Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-19-2018.pdf
PDF · 101.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. N. XX, XXX XX G. A., (korešpondenčná adresa Z. C. XXX/XX, XXX XX Z.), právne zastúpený Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4Csp/55/2017-36 zo dňa 10.10.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: „I. Povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/39/2016. II. Odkladá vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Svidník zo dňa 17.10.2016, sp. zn. 3C/39/2016-18. III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu na obnovu konania vedenej pred Okresným súdom Svidník pod sp. zn.: 3C/39/2016. Ako dôvod obnovy uviedol ustanovenie § 397 písm. e) CSP a poukázal na záväznú judikatúru ESD, ktorú v tomto konaní súd neaplikoval. Rozhodnutie prvoinštančný súd správne odôvodnil podľa § 299, § 397 písm. e), § 398, § 412 ods. 1, § 414, § 415 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Svidník v konaní 3C/39/2016 žalobcu Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, proti žalovanému C. I., nar. XX.X.XXXX vydal platobný rozkaz zo dňa 17.10.2016 sp. zn. 3C/39/2016-18, ktorým uložil žalovanému okrem iného zaplatiť poplatok vo výške 576,50 eura (administratívny poplatok). Uznesením Okresného súdu Svidník z 21.11.2016 sp. zn. 3C/39/2016-33 odpor žalovaného podaný proti platobnému rozkazu zo dňa 17.10.2016 sp. zn. 3C/39/2016-18 odmietol ako neskoro podaný. Súčasťou spisu je formulárova dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere (malé písmo, ťažko čitateľná - rozmazané písmo), formulárova zmluva o spotrebiteľskom úvere (malé písmo - ťažko čitateľná - rozmazané písmo), všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (malé písmo - nečitateľné). Tento stav potvrdzuje spotrebiteľský vzťah strán sporu. V konaní bola preukázaná oprávnenosť žalobného návrhu na obnovu konania vo veci 3C/39/2011, nakoľko bolo preukázané, že súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 3C/39/2011-18 zo dňa 17.10. 2016, pričom v merite veci ide o spotrebiteľský spor a podľa § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku - Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným
je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná, teda vo veci nemal byť vydaný platobný rozkaz (bod 5 odôvodnenia), naviac v bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z ktorej žalobca odvodil svoj nárok na plnenie je uvedený administratívny poplatok vo výške 576,50 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, ktorý uznesením z 21.11.2016 sp. zn. 3C/39/2016-33 odpor žalovaného podaný proti platobnému rozkazu zo dňa 17.10.2016 sp. zn. 3C/39/2016-18 odmietol ako neskoro podaný. Uznesenie zo dňa 21.11.2016 ktorým bol odmietnutý podaný odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Svidník zo dňa 17.10.2016 sp. zn. 3C/39/2016 bolo žalovanému (teraz žalobcovi) doručené 24.1.2017. Žalobca žalobný návrh na obnovu konania doručil súdu 24.4. 2017. Žalobcom prezentované dôvody obnovy konania (bod 1 odôvodnenia) sú dôvodne a podľa toho dôvodom obnovy konania je rozpor vydaného platobného rozkazu v pôvodnom konaní s rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.6.2000 vo veci C 240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero, ako aj s rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 21.11.2002 vo veci C473/00 Cofidis SA a Jean-Louis Fredout v zmysle § 397 písm. e/ CSP. Žalovaný ako žalobca obnovy konania sa o dôvode obnovy konania dozvedel 24.1.2017, žalobný návrh na obnovu konania podal v subjektívnej (trojmesačnej lehote) 24.4.2017. Žalobcom napádaná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa (administratívny poplatok, úrok, zmluvná pokuta). Vzhľadom ku skutočnosti, že v skrátenom konaní súd nevykonal súdnu kontrolu neprijateľných podmienok, neprihliadal na neprijateľnú klauzulu, ktorá už bola judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka v iných súdnych rozhodnutiach, je možné v obnovenom konaní dosiahnuť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež žalobcom napádaný platobný rozkaz je v priamom rozpore s citovanými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, čo zakladá dôvod obnovy podľa § 397 písm. e) CSP, nakoľko právo EÚ je nadradené vnútroštátnemu právu v súlade s princípom priority, musia byť aj vnútroštátne rozhodnutia v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EÚ, vo veci sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Nakoľko súd sa stotožnil s dôvodmi obnovy konania, zároveň postupom podľa § 412 ods. 1 CSP odložil vykonateľnosť napadnutého platobného rozkazu 3C/39/2016-18 do právoplatného skončenia veci, teda nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zo 17.10. 