Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/228/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX I. C. B., právne zastúpená advokátkou JUDr. Andreou Vladárovou, so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, IČO: 51 407 442, proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX I. C. B., v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/16/2018-13 zo dňa 11.04.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 41C/16//2018-53 zo dňa 08.06.2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í t a k , že n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie tohto znenia: Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I. C. B., evidovaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálnym odborom ako stavba rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom, postavená na parcele č. KN-C 2436/33, stavba garáže súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. KN-C 2436/34 a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I. C. B., evidovaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálnym odborom ako: parc. č. KN-C č. 2436/21 - orná pôda o výmere 296 m2; parc. KN-C č. 2436/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2; parc. KN-C č. 2436/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 55.328,65 eur a titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 21.619,29 eur.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia, ktorým sa domáhala, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I. C. B., evidovaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálnym odborom ako stavba rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom, postavená na parcele č. KN-C 2436/33, stavba garáže súp. č. 2806, postavenej na parcele č. KN-C 2436/34 a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I. C. B., evidovaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálnym odborom ako: parc. č. KN- C č. 2436/21 - orná pôda o výmere 296 m2; parc. KN-C č. 2436/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2; parc. KN-C č. 2436/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 55.328,65 eur a titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vo výške 21.619,29 eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne posudzoval podľa § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 328 ods. 1, § 343 ods. 1 až 3, § 344 C. s. p. a konštatoval, že na základe žalobkyňou predložených, resp. osvedčených dôkazných prostriedkov zisťoval najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Zároveň po oboznámení sa s návrhom žalobkyne o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že nie je osvedčený právny záujem na žiadanom zabezpečovacom opatrení, keďže žalobkyňa neosvedčila existenciu naliehavosti vydania zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko neosvedčila, že exekúcia na strane žalovaného, ktorá voči nemu v súčasnosti nie je vedená, bude reálne ohrozená. Návrh totiž obsahuje len subjektívny názor žalobkyni, ktorý vyjadruje obavu, že výkon exekúcie by mohol byť ohrozený. Žalobkyňa však vo svojom návrhu nijakým spôsobom objektívne neosvedčila, že žalovaný vykonáva úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu exekúcie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, hoci mu prináleží nárok na náhradu trov, keďže si tento nárok neuplatnil.

