Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-40-2018.pdf
PDF · 143.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 335 004 proti žalovaným 1/ P. F., Z.. X.X.XXXX, XXX XX Q. XX, 2/ T. F., Z.. XX.X.XXXX, XXX XX Q. XX, o zaplatenie 30.653,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou 14.5.2018 pôvodne domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 30.653,52 Eur spolu s úrokom vo výške 6,59 % zo sumy 28.465,89 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 29.668,46 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.11.2013 uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX dňa 20.11.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 30.000,- Eur. Dňa 22.11.2013 bola vyplatená suma vo výške 19.485,89 Eur, dňa 26.11.2013 suma vo výške 4.229,02 Eur a dňa 19.12.2013 suma vo výške 5.904,10 Eur. Žalobca poskytol celkovú sumu vo výške 30.000,- Eur a to v súlade s čl. IV. bod 4.2.1.4. a čl. VIII. bod 8.1. a 8.2. zmluvy o úvere, podľa ktorého sa poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 360,- Eur (čl. II. bod 8.2. Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od 10.6.2013, ktorý tvorí neoddeliteľní súčasť zmluvy o úvere), poplatok za uzatvorenie zmluvy stavebného sporenia vo výške 20,- Eur a poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia vo výške 0,99 Eur zúčtujú pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku týchto poplatkov (19.485,89 Eur + 4.229,02 Eur + 5.904,10 Eur + 360,- Eur + 20 Eur + 0,99 Eur = 30.000,- Eur). Vyplatené čiastky sa úročili odo dňa ich vyplatenia 6,59 % p. a. úrokom za medziúver dojednaným v čl. I. zmluvy o úvere a čl. V. bod 5.1. zmluvy o úvere. V zmysle čl. V. bod 5.3 a 5.6 zmluvy o úvere žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 164,75 Eur splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle čl. V. bod 5.3 zmluvy o úvere, započítaná na dohodnuté 6,59 % p. a. úroky medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade ďalej zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 38,32 Eur, a to v súlade s čl. I. a čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Žalovaný v 1. rade prehlásil a svojím podpisom
potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba (žiadosť o úver s poistením podľa sadzby poistenia typ A nový úver zo dňa 7.11.2013 a čl VI. prvá veta zmluvy o úvere). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 15,- Eur splatnými do 15. dňa v mesiaci (čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere). Žalovaní I. a II. porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 03.11.2017 preto žalobca vyzval žalovaného v 1. a 2. rade na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 14.12.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom na základe čl. IX. bod 9.3. zmluvy o úvere v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ďalej uvádzal, že vo fáze medziúveru má dlžník dva oddelené účty (účet medziúveru a účet stavebného sporenia), pričom na účet medziúveru platí úroky z poskytnutej sumy a na účet stavebného sporenia poukazuje vklady a v prospech tohto účtu sa mu pripisujú kreditné úroky z vkladov aj štátna prémia. Ide tu teda o veľmi špecifický produkt, kedy na jednej strane v medziobdobí (do splnenia nároku na stavebný úver, t.j. do dňa pridelenia cieľovej sumy) dlžník spláca na účte medziúveru iba úroky, ale na druhej strane vklady a štátna prémia zúročené o kreditné úroky poukazované na účet stavebného sporenia (dojednané vo výške 1,75 % p.a. v čl. I. a čl. V. bod 5.8. zmluvy o úvere) mu v konečnom dôsledku ponížia nesplatenú časť medziúveru ku dňu pridelenia cieľovej sumy. Dohoda o tomto spôsobe splácania medziúveru sa týka hlavného predmetu plnenia zmluvy o úvere. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca teda v súlade s čl. X bod 10.24 zmluvy o úvere zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1.524,53 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30.000,- Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 28.475,47 Eur (istina medziúveru). