Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci žalobcu: TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca, IČO: 36 664 090 proti žalovaným: 1. T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X. G. XXX/XX, XXX XX Š.-U., štátny občan U. a 2. J. T., nar. X.X.XXXX, bytom X. G. XXX/XX, XXX XX Š.-U., štátna občianka U., obidvaja žalovaní zastúpení advokátom Mgr. Ondrejom Bartošovičom, so sídlom Pazmáňa 2020/30, 927 01 Šaľa, IČO: 42 335 299 o zaplatenie 10.485,94 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.5.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 10.485,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 234,14 € od 21.05.2014 do 23.09.2015, zo sumy 63,64 € od 21.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 297,78 € od 21.04.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe návrhu žalovaných v 1. a 2. rade na uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 17.4.2007 a ich žiadosti o čerpanie úveru zo dňa 8.6.2007 uzavrel žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“) dňa 10.6.2007 Zmluvu o úvere č. 20211 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na

jej základe čerpali žalovaní úver, poskytnutý žalobcom ako obligačným veriteľom, vo výške 816.000,00 Sk, t.j. 27.086,24 €, ktorý sa žalovaní ako obligační dlžníci zaviazali riadne a včas splácať, vrátane dohodnutých úrokov, ďalšieho príslušenstva a prípadných ostatných finančných záväzkov, to všetko za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o úvere a Všeobecných obchodných podmienkach. Vo formulárovej prílohe k návrhu na uzavretie zmluvy s označením Dom - odhad trhovej hodnoty je uvedené, že žalovaní plánujú z úveru dokončiť zateplenie rodinného domu, zhotoviť novú fasádu a stavbu dvojgaráže. Zároveň uviedli, že nemajú žiadne dlhy, pričom túto skutočnosť prehlásili aj v Čestnom prehlásení zo dňa 10.6.2007. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, a to podľa, v čase jej podpisu, platného ustanovenia § 1 ods. 2, písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. neboli spotrebiteľskými zmluvami zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržba, ktorý účel je slovami v predmetnej zmluve o úvere uvedený ako „na preplatenie účelov spojených s bývaním“ v súlade s čl. II bod 1 Zmluvy o úvere s tým, že v nasledujúcom bode 2 tohto istého článku je dohodou ustanovený záväzok dlžníka tento účel dodržať. Žalovaní splácali prvé dva roky trvania úverového vzťahu so žalobcom úver pravidelne, avšak od februára 2009 platili splátky nepravidelne, neplatili ich včas a riadne. V roku 2011 boli žalobcovi z adresy exekútora JUDr. Tomáša Peltznera doručené listiny, z ktorých žalobca zistil, že žalovaní majú aj iné dlhy, a to konkrétne voči spoločnosti Express Finance, s.r.o. Exekúcia začala na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Senica č.k. 5Ro/471/05 zo dňa 20.12.2006, teda žalovaní mali už pred podpisom Zmluvy o úvere pravdepodobne splatné záväzky o čom žalobcu ako obligačného veriteľa neinformovali, naopak v čestnom prehlásení k úveru uviedli, že nemajú žiadne splatné, ani nesplatné dlhy. Pri osobnej návšteve dňa 29.5.2013 žalovaní písomne, vlastnou rukou, uviedli do „Záznamu z osobného stretnutia“, že sú si vedomí dlhu vo výške 32.643,34 € k 7.11.2011, ktorý vznikol neplatením splátok podľa Zmluvy o úvere č. 20211. Žalovaní splácali úver sporadicky. Ku dňu podania žaloby sú žalovaní dlžní žalobcovi časť z najstaršej nezaplatenej splátky vo výške 63,64 €, ktorá bola splatná dňa 20.5.2014 a ďalších 35 splátok po 297,78 € s pravidelne určenou splatnosťou k 20. dňu v mesiaci, t.j. splátka splatná dňa 20.6.2014, dňa 20.7.2014 a nasl. až do poslednej dlžnej splátky ku dňu 20.4.2017.

2. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5Csp/73/2017-43 zo dňa 15.8.2017, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, a preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5Csp/73/2017-54 zo dňa 30.11.2017 zrušil.