2016, sp. zn. 3C/39/2016-18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. u), § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V zmysle ust. § 397 písm. e) CSP je dôvodom obnovy rozpor rozsudku s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Žalovaný argumentoval rozhodnutím, ktoré nebolo záväzné pre obe strany tohto sporu a preto sa nejedná o prípad, ktorý má na mysli ustanovenie § 397 písm. e) CSP. Žaloba na obnovu konania naviac nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Žalovaný mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv podaním odvolania, dovolania, čo však neurobil. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Právna istota nastolená právoplatným rozhodnutím je v právnom štáte narušiteľná len mimoriadne a výnimočne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je odôvodnené riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.
5. Vo vzťahu k namietaným dôvodom obnovy konania je potrebné uviesť, že súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, na ktoré žalobca v podanom návrhu na obnovu konania poukazuje. Súdny dvor EÚ viackrát judikoval napr. aj vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská C-76/10, že záväzok štátu postarať sa o to, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali, vyjadrený v čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS treba považovať za kogentné ustanovenie. V spomínanom rozhodnutí C-76/10 povyšuje Súdny dvor túto požiadavku na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (čl. 50), a teda pravidiel, na ktorých spoločnosť musí bezvýhradne trvať. Ide o princípy, ktoré sa musia považovať za podstatné dôvody, aj na prelomenie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Nemali by byť žiadne pochybnosti o význame princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu. Sú však z celospoločenského hľadiska dôvody, pre ktoré je výnimočne dôležité upustiť od tejto zásady, a to z podstatných dôvodov. Pre porovnanie § 64 rozsudku ESĽP ZEHENTNER c/a Rakúsko „Ochranu spotrebiteľa v civilnom súdnom konaní možno vnímať ako novú procesnú zásadu, podľa ktorej sú súdy povinné prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľa, ohrozených alebo narušených aplikáciou rôznych nekalých podmienok, ktoré do spotrebiteľských zmlúv vsunula zmluvná strana so silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich uzatváraní“ (JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD; doc. JUDr. Marek Števček, PhD.; Ochrana spotrebiteľa v civilnom procese, Bulletin Slovenskej advokácie 6/2013, str. 29). Žalobou o povolenie obnovy konania v žiadnom prípade nedochádza k spochybňovaniu princípu právnej istoty a zásady res iudicata. Naopak, princíp právnej istoty pripúšťa, aby v rámci konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov strany boli preskúmané a prípadne aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. V konaní, o obnovu ktorého žalobca žiada, došlo k vydaniu rozhodnutia súdu vo veci samej vo forme platobného rozkazu - sp. zn. 3C/39/2016-18 zo dňa 17.10.2016, teda súdneho rozhodnutia vydaného v rámci tzv. „skráteného konania“. Vo vzťahu k skrátenej forme konania, kedy súd vychádza len z vyjadrení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov je otázne, či je súdu za takýchto okolností daný priestor na náležitú kontrolu zmluvných podmienok spotrebiteľského zmluvného vzťahu tak, ako to predpokladá čl. 4 ods. 1 smernice 93/13/EHS. Odvolací súd konštatuje, že Okresný súd Svidník v konaní 3C/39/2016 nemohol s ohľadom na obsah spisového materiálu komplexne, v súlade s požiadavkami