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 29.678,04 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 28.475,47 Eur (rozdiel sumy poskytnutého medziúveru vo výške 30.000,- Eur a nasporenej sumy vo výške 1.524,53 Eur); nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za úver vo výške 1.082,57 Eur; nezaplateného poistného vo výške 120,- Eur za obdobie od máj 2017 do december 2017 (8 x 15,- Eur = 120,- Eur). Požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o úvere nezaniká, žalobca preto naďalej úročí aktuálnu istinu medziúveru (ku dňu 14.12.2017 vo výške 28.475,47 Eur následne amortizovanú o príslušné vklady) dohodnutým úrokom za medziúver vo výške 6,59 % p. a. a zároveň zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (ku dňu 14.12.2017 vo výške 29.678,04 Eur následne amortizovaný o príslušné vklady) úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a. (čl. IX bod 9.3. zmluvy o úvere). Ku dňu 31.3.2018 tak výška žalobcovej pohľadávky predstavuje sumu 30.653,52 Eur, pričom pozostáva z: istiny vo výške 28.465,89 Eur (rozdiel sumy poskytnutého medziúveru vo výške 30.000,- Eur a nasporenej sumy na účte stavebného sporenia vo výške 1.524,53 Eur a započítanej pohľadávky prijatej na účet medziúveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo výške 9,58 Eur), nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 1.082,57 Eur, nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 120,- Eur, nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver od 15.12.2017 do 31.3.2018 vo výške 550,08 Eur, nezaplatených 5,00 % p. a. úrokov z omeškania od 15.12.2017 do 31.3.2018 vo výške 434,98 Eur. Poukázal tiež na to, že žalovaní v 1. a 2. rade svoj dlh zo zmluvy o úvere uznali v plnom rozsahu čo do dôvodu a do výšky listom zo dňa 5.2.2018.
3. V podaní doručenom žalobcom na výzvu súdu 17.9.2018 žalobca argumentoval, že pred uzatvorením zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver. Bonita klienta bola preverená na základe splácania úveru č. XXXXXXX X XX a XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., poskytnutý vo výške 20.000,- Eur s mesačnou splátkou 143,50 Eur a úveru v Tatra Banke, a. s. č. B.-XX-XXXXXXXXXX, poskytnutého vo výške 4.800,- Eur s mesačnou splátkou 113,- Eur, ktoré boli riadne a včas splácané minimálne 12 mesiacov. Úvery boli preverené v Spoločnom registri bankových informácií s poukazom na § 7 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom splátka poskytovaného úveru (ktorý je predmetom žaloby) nepresiahla čiastku mesačných splátok týchto dvoch splácaných úverov, ktoré boli spolu vo výške 256,50 Eur. S poukazom na čl. IV. bod 4.2.1.2. oba riadne splácané úvery boli tak refinancované poskytnutým úverom. Preverený bol aj tzv. zdroj príjmu žiadateľa, ktorý predložil IČO ako SZČO, ktorá v čase schvaľovania žiadosti bola aktívna od 7.7.2010. Živnosť bola preverená na portáli Živnostenského registra Slovenskej republiky. Žalobca ďalej pred uzatvorením zmluvy o úvere preveril podlžnosti žiadateľa o úver voči Sociálnej poisťovni, pričom žalovaný v 1. rade nemal voči Sociálnej poisťovni žiadne dlhy. V ďalšom uviedol, že uplatnený nárok žalobcu na zmluvné úroky za úver odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva priamo z Obchodného zákonníka (OBZ) a nevylučujú ho ani žiadne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, či
ustanovenia iného právneho predpisu prijatého na ochranu spotrebiteľa, nakoľko veriteľa má nárok na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia. Poukázal na kogentnosť právnej úpravy dopadajúcej na vec - § 1 OBZ a § 261 ods. 6 písm. d) OBZ (v rozsahu, v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré veriteľovi priznávajú právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň aj právo na úroky z úveru za stav nedostatku, absencie požičanej sumy istiny. Veriteľ totiž až do reálneho vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov nemá skutočnú možnosť disponovať týmito prostriedkami a stráca zisk. Splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by dlžník pred tým nemal. Zmena podmienok potom spočíva v tom, že sa celá pohľadávka stáva splatnou na žiadosť veriteľa bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Ďalej poukázal na komentáre k Obchodnému zákonníku a právne názory uvedené v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16.12.2015, č. k. 41Cob/403/2015-201, uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.1.2014, č k. 10Co/128/2013-63, uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.6.2015, č. k. 14Co/108/2014-64, uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.3.2016, č. k.: 4Cob/5/2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.5.2017, č. k. 9Co/90/2016 a ďalšie. Úrok za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov predpokladá aj § 27 ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého banka nesmie uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky. Uvedené ustanovenie priamo vyžaduje protihodnotu plnení poskytovaných bankami a nelimituje ju splatnosťou úveru.
