Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_22P-104-2018.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/104/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka - U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/X, H. - G. I. a otca - N. D.Č., T.. XX.XX.XXXX, bytom R. Y., t.č. v Ú. H. H. o návrhu navrhovateľky: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, R. Y., o zmenu platobného miesta na výplatu výživného, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 13P/318/2013-83, zo dňa 12.06.2014 v časti určenia platobného miesta vyživovacej povinnosti rodičov, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že matka a otec maloletého dieťaťa sú povinní platiť výživné na maloleté dieťa, Z. H., nar. XX.XX.XXXX, určené rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 13P/318/2013-83, zo dňa 12.06.2014, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, ktorá je starou matkou maloletého dieťaťa a ktorej bolo maloleté dieťa zverené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/318/2013-83, zo dňa 12.06.2014 do náhradnej osobnej starostlivosti, sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2018 domáhala, aby súd uložil povinnosť obom rodičom maloletého dieťaťa prispievať výživným na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.
2. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/318/2013-83, zo dňa 12.06.2014 jej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a súd zaviazal matku maloletého prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 27,13,- Eur mesačne, počnúc od 15.11.2013 do 31.12.2013 a od 01.01.2014 výživným vo výške 80,-Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 30,-Eur mesačne, počnúc dňom 12.06.2014 s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Matka maloletého jej na výživu maloletého prispieva nepravidelne, v mnohých prípadoch jej výživné neposlala vôbec, alebo poslala nižšiu čiastku ako bolo súdom určené. O maloletého nejaví záujem, maloletý sa s ňou stretne iba vtedy, keď maloletého za matkou privezie. Navrhovateľka v zmysle novely zákona o rodine žiadala poukazovať výživné na účet úradu a aby bol zmenený vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu v časti platobného miesta.
3. K návrhu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa a to vyjadrením doručeným súdu dňa 26.07.2018. Uviedla, že s návrhom nesúhlasí z toho dôvodu, že v máji jej bol doručený exekučný príkaz N.. Ľ. C., kde sa prikazuje exekúcia na bežné a zameškané výživné, ktoré sa jej od mája strháva zo mzdy a preto
nie je možné, aby poukazovala bežné výživné na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko bežné výživné je nariadené strhávať exekučne a preto navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný.
4. K návrhu sa vyjadril otec, vyjadrením zo dňa 01.10.2018, v ktorom uviedol, že súhlasí so zmenou platobného miesta na výplatu.
5. Na pojednávanie stanovené súdom na deň 16.10.2018 sa nedostavili rodičia maloletých detí. Otec maloletých detí žiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Matka maloletých detí mala riadne vykázané doručenie predvolania a návrhu. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd pokračoval v konaní bez prítomnosti otca a matky maloletých detí.
6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Uviedla, že návrh podala z dôvodu malol. Z., aby mu bola daná suma, ktorú má dostávať, nakoľko dostáva sumu asi XX,XX,- Eur, čo je málo na to, aby mu uhradila stravu, škôlku, futbal. Suma XX,XX,- Eur pozostáva zo sumy výživného, ktoré platí otec vo výške 30,- Eur a sumu asi vo výške XX,XX,- Eur, ktorú dostáva z úradu práce. Z toho dôvodu žiada zmeniť platobné miesto z jej osoby na úrad práce, nakoľko ak by sa malo poukazovať výživné úradu práce a nie k jej rukám, tak by jej úrad namiesto sumy XX,XX,- Eur poukazoval plnú sumu XXX,XX,- Eur. Teraz dostáva iba sumu XX,XX,- Eur, čo je ako už uviedla veľmi málo. Z tohto nevie pokryť ani základné potreby malol. dieťaťa. Uviedla, že otec malol. výživné platí, ale matka neplatí súdom určené výživné.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nariadením náhradnej osobnej starostlivosti vyživovacia povinnosť rodičov voči malol. dieťaťu naďalej trvá. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy Okresný súd Galanta zaviazal rodičov platiť určené výživné k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Odo dňa 01.01.2016 je účinná nová právna úprava podpory náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá zaviedla aj finančnú podporu detí nachádzajúcich sa v náhradnej osobnej starostlivosti, čím sa upravil aj spôsob výplaty výživného rodičmi malol. dieťaťa a to tak, že odberným miestom, ktorému majú rodičia malol. dieťaťa poskytovať výživné, je ÚPSVaR. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľky a zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 13P/318/2013 zo dňa 12.06.2014 v časti platobného miesta a zaviazal rodičov platiť určenú sumu výživného na ÚPSVaR Nové Zámky. Ďalej uviedol, že suma 142,91,- Eur je suma opakovaného príspevku dieťaťu, zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti. Je platná od 01.09.2018. Poskytuje sa podľa zákona č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Je platená úradom práce náhradnému rodičovi a je vyplatená v plnej výške, v prípade ak sa výživné poukazuje na úrad práce. V prípade, ak sa však výživné poukazuje k rukám náhradného rodiča, tak sa od tejto sumy odpočítava výživné, ktoré má byť platené k rukám náhradného rodiča, bez ohľadu na to, či reálne je alebo nie je toto výživné platené.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu a spisom Okresného súdu Galanta sp.zn. 13P/318/2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/318/2013-83, zo dňa 12.06.2014 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Predmetným rozsudkom súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 27,13,- Eur mesačne, počnúc od 15.11.2013 do 31.12.2013 a od 01.01.2014 výživným vo výške 80,-Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 30,-Eur mesačne, počnúc dňom 12.06.2014 s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň bolo matke povolené zaplatiť zaostalé výživné vo výške 441,60,-Eur v pravidelných mesačných splátkach po 40,-Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Na matku maloletého bola podaná obžaloba na Okresný súd Galanta pre prečin zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. c) Trestného zákona. Exekútorským úradom N.. Ľ. C. je na základe vyššie uvedeného rozsudku ako exekučného titulu vedené exekučné konanie voči matke maloletého dieťaťa ako povinnej. 10. Podľa § 45 ods. 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, účinného do 31.12.2015, účinného v čase rozhodovania tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 13P/318/2013, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám
povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
12. Podľa § 119b ods.5 Zákona o rodine, súd môže na návrh povinného alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zmeniť povinnosť povinného poukazovať výživné osobe, ktorej bolo zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na povinnosť poukazovať toto výživné úradu práce sociálnych vecí a rodiny, a to aj ak nerozhoduje o zmene výživného.
