následok v podobe ľahkých zranení mu odvolací súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 12 mesiacov, ktorý bol obžalovanému v konečnom dôsledku uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 11. októbra 2017.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.