4. Podaním doručeným 17.9.2018 žalobca zároveň zobral žalobu späť v sume 150,- Eur s príslušenstvom vzhľadom na započítanie úhrady žalovaných v 1. a 2. rade pripísanej na účet žalobcu k 21.8.2018 a podaním doručeným 12.10.2018 zobral žalobu späť aj v rozsahu sumy 150,- Eur s príslušenstvom vzhľadom na započítanie úhrady žalovaných v 1. a 2. rade pripísanej na účet žalobcu k 19.9.2018.
5. Žalovanému v 1. rade bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk 6.7.2018 a žalovanej v 2. rade dňa 4.7.2018. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili. Na pojednávaní konanom vo veci 16.10.2018 žalovaný v 1. rade potvrdil čerpanie úveru od žalobcu. Uvádzal, že úver istý čas splácal, neskôr splácanie prerušil pre zlú finančnú situáciu v rodine poukazujúc na svoj príjem pochádzajúci zo živnosti. Dôvodom nesplácania úveru boli aj iné podlžnosti, ktoré ako rodina mali. Prezentoval záujem dohodnúť sa so žalobcom na splácaní tohto úveru novým splátkovým kalendárom, zároveň však uviedol, že podmienky ponúkané žalobcom boli vzhľadom na navrhovanú výšku splátok pre nich neprijateľné. Potvrdil, že v poslednom období zaplatil na úhradu úveru dve splátky po 150,- Eur. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že manželovi so splácaním úveru pomáhala, avšak vzhľadom na potrebu starostlivosti o tri nezaopatrené deti splácať úver nedokázali včas. Poukazovala tiež na vedenie svojej osoby Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii nezamestnaných, ďalej uvádzala, že v súčasnosti nemá vlastný príjem, a o celú domácnosť sa finančne stará žalovaný v 1. rade. Uvádzala, že v období pred svojou nezamestnanosťou, bola poberateľkou rodičovského príspevku, resp. materského.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 16.10.2018, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade a oboznámením listín obsiahnutých v spise, konkrétne: žaloba na č.l. 2-5, výpis z účtu zosplatneného medziúveru na č.l. 6-7, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.11.2017 na č.l. 8-9 s pripojenými kópiami doručeniek, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.12.2017 na č.l. 10-11 spolu s pripojenými kópiami doručeniek, zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 20.11.2013 na č.l. 12-17, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby na č.l. 17-21, tarify pre fyzické osoby na č.l. 22, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 10.6.2013 na č.l. 22-23, amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver na č.l. 23-24, predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN na č.l. 25, výpis z účtu stavebného sporenia na č.l. 26-28, žiadosť o úver s poistením zo dňa 7.11.2013 na č.l. 29, uznanie dlhu z 5.2.2018 na č.l. 30, výpis z obchodného registra žalobcu na č.l. 31-40, vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.9.2018 na č.l. 59-60 s prílohami na č.l. 61-62, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 10.10.2018 na č.l. 68, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo 16.10.2018 na osobu žalovanej v 2. rade o jej vedení v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a výpisy o zaslaní splátok 150,- Eur 20.8.2018 a 18.9.2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
7. Zo zmluvy o úvere uzavretej 20.11.2013 medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd zistil, že žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý medziúver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 30.000,- Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy na stavebnom sporení mal podľa čl. II bodu 2.3 zmeniť na stavebný úver v sume cca. 17.734,19 Eur. Úroková sadzba medziúveru bola dohodnutá vo výške 6,59 % ročne, výška mesačných splátok úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia: 179,75 Eur, splatnosť úrokov medziúveru: k 15. dňu v mesiaci. Zároveň bola dohodnutá výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia: 38,32 Eur, úroková sadzba stavebného úveru: 4,75 % ročne, výška mesačnej splátky stavebného úveru: 218,07 Eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol úver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na úver stavebný.