13. Podľa § 5 ods.1 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa.
14. Podľa § 5 ods.2 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods.2 písm. a) až d) rozhodnutím súdu a plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods.2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa a) nemá príjem podľa odseku 4 alebo b) má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a).
15. Podľa § 5 ods.3 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa opakovaný príspevok dieťaťu je a) pre nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm. a) 1. do 10 rokov veku vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne, 2. nad 10 rokov veku do 15 rokov veku vo výške 2,3-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne, 3. nad 15 rokov veku vo výške 2,5-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa mesačne, b) vo výške rozdielu medzi sumou podľa písmena a) a príjmom dieťaťa podľa odseku 4, ak ide o nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 2 písm.b)
16. Podľa § 5 ods.4 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná fyzická osoba poukazuje príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu, pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu, sirotský výsluhový dôchodok a sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 5 ods.6 zák.č.627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa uložením povinnosti poukazovať výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prechádza nárok na výživné oprávneného dieťaťa na tento úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a do sumy poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 je príjmom štátneho rozpočtu. Ak výživné podľa prvej vety je vyššie ako opakovaný príspevok dieťaťu, patrí dieťaťu aj rozdiel medzi
výživným a týmto príspevkom. Ak nárok na opakovaný príspevok dieťaťu nevznikol, výživné podľa prvej vety príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poukazuje dieťaťu. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny postupuje podľa druhej vety a tretej vety aj vtedy, ak rodič dieťaťa neplní súdom uloženú vyživovaciu povinnosť alebo ju plní čiastočne.
18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, nakoľko od posledného rozhodovania súdu, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že rodičia sú povinní platiť výživné do rúk navrhovateľky, došlo s účinnosťou od 01.01.2016 k zmene právneho predpisu, a to ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine (zákonom č.175/2015 Z.z.) V súvislosti s uvedenou novelou predmetného ustanovenia, v prípade zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, došlo aj k zmene platobného miesta, na ktoré majú rodičia poukazovať výživné, ktoré už nemá byť v prípade maloletých detí poukazované do rúk osoby, ktorej boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, ale má byť poukazované na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle ďalšej novely (zák.č.2/2017 Z.z.) predmetného ustanovenia Zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, má právo, v prípade ak si rodičia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť, vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Keďže ako uviedla aj navrhovateľka a ako to vyplýva aj z prebiehajúceho exekučného konania voči matke, matka si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, zmenou platobného miesta bude mať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Súd zároveň poukazuje na citované ustanovenia zák.č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, týkajúce sa vyplácania opakovaného príspevku, podľa ktorého má maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti právo na vyplatenie opakovaného príspevku s tým, že výška tohto príspevku je ovplyvňovaná tým, či je výživné vyplácané na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo nie. V zmysle citovaných ustanovení tohto zákona, v prípade ak nie je výživné poukazované na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň bez ohľadu na to, či rodičia maloletého dieťaťa platia súdom určené výživné, maloletému dieťaťu prináleží suma opakovaného príspevku znížená o výšku výživného, ktoré sú rodičia maloletého dieťaťa povinní platiť. V prípade ak je však výživné poukazované na účet úradu prace, sociálnych vecí a rodiny, maloleté dieťa má nárok na vyplatenie plnej sumy opakovaného príspevku bez ohľadu na to, či rodičia úradu výživné poukazujú alebo nie. Vzhľadom k uvedenému je zmena platobného miesta zmenou v prospech a v záujme maloletého dieťaťa a preto, v súlade s citovaným ustanovením § 119 b ods. 5 Zákona o rodine súd rozhodol tak, že zmenil platobné miesto, na ktoré sú rodičia maloletého dieťaťa povinní poukazovať výživné na maloleté dieťa. Pre úplnosť súd uvádza, že čo sa týka námietky matky, že nie je možné zmeniť platobné miesto, nakoľko prebieha exekučné konanie a od mája sa jej strháva zo mzdy a preto nie je možné, aby poukazovala bežné výživné na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, táto námietka nie je relevantná, nakoľko zmena platobného miesta nemá vplyv na to, že by sa nemohlo naďalej pokračovať v zrážkach zo mzdy.
19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre matku a otca maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.