uvedenými v smernici vyhodnotiť zmluvné podmienky v rozsahu a kvalite vyžadovanej v čl. 4 smernice, čo vyplýva zo skutočnosti, že obsahom spisu síce je zmluva o spotrebiteľskom úvere, Dohoda o plnení v splátkach, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, všetky uvedené listiny sú však v prevažnom rozsahu nečitateľné. Naviac odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe (ako na to napokon poukázal aj súd prvej inštancie), že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorý pri výkone svojej podnikateľskej činnosti využíva nekalé obchodné praktiky, uplatňuje si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a to neraz aj napriek právoplatnému judikovaniu ich neprijateľnosti, neplatnosti. Obnovou napádaný platobný rozkaz je z
vyššie uvedených dôvodov v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Podľa rozsudku súdneho dvora vo veci OCÉANO GRUPO Editoriale: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Obdobne, aj v rozsudku MOSTAZA CLARO, je kladený vysoký dôraz na ochranu spotrebiteľa pred nekalými podmienkami a dôvod na obnovu konania, pre rozpor vnútroštátneho rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, je daný vo vzťahu k viacerým rozhodnutiam súdneho dvora. To, že spotrebiteľ nepodá odpor proti platobnému rozkazu je klasickým príkladom konania, keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty na svoju obranu (porovnaj bod 61 rozsudku Súdneho dvora EU C-429/05). Nečinnosť spotrebiteľa, resp. v tomto prípade oneskorené využitie riadneho opravného prostriedku proti platobnému rozkazu nemôže byť za týchto okolností na ťarchu neinformovanému spotrebiteľovi. V ďalšom odvolací súd poukazuje aj na body 51. až 54. rozsudku SD EÚ vo veci C-448/17: Ako bolo pritom pripomenuté v bode 46 tohto rozsudku, existencia takéhoto preskúmania jedine v štádiu odporu môže viesť k zachovaniu potrebného účinku smernice 93/13 len vtedy, ak spotrebitelia nie sú odrádzaní od podania takéhoto odporu. V prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje iba pätnásťdňovú lehotu, počas ktorej môže spotrebiteľ podať odpor proti platobnému rozkazu, a okrem toho vyžaduje, aby spotrebiteľ svoj odpor vecne odôvodnil. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné odpovedať na tretiu až piatu otázku tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. V čl. 7 ods. 2 Ústavy SR je deklarovaná záväznosť právnych aktov Európskej únie a ich prednosť pred zákonmi SR (princíp priority). Vnútroštátne rozhodnutie teda musí byť v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EÚ. Cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok „musí byť napĺňaný v rovine pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10). Cieľom povolenia obnovy konania je snaha o vylúčenie neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života, zo života bežných ľudí a tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ sa spravidla ťažko orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky. Nepodrobenie spotrebiteľského zmluvného vzťahu kontrole z hľadiska existencie nekalých zmluvných podmienok je dôvodom obnovy konania. Odvolací súd považuje za nesprávny a nelogický taký výklad ust. § 397 písm. e) CSP, podľa ktorého by tento dôvod obnovy bolo možné uplatniť len na takú právnu vec, s ktorou rozsudok SD EÚ vecne alebo personálne súvisí, resp. bol vydaný v konaní, obnovy ktorého sa strana domáha. Už len samotný fakt, že prejudiciálna otázka sa SD EÚ predkladá ešte pred právoplatným skončením vnútroštátneho súdneho konania vylučuje výklad, že by sa malo jednať o rozhodnutie SD EÚ vydané v konkrétnej veci a bolo by to tiež v rozpore s politikou EÚ, ktorej cieľom je lojálnosť k princípom a inštitúciám EÚ. Závery vyslovené SD EÚ dopadajú nielen na konkrétnu vec, ale na všetky obdobné prípady a všetky členské štáty. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania ako aj výrok o povinnosti úhrady súdneho poplatku.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
6. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v zmysle § 396 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalovanému.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.