8. V zmysle čl. IX, bodu 9.3 zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, resp. z iných dôvodov uvedených v čl. X. tejto zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. V týchto prípadoch má veriteľ právo účtovať si úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
9. Podľa článku XI bodu 11.1 zmluvy právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.
10. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že žalovaní boli pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti medziúveru v omeškaní predovšetkým so splátkami splatnými v mesiacoch jún až november 2017. Výzvou - Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 3.11.2017 žalobca žalovaných v 1. a 2. rade vyzval v lehote do 20.11.2017 na úhradu omeškaných splátok v sume 1.307,96 Eur. Výzvu si žalovaní v 1. a 2. rade prevzali dňa 8.11.2017. Žalobca listom zo 14.12.2017 žalovaným v 1. a 2. rade oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 14.12.2017 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru s tým, že zároveň ich vyzval na vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá k 14.12.2017 mala predstavovať sumu 29.888,04 Eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní v 1. a 2. rade prevzali dňa 20.12.2017.
11. Z listiny označenej ako uznanie dlhu zo dňa 5.2.2018 vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade v nej vyhlásili, že v zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v celom rozsahu uznávajú svoj dlh čo do dôvodu i do výšky vyčíslený k 31.12.2017 vo výške 30.045,04 Eur vrátane príslušenstva, ktorým je 6,59 % ročný úrok zo sumy 28.475,47 Eur od 1.1.2018 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 29.888,04 Eur od 1.1.2018 do zaplatenia ako svoj pravý a splatný záväzok voči veriteľovi: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 479/B vzniknutý zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 20.11.2013. Obsahuje tiež vyhlásenie, že si sú vedomí, že v zmysle § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa uznávaný dlh premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo.
12. Z výpisu zo zoznamu dlžníkov zverejneného Sociálnou poisťovňou k 28.10.2013 (č.l. 61) vyplýva, že žalovaný v 1. rade nebol k uvedenému dňu evidovaný ako dlžník Sociálnej poisťovne. Z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 62) vyplýva, že na žalovaného v 1. rade je vedené živnostenské oprávnenie s IČO: 43 582 613 s predmetom podnikania tesárstvo a dokončovacie stavebné práce. Zo žalovanou v 2. rade predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že žalovaná v 2. rade bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 1.2.2008 do 31.7.2008 ako aj od 5.9.2016 a táto evidencia trvá až doposiaľ.
13. Výsluchom žalovaného v 1. rade bolo zistené, že v roku 2002 mu bol pôvodne poskytnutý úver, ktorý splácali po 174,- Eur mesačne, avšak v priebehu roku 2013 sa dostali do finančných problémov, v ktorých nedokázali splácať úvery, ktoré vtedy mali aj v Tatrabanke, a.s. a Slovenskej sporiteľni, a.s. a pri ktorých dlhovali aj určité splátky. Preto po porade so žalobcom uzavreli novú zmluvu o úvere, ktorou bol uhradený predchádzajúci úver poskytnutý žalobcom ako aj ďalšie úvery a zároveň tým došlo k zníženiu celkových splátok, ktoré boli v tom čase povinní s manželkou mesačne hradiť. Pri výsluchu žalovaný v 1. rade výslovne tvrdil, že si nepamätá skutočnosť, že by v čase podpisovania zmluvy o úvere predkladal potvrdenie o svojich príjmoch alebo kópiu daňového priznania o dani z príjmov fyzických osôb a tiež, že by zo strany žalobcu boli zisťované pomery o jeho príjmoch a výdavkoch, o rodinnej situácii a o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Uvádzal, že v tom čase sa s manželkou staral o tri maloleté deti: Š.D., Z.. XX.X.XXXX, F., Z.. XX.X.XXXX T. P., Z.. XX.X.XXXX. Pri uzatvorení úverovej zmluvy žalobcovi dokladoval len účel použitia žalobcom poskytnutých finančných prostriedkov.