3. Žalovaní v odôvodnení odporu uviedli, že Zmluva o úvere č. 20211, ktorú žalovaní so žalobcom uzavreli dňa 10.6.2007 má spotrebiteľský charakter. Žalovaní uzatvárali zmluvu ako fyzické osoby, ktoré pri plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca uzatváral zmluvu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb.). Zmluva, ktorú uzatváral žalobca so žalovanými je typom zmluvy, ktorú žalobca uzatváral za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom obchodné podmienky boli vopred žalobcom pripravené a žalovaní nemali možnosť ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu, mohli len zmluvu prijať alebo nie. Právne neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže predmetná zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, nakoľko pre určenie charakteru zmluvy, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je prioritne nutné posudzovať najskôr vyššie uvedené skutočnosti (teda dodávateľa, spotrebiteľa, ne/možnosť ovplyvniť obsah zmluvy). Smernica 93/13/EHS považuje rovnako za spotrebiteľskú zmluvu iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Tiež je nutné brať do úvahy, že v čase uzatvárania zmluvy bol platný a účinný zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 23a ods. 1 a 2, ktoré definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka. Žalobca však tento nesporný fakt o účinnosti zákona o ochrane spotrebiteľa vo svojej žalobe úplne odignoroval. S poukazom na hore uvedené skutočnosti žalovaní poukázali na uznesenie Ústavného súdu z 5. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 329/2013, v ktorom je uvedené, že je pravdou, že vo výpočte spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení pred zákonnou novelou č. 568/2007 Z.z.) až do 1.1.2008 nebolo možné nájsť úverovú zmluvu, avšak súčasne nemožno zabudnúť, že od 25. novembra 2004 bolo účinné ustanovenie § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa (doplnené novelou zákonom č. 616/2004 Z.z.). Podľa žalovaných je predmetná Zmluva o úvere bezúročná, nakoľko neobsahuje údaje: začiatok splátky, celkové náklady úveru, rozdelenie splátok na istinu a úroky, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a konečnú

sumu plnenia a iné zákonom určené podmienky uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Istina úveru bola v plnej výške žalovanými žalobcovi uhradená. V predmetnej zmluve chýbajú údaje podstatné pre spotrebiteľské zmluvy, zmluva zvýhodňuje postavenie dodávateľa, každý článok zmluvy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Obsah zmluvy je teda v priamom rozpore s ustanoveniami § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže sa žalobca v žalobe odvoláva aj na Všeobecné obchodné podmienky je potrebné uviesť, že tieto sú vzhľadom na absenciu podpisu neplatné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2011 sp.zn. 2Cdo/245/2010).

