Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/80/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: TOM športový klub pre deti, so sídlom Vajnorská 98/B, Bratislava - Nové mesto, IČO: 42178754, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská lyžiarska asociácia, občianske združenie, so sídlom Karpatská 3256/15, Poprad, IČO: 42133700, zastúpenému: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Okružná 36, Poprad, IČO: 50672720, o preskúmanie rozhodnutia o predbežnom opatrení, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/217/2016-127 z 26.2.2018, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a postupuje vec Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodnutie disciplinárneho orgánu Kontrolno- revíznej komisie Slovenskej lyžiarskej asociácie z 26.9.2016, ktorým žalovaný rozhodol o uložení predbežného opatrenia žalobcovi, ktorým mu pozastavil členstvo v Slovenskej lyžiarskej asociácii, pozastavil poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom Slovenskej lyžiarskej asociácie až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho konania. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná strana bola v čase podania žaloby riadne zaregistrovaná v evidencii športových klubov v Slovenskej lyžiarskej asociácii s platnosťou registrácie od 2.12.2013 do 31.5.2017. Žalobca je zasa riadne zaevidovaný na Ministerstve vnútra SR ako združenie, s dátumom vzniku z 26.5.2010. Rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia z 26.9.2016 disciplinárneho orgánu - Kontrolno-revízna komisia SLA bolo členovi SLA organizačnej zložke TOM športový klub pre deti pre poškodzovanie dobrého mena SLA, porušovania zväzovej disciplíny, stanov SLA a jej vnútorných predpisov s okamžitou platnosťou pozastavené členstvo v SLA, pozastavené poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom SLA, až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho orgánu. Z podania žalovanej strany vyplýva, že disciplinárna komisia SLA o zrušení napadnutého rozhodnutia z 26.9.2016 o pozastavení členstva štatutárneho zástupcu žalobcu doteraz ešte nekonala a neprijala žiadne rozhodnutie. V čase vydania Rozhodnutia o predbežnom opatrení disciplinárnym orgánom - Kontrolno-revíznou komisiou Slovenskej lyžiarskej asociácie platil pre SLA Poprad disciplinárny poriadok zo dňa 30.6.2016, ktorý bol elektronickým hlasovaním k 2.9.2016 doplnený o prechodné ustanovenia s tým, že do rozhodnutia o odvolaní proti predbežnému opatreniu Okresného súdu Poprad č.k. 9C/268/2016 platí Disciplinárny poriadok zo dňa 3.1.2015 a ani doplnok schválený elektronickým hlasovaním dňa 2.9.2016 k disciplinárnemu poriadku zo dňa 30.6.2016 nie je zverejnený na webovej stránke žalovaného, aj keď rozhodnutie o predbežnom opatrení Slovenskej lyžiarskej asociácie, disciplinárneho orgánu - Kontrolno-revíznej komisie SLA zo dňa 26.9.2016 sa na tieto dokumenty odvoláva.

3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobcovi nebolo poskytnuté právo na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Nebol poučený o možnosti podať opravný prostriedok. Vo vzťahu k námietkam žalobcu na rozhodnutie disciplinárneho orgánu - Kontrolno-revíznej komisie Slovenskej lyžiarskej asociácie zo dňa 26.9.2016 treba konštatovať, že žalobca proti takémuto rozhodnutiu nemôže podať žiaden opravný prostriedok, aj napriek tomu, že minimálne v Zákone o športe č. 440/2015 Z. z. v rámci disciplinárneho konania v § 54 sa ráta s tým, že existujú disciplinárne orgány športovej organizácie, ktoré prerokúvajú opravné prostriedky proti rozhodnutiam disciplinárneho orgánu. Žalobca bol rozhodnutím o predbežnom opatrení dotknutý na svojich členských právach, ktorých ochranu nemá v kompetencii preskúmať žiaden orgán štátu. Preto, keďže nebolo možné aj napriek námietkam žalovaného spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu tento spor patrí, z ústavnoprávneho hľadiska súd nemôže žalobcovi odoprieť spravodlivosť tým, že by jeho spor neprejednal a nerozhodol. V opačnom prípade by išlo o odmietnutie spravodlivosti. Je daná kompetencia všeobecného súdu o uplatnenom nároku konať a rozhodnúť. Ďalej bolo dokazovaním preukázané, že obidve strany sporu uznali platnosť disciplinárneho poriadku z 3.1.2015, ale v čase vyhlásenia predbežného opatrenia nebol tento zverejnený, a nestalo sa tak ani v prípade disciplinárneho poriadku z 2.9.2016. Bol síce zverejnený disciplinárny poriadok z 30.6.2016, ale ten v danom prípade použitý nebol. Z toho vyplýva, že v čase rozhodovania predbežného opatrenia dňa 26.9.2010 žalovaný pracoval a konal podľa pravidla, ktoré nebolo zverejnené, resp. aplikoval predpis, ktorý nikto nepoznal. Žalovaný nepreukázal opak, že boli obidva disciplinárne poriadky zverejnené, alebo nepreukázal, kde sa bolo s nimi možné oboznámiť. V priebehu konania žalobca uznal námietku žalovaného, že pri určení dátumu disciplinárneho poriadku z 5.1.2015 k „preklepu“. Právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že všetky disciplinárne poriadky boli zverejnené na webovej stránke žalovaného. Vo vzťahu k disciplinárnemu poriadku z 30.6.2016 tvrdila, že bol prijatý na konferencii, ktorej závery sú sporné a sú predmetom súdneho preskúmania. Preto ostal v platnosti disciplinárny poriadok z predchádzajúceho obdobia, t.j. 3.1.2015, o čom žalobca musel vedieť. Disciplinárny poriadok z 2.9.2016 len reagoval na stav, keď poriadok z 30.6.2016 nebol aplikovateľný. Predložila súdu prvej inštancie nielen disciplinárny poriadok aktuálne zverejnený na webovom sídle žalovaného zo dňa 30.6.2016, ale aj z 3.1.2015 a z 2.9.2016. Žalobca tvrdil, že v čase vydania predbežného opatrenia uvedené 2 disciplinárne poriadky, (z 3.1.2015 a z 2.9.2016) sa na webovom sídle žalovaného nenachádzali a nemohol sa s nimi oboznámiť, pretože nebol ani odkaz, kde je možné tak urobiť, a nevedel zistiť, podľa ktorého predpisu žalovaný konal. Teda základným dôvodom pre návrh na zrušenie rozhodnutia bolo, že žalobca nepoznal a nemohol sa oboznámiť s predpisom žalovaného, ktorý zasiahol do jeho práv ako člena Slovenskej lyžiarskej asociácie. V tomto prípade bolo potrebné aplikovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, keď tvrdené okolnosti nedokazuje ten, ktorý tvrdí, že niečo nebolo, že niečo nie je, alebo niečo nemá, ale ten, kto je na druhej strane a tvrdí, že niečo bolo, niečo je, a niečo má. Dôkazné bremeno je teda na strane žalovaného. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, že všetko bolo zverejnené a dostupné v čase rozhodovania o napadnutom predbežnom opatrení. Preto bolo potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