14. Výsluchom žalovanej v 2. rade bolo zistené, že finančné prostriedky z úveru boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, v danom prípade išlo o medziúver, ktorým sa reštrukturalizoval skorší úver s tým, že ním boli uhradené aj iné úvery. Potvrdzovala, že v tom čase boli vo finančnej tiesni, nemali zdroje na splácanie skôr čerpaných úverov, pričom pri uzatváraní zmluvy mali byť ubezpečení, že výška splátky z pôvodného úveru vo výške 174,- Eur nebude navýšená a až neskôr zistili, že sú podľa zmluvy povinní platiť splátky v sume až 218,- Eur. Pri svojom výsluchu výslovne uviedla, že nevie o tom, že by pred podpisom zmluvy bol skúmaný ich rodinný príjem, sama žiadne doklady o jeho výške nepredkladala. V tom čase bola na rodičovskej dovolenke s tretím dieťaťom, ktoré sa narodilo v roku 2013. 15. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
27. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia,
28. Súd vyhodnotil zmluvu medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
30. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
31. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 20.11.2013 zmluvu úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou im bol poskytnutý medziúver v sume 30.000,- Eur a ktorý boli povinní mesačne splácať splátkami úrokov a poplatku za prijatie do poistenia v sume 179,75 Eur a to až do pridelenia cieľovej sumy, momentom ktorým by sa medziúver v zmysle podpísanej zmluvy zmenil po zúčtovaní so sumou nasporenou v rámci stavebného sporenia na stavebný úver vo výške 17.734,19 Eur. Uvedený medziúver je potrebné v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení považovať za bežný komerčný úver, na ktorý sa vzťahujú aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, čo okrem iného vyplýva aj z citovaného čl. XI bodu 11.1 uzavretej zmluvy. Keďže išlo o úver, ktorý je svojím charakterom spotrebiteľským úverom a priamo na neho dopadajú ustanovenia označeného zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca ako veriteľ bol povinný splniť si pred jeho poskytnutím povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov splácať poskytnutý spotrebiteľský úver a to postupom vyplývajúcim z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a to pod sankciou vyplývajúcou z § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti.
32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca pri poskytovaní úveru žalovaným v 1. a 2. rade mal preukázanú existenciu živnostenského oprávnenia žalovaného v 1. rade, ako aj informáciu o tom, že žalovaný v 1. rade je evidovaný ako dlžník Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na obsah tvrdení strán prednesených v rámci konania možno považovať za nespornú medzi stranami skutočnosť, že skorší úver poskytnutý žalobcom bol v tom čase riadne splácaný, čo však pre rozporné tvrdenia strán nemožno vztiahnuť na refinancovaný úver poskytnutý Tatrabankou a.s. a prípadne aj na žalovaným v 1. rade v tom čase tvrdený úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou a.s. Z vykonaného dokazovania a to ako zo žalobcových tvrdení, tak aj z vykonaných výsluchov žalovaných na pojednávaní konanom 16.10.2018 je však zrejmý záver, že pri posudzovaní schopnosti žalovaných v 1. a 2. rade žalobca nemal preukázanú konkrétnu výšku mesačného príjmu žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, rovnako tak nemal preukázané a ním ani neboli zisťované ich výdavky s ohľadom na počet výživou odkázaných osôb, hoci v tom čase sa žalovaní starali už o tri deti pochádzajúce z ich manželstva. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by využil zákonom predpokladanú možnosť žiadať dlžníkov ako spotrebiteľov, aby poskytli úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní tiež netvrdil a ani nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov žalovaných v 1. a 2. rade a ich rodiny a vplyv týchto výdavkov na posúdenie ich spôsobilosti splácať daný úver.
33. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
34. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru ako veriteľ neposúdil so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klientov (žalovaných v 1. a 2. rade) prostredníctvom preukázania hlavne ich príjmov, výdavkov a rodinného stavu, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti zisťovania bonity klienta s odbornou starostlivosťou vedúce súd k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov. Opísané zistenia súčasne vedú súd k záveru, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne (jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovanými v 1. a 2. rade nežiadal dlžníkov o preukázanie v tomto smere rozhodujúcich skutočností. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vzhľadom na tieto závery nebolo ďalej potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie tvrdenia žalobcu, že pred poskytnutím úveru zisťoval schopnosť žalovaného v 1. rade splácať spotrebiteľský úver dopytom v Spoločnom registri bankových informácií, pretože uvedené zistenia by vzhľadom na vyššie uvedené zistenie porušenia jeho povinnosti skúmať bonitu dlžníkov neboli spôsobilé zvrátiť záver, že úver je v zmysle sankcie vyplávajúcej z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov a že nebolo oprávnený tento úver ani jednorázovo zosplatniť.
35. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoj nárok zároveň z písomného uznania dlhu z 5.2.2018, súd predovšetkým uvádza, že samotná úprava predloženého dôkazu napovedá, že v danom prípade ide zjavne o vopred žalobcom pripravený formulár, ktorý bol žalovaným v 1. a 2. rade predložený len na ich podpis. Odhliadnuc od uvedeného, súd posúdením obsahu žalobcom do konania predloženého dôkazu dospel k záveru, že uvedeným spôsobom zo strany žalovaných v 1. a 2. rade nedošlo k platnému uznaniu dlhu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá bola v tomto konaní žalovaná. V prvom rade súd poukazuje na to, že uznanie dlhu je zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. Uznaním dlhu nedochádza k nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom. Podmienkou platného uznania dlhu ako jednostranného prejavu vôle dlžníka je písomná forma tohto právneho úkonu dlžníka (§ 40 Občianskeho zákonníka), určenie dlhu čo do dôvodu a výšky a zároveň vyhlásenie (sľub) dlžníka, že takto špecifikovaný dlh zaplatí. Je nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka, ktorým má byť dlh uznaný bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne, pričom tieto obsahové zložky uznania dlhu síce môžu vyplývať aj z odkazu na iný právny úkon, avšak z tohto odkazovaného právneho úkonu musí byť dôvod a výška dlhu nepochybne určiteľná. V danom prípade z textu predloženého uznania dlhu podľa hodnotenia súdu nevyplýva prísľub žalovaných v 1. a 2. rade, že dlh vo výške žalobcom uplatnenej pohľadávky aj skutočne zaplatia. Neboli tak splnené podmienky tohto spôsobu zabezpečenia žalobcom tvrdeného záväzku, ktoré sú obsahovo kogentne vyžadované § 558 Občianskeho zákonníka a ktorý, ako už bolo vyššie ustálené v tom čase vôbec neexistoval, pretože nedošlo k jej platnému zosplatneniu pre rozpor so zákonom (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).
36. Keďže v okolnostiach daného prípadu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je v dôsledku sankcie vyplývajúcej z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, žalovaní v 1. a 2. rade až do pridelenia cieľovej sumy nie sú a neboli povinní uhrádzať splátky úrokov a poplatkov, ktoré (ako vyplýva priamo z obsahu zmluvy) tvorili celú splátku poskytnutého medziúveru. Povinnosť splácať istinu tohto úveru by im vznikla až po jeho premene na stavebný úver a to po pridelení cieľovej sumy, čo v danom prípade preukázané nebolo a preto v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku ešte nebola istina poskytnutého úveru ani vôbec splatná. Žalobca ako veriteľ teda nebol oprávnený úver zosplatniť, keďže aj táto sankcia vyplýva veriteľovi z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade, ak pri posudzovaní bonity dlžníkov pred poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou zakotvenou v § 7 označeného zákona. Žalobcom vykonané zosplatnenie úveru tak považuje súd v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za
neplatné. S ohľadom na uvedené bolo dôvodné žalobu v celosti zamietnuť okrem časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť pred vykonaním prvého pojednávania (t.j. v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur s príslušenstvom), v ktorej súd konanie o žalobe podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. 37. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania súd považuje za potrebné uviesť, že princípu rozumnosti v práve (princípu „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 C.s.p., nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej zjavne žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 Eur. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“. Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva. Súd preto vzhľadom na to, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorý by mali vzhľadom na svoj úspech v konaní nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.