4. Žalovaní v odpore vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného v žalobe. Uviedli, že z dôvodu nepravidelného plnenia žalovanými došlo zo strany žalobcu ako veriteľa k spoplatneniu celého úveru, a to oznámením zo dňa 7.1.2011, pričom žalobca poskytol žalovaným 30 dňovú lehotu na splatenie celého zvyšku úveru. Lehota na zaplatenie zvyšku úveru uplynula 6.2.2011. Všeobecná premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 7.2.2011 čo je deň nasledujúci po rozhodnej udalosti a márne uplynula dňa 7.2.2014. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.5.2017, teda po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.12.2017 k odporu žalovaných uviedol, že s tvrdením žalovaných, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou nesúhlasí, pretože predmetná zmluva bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zákonníka s tým, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú a to podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase podpisu zmluvy, podľa ktorého neboli spotrebiteľskými zmluvami zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, ktorý účel je uvedený ako „na prefinancovanie na účely spojené s bývaním“. Tvrdil, že predmetná zmluva o úvere je tiež absolútny obchodný záväzkový vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, k tomuto tvrdeniu sa žalobca nemohol konkrétne vyjadriť, keďže žalovaní neuviedli, ktoré konkrétne neprijateľné podmienky sú obsahom predmetnej zmluvy o úvere. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že všeobecné obchodné podmienky sú neplatné nakoľko neboli podpísané, v tejto súvislosti žalobca poukázal na text čestného prehlásenia osobitne podpísaného žalovanými v 1. aj 2. rade, v ktorom sa uvádza, že žalovaní sa podrobne zoznámili s obsahom príkaznej zmluvy, zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok úveru, sadzobníka, s obsahom zmluvy o zriadení záložného práva a všetkých ďalších súvisiacich dokumentov. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanými, žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa telefonickej komunikácie so žalovanými dňa 2.10.2011 ako i podľa prehľadu zaplatených platieb žalovanými, žalovaný v 2. rade sa zaviazal, že uhradí sumu 3.500,00 € do 3.10.2011, teda žalovaný v 2. rade výslovne žiadal o pokračovanie v splácaní úveru a vykonal aj platby dosvedčujúce túto dohodu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Dňa 3.10.2011 zaplatili žalovaní na účet žalobcu sumu 3.000,00 € a dňa 3.11.2011 sumu 4.000,00 €. Vychádzajúc z charakteru zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka treba tento zákonník aplikovať aj pri riešení otázky premlčania. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky. Žalovaní uznali svoj záväzok voči žalobcovi keďže čiastočne svoj záväzok plnili. Ak teda žalovaní považujú záväzok za premlčaný, potom svojim konaním (žiadosťami a pokračovaním v splácaní) uviedli žalobcu do omylu, s tým že žalobca stratil právnu istotu čo je v rozpore s dobrými mravmi a išlo o obchádzanie zákona. Žalobca v poslednom rade poukázal na svoju ústretovosť voči žalovaným s poukazom na ich finančné možnosti a teda na to, že konal výsostne v súlade s dobrými mravmi pričom podľa neho práve žalovaní zneužili právo, nakoľko ich konanie pri uzatváraní zmluvy o úvere javí známky podozrenia pre spáchanie trestného činu úverového podvodu, keďže žalovaní evidentne neplnili a ani nechceli plniť svoje povinnosti čo vyplýva z existujúcich exekučných konaní vedených proti žalovaným. Následne žalobca označil 33 exekučných príkazov smerujúcich proti žalovaným.

6. Súd vykonal dokazovanie Splátkovým kalendárom úveru, dátumovými záznamami o telefonických upozorneniach žalovaných, výzvou na úhradu omeškaných splátok - upozornením zo dňa 21.12.2015, upozornením zo dňa 16.6.2015, záznamom z osobného stretnutia bez uvedenia dátumu, Exekučným príkazom č. Q. XXX/XXXX-XX zo dňa 24.1.2011, Príkazom na začatie exekúcie č. XXX/XXXX - XX zo dňa 24.1.2011, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 19.7.2007, Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 8.6.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poskytovanie úverov platnými od 23.4.2007, Sadzobníkom TOMA úverová a leasingová, a.s., Zmluvou o úvere č. 20211 zo dňa 10.6.2007, Čestným prehlásením žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 10.6.2007, Žiadosťou o čerpanie úveru zo dňa 8.6.2007, Návrhom na uzavretie Zmluvy o úvere zo dňa 17.4.2007, Dom - odhad trhovej hodnoty zo dňa

8.6.2007, Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.1.2011, Návrhom poistnej zmluvy pre poistenie budov a stavieb občanov zo dňa 5.6.2007, poštovým peňažným poukazom zo dňa 6.6.2007, Oznámením o vzniku záložného práva a žiadosťou o vinkuláciu poistenia bez uvedenia dátumu, Zmluvou o zriadení záložného práva č. 20211 zo dňa 8.6.2007, Príkaznou zmluvou dátum nečitateľný, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 36C/28/2012-29 zo dňa 17.4.2013, rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 6C/1592/2015-177 zo dňa 26.9.2017, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C/289/2016- 86 zo dňa 3.2.2017, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 14.12.2017 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

7. Žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi dňa 10.6.2007 Zmluvu o úvere č. 20211 (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie úverov platné od 23.4.2007 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Na základe tejto Zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovaným účelový úver na prefinancovanie nákladov spojených s bývaním (zateplenie rodinného domu, zhotovenie novej fasády a stavbu dvojgaráže) vo výške 27.086,24 € (816.000,00 Sk), s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,85 % ročne. Žalovaní sa v Zmluve zaviazali poskytnutý úver splácať v 192. pravidelných mesačných anuitných splátkach po 297,78 € (8.971,00 SK), splatných vždy najneskôr do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaní splácali prvé dva roky trvania úverového vzťahu úver pravidelne, avšak od februára 2009 platili splátky nepravidelne, neplatili ich včas a riadne. Žalobca preto listom zo dňa 7.1.2011 oznámil žalovaným, že pristúpil k spoplatneniu celého úveru a súčasne vyzval žalovaných na zaplatenie nesplatenej istiny úveru, poplatku za predčasné splatenie úveru, úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 32.643,34 € v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalovaní do „Záznamu z osobného stretnutia“ zo dňa 29.5.2013 uviedli, že sú si vedomí dlhu vo výške 32.643,34 € ku dňu 7.11.2011, ktorý vznikol neplatením splátok podľa Zmluvy o úvere č. 20211. Žalovaní splácali úver sporadicky. Ku dňu podania žaloby boli žalovaní dlžní žalobcovi časť z najstaršej nezaplatenej splátky vo výške 63,64 €, ktorá bola splatná dňa 20.5.2014 a ďalších 35 splátok po 297,78 € s pravidelne určenou splatnosťou k 20. dňu v mesiaci, tzn. splátka splatná dňa 20.6.2014, dňa 20.7.2014 a nasledujúce až do poslednej dlžnej splátky ku dňu 20.4.2017.

8. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 30.4.2004 do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 100 ods. l Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Súd mal preukázané, že predmetná Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaní mali v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, tzn. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

21. Súd zdôrazňuje, že na predmetný spotrebiteľský vzťah je potrebné pri posudzovaní premlčania aplikovať Občiansky zákonník a nie úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku. Vyplýva to z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a tento záver je v súlade aj s novou právnou úpravou, ktorá bola účinná od 13.6.2014, ktorou došlo k doplneniu Občianskeho zákonníka v § 52 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 vydané pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).

22. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalovaní v spore vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného v tejto žalobe, a preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa 10.6.2007 Zmluvu o úvere č. 20211, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto Zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovaným účelový úver na prefinancovanie nákladov spojených s bývaním vo výške 27.086,24 € (816.000,00 Sk), s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,85 % ročne. Žalovaní sa v Zmluve zaviazali poskytnutý úver splácať v 192. pravidelných mesačných anuitných splátkach po 297,78 € (8.971,00 SK), splatných vždy najneskôr do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaní splácali prvé dva roky trvania úverového vzťahu úver pravidelne, avšak od februára 2009 platili splátky nepravidelne, neplatili ich včas a riadne. Žalobca preto ku dňu 7.1.2011 pristúpil k zosplatneniu zvyšku úveru, čo žalovaným oznámil

listom zo dňa 7.1.2011 a súčasne vyzval žalovaných na zaplatenie nesplatenej istiny úveru, poplatku za predčasné splatenie úveru, úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 32.643,34 € v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia. Lehota na zaplatenie zvyšku úveru uplynula žalovaným dňa 6.2.2011. Všeobecná premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 7.2.2011 a márne uplynula dňa 7.2.2014. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 18.5.2017, teda po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že žalovaní sa úspešne dovolali premlčania nároku žalobcu uplatneného v tejto žalobe súd žalobu zamietol a podmienkami Zmluvy o úvere sa bližšie ani nezaoberal.

23. Súd považuje za potrebné uviesť, že dokument „Záznam z osobného stretnutia“ zo dňa 29.5.2013, ktorý žalobca v spore predložil, a v ktorom žalovaní uviedli, že sú si vedomí dlhu vo výške 32.643,34 € ku dňu 7.11.2011, ktorý vznikol neplatením splátok podľa Zmluvy o úvere č. 20211, nemožno považovať za uznanie dlhu zo strany žalovaných, nakoľko tento neobsahuje zákonom stanovené náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, teda nie je v ňom výslovne uvedené, že žalovaní uznávajú svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, a že ho zaplatia. V tomto dokumente žalovaní len uviedli, že sú si vedomí dlhu a navrhli žalobcovi, aby predmet zálohu (rodinný dom súpisné č. XXX a pozemky č. XXXX a XXXX v k.ú. U.) predal v rámci výkonu záložného práva s tým, že sa z tohto domu dobrovoľne vysťahujú. I keď žalovaní po dni 7.1.2011 vykonali ďalšie sporadické platby svojho dlhu neznamená to, že by sa zosplatnenie úveru zo dňa 7.1.2011 stalo týmto neúčinným.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.