3. Proti uvedenému uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením okresného súdu, vzhľadom na to, že exekúcia proti žalovanému nie je vedená, keďže na naplnenie zákonných predpokladov ustanovenia § 343 C. s. p. je právne bezvýznamná. Zriadenie záložného práva nevyžaduje, aby exekúcia bola vedená. Vyžaduje iba, aby existovala obava, že peňažná pohľadávka veriteľa nebude uspokojená a samotná exekúcia bude ohrozená. Poukázala na to, že v návrhu opísala skutočnosti a označila dôkazy, ktorými preukazovala, že žalovaný sa zbavil majetku, ktorý vlastnil, napr. prosperujúcej účasti spoločnosti BVG, s.r.o.. Uvedené vyplýva z rozsudku KS Žilina 7CoP/20/2014-219 zo dňa 26.03.2014, kde na strane 4, ods. 4 je uvedené, že u obchodnej spoločnosti BVG, s.r.o. svoju účasť za 1,- euro previedol na súčasnú manželku. Okrem toho z citovaného rozsudku vyplýva označenie vozidiel a motorky, ktoré žalovaný vlastnil. Porovnaním stavu v čase rozhodovania v rámci konania 6C/228/2011 tieto vozidlá už nemal. Uvedené vyplýva z rozsudku, ktorý definuje, ktoré vozidlá žalovaný vlastnil, vlastnil len prívesný vozík. Žalobkyňa poukázala na dôvodnú obavu, že obdobným postupom môže žalovaný postupovať aj po nadobudnutí nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a tým sa stane nemajetným. Pokiaľ nebude obmedzený v evidencii nehnuteľností v nakladaní s týmito nehnuteľnosťami a prevedie ich na tretiu osobu, prípadne zaťaží v prospech tretej osoby, urobí tak na základe právneho stavu, zapísaného v katastri a z takéhoto stavu bude tretí subjekt vychádzať, nakoľko údaje v katastri sú záväzné, pokiaľ nie je preukázaný opak. Žalobkyňa ani nemá možnosť trvať na zápise informatívnej poznámky, nakoľko povinnosť žalovaného jej vyplatiť súdom určené finančné prostriedky na základe právoplatného rozsudku OS Žilina 6C/228/2011-509 zo dňa 20.06.2016 v spojení s rozsudkom KS Žilina 10Co/74/2017-597 zo dňa 30.11.2017, nakoľko sa na túto situáciu ustanovenie Katastrálneho zákona nevzťahuje. Prípadný prevod nehnuteľností alebo zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom v prospech tretej osoby bez splnenia si povinnosti vyplatiť žalobkyňu vyvolá reťazec ďalších zbytočných právnych úkonov, trestných oznámení, žalobou voči ďalším subjektov, čo by bolo na ťarchu žalobkyne. Žalobkyňa reálne preukázala obavu, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko žalovaný sa zbavil všetkého majetku, ktorý mal a mohol previesť. Ak sa zbaví aj vyporiadaného majetku, stane sa nemajetným a exekúcia v prípade nesplnenia si výplaty bude ohrozená, keďže žalovaný žiadny iný majetok nemá. Súd prvej inštancie ani neozrejmil myšlienkové pochody a označené dôkazy zo strany žalobkyne, ktoré preukazovali konanie žalovaného o zbavení sa majetku po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred jeho vyporiadaním, ktoré skutočnosti osvedčila žalobkyňa výpisom z obchodného registra - BVG, s.r.o., ako aj porovnaním záverov obsiahnutých vo vyššie citovaných rozsudkoch. Z napadnutého uznesenia teda nevyplýva, že by sa súd týmito skutočnosťami zaoberal, resp. ako vyhodnotil tvrdené skutočnosti žalobkyňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jej návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.

4. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa ustanovenia § 388 C. s. p.

6. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie s dôvodmi odvolania žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa § 343 ods. 1 až 3 C. s. p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 C. s. p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 336 ods. 1 až 4 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

15. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust. § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C. s. p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob 36/2017 zo dňa 03.04.2017).

16. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1988).

17. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola dostatočne špecifikovaná peňažná pohľadávka žalobkyne, ktorá uviedla, že táto peňažná pohľadávka vznikla titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zo spisového materiálu je zrejmé, že o tejto peňažnej pohľadávke bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 6C 228/2011-509 zo dňa 30.06.2016, ktorý uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 55.328,65 eur a z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 21.619,29 eur v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co 74/2017-597 zo dňa 30. novembra 2017, ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným 09.03.2018. Z uvedeného je zrejmé, že peňažné nároky trvajú a sú dôvodné. Skutočnosť, že exekúcia v predmetnej veci je ohrozená, žalobkyňa osvedčila tým, že v konaní o zvýšení výživného a zverení maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P 428/2012-177 zo dňa 9. decembra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP 20/2014-219 zo dňa 26. marca 2014 bolo preukázané, že žalovaný sa zbavil majetku, ktorý vlastnil, a to účasti v spoločnosti BVG, s. r. o., Žilina, keď svoju účasť v tejto obchodnej spoločnosti previedol za 1,- euro na svoju súčasnú manželku. Okrem toho žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný v čase rozhodovania o výživnom vlastnil vozidlá a motorku, pričom v čase konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už tieto vozidlá nevlastnil. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože za daného stavu je potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobkyne ako veriteľky. Realizáciou predaja predmetných nehnuteľností by došlo k ohrozeniu prípadnej exekúcie vedenej zo strany žalobkyne proti žalovanému na vymoženie pohľadávok z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

18. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia má súd povinnosť zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný. Vzhľadom na majetok, na ktorý sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať, zohľadňuje zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv žalovaného, a to aj vo vzťahu k pohľadávkam, na ktorých zabezpečenie sa zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska rozsahu zabezpečenia zjavný nepomer uvedeným zásahom nevznikol.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bolo osvedčené ohrozenie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle § 388 C. s. p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)