6. Odvolanie odôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Poukázal na to, že rozhodnutie oprávneného orgánu, t.j. kontrolno-revíznej komisie ako orgánu občianskeho združenia je výhradne vnútornou záležitosťou združenia, na ktorú sa vzťahuje princíp autonómnej spolkovej samosprávy garantovaný ústavným princípom odluky občianskych združení od štátu v zmysle čl. 29 Ústavy SR, ako aj § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Ustanovenie § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov bolo od 1.7.2016 vypustené, čo bráni zasahovaniu súdov do vnútorných záležitostí občianskych združení.

8. Navrhovaný petit, t.j. výrok rozhodnutia, nezodpovedá žiadnemu z nárokov, ktoré možno žalobou požadovať podľa § 137 CSP.

9. Kontrolno-revízna komisia bola oprávnená prijať rozhodnutie o predbežnom opatrení v zmysle čl. 16 ods. 8 Disciplinárneho poriadku SLA, kde je explicitne uvedené, že táto komisia môže ešte pred rozhodnutím o previnení prijať primerané predbežné opatrenie podľa čl. 9. Predsedníctvo žalovaného dňa 2.9.2016 prijalo rozhodnutie, ktorým sa doplnil disciplinárny poriadok z 30.6.2016 o čl. 43 ods. 1, 2, t.j. nebol prijatý žiadny nový disciplinárny poriadok, ale iba doplnený poriadok zo dňa 30.6.2016. Žalobca o tom vedel, pretože jeho štatutárny orgán A. B. bol členom predsedníctva žalovaného, a tak prijatie disciplinárneho poriadku z 30.6.2016, ako aj návrh na zmenu disciplinárneho poriadku obdržal elektronickou poštou a o tomto návrhu predsedníctvo žalovaného hlasovalo. Následne bolo zverejnené aj na webovom sídle žalovaného. Podmienku platnosti a záväznosti interných predpisov žalovaného nie je ich zverejnenie na webovom sídle žalovaného, a preto skutočnosť, či disciplinárny poriadok bol zverejnený na webovom sídle žalovaného alebo nie je irelevantná.

10. Skutočnosť, že proti predbežnému opatreniu, ktoré vydal orgán žalovaného nie je možné podať odvolanie nie je v rozpore so žiadnym zákonom, pričom priamo z rozhodnutia kontrolno-revíznej komisie vyplýva, podľa ktorého disciplinárneho poriadku táto postupovala. Disciplinárny poriadok žalovaného z 3.1.2015 čl. 9 bod 2 upravuje náležitosti rozhodnutia o predbežnom opatrení, pričom poučenie o odvolaní nie je náležitosťou rozhodnutia o predbežnom opatrení. V súlade s tým rozhodnutie kontrolno- revíznej komisie žalovaného z 26.9.2016 o uložení predbežného opatrenia zodpovedá v celom rozsahu disciplinárnemu poriadku z 3.1.2015, podľa ktorého bolo vydané.

11. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom zverejnenia disciplinárneho poriadku z 3.1.2015, platného v čase vydania predbežného opatrenia. V čase vydania predbežného opatrenia, ktoré žalobca napadol, bol riadne zverejnený disciplinárny poriadok z 3.1.2015, ako o tom svedčí dôkaz - doklad o zmenách na webovom sídle žalovaného, ktorý žalovaný priložil k vyjadreniu z 30.1.2017.

12. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pretože nie je zrejmé, v čom je rozhodnutie orgánu žalovaného v rozpore so zákonom, ktoré ustanovenie zákona žalovaný pri vydaní rozhodnutia orgánu žalovaného porušil alebo čomu svojím obsahom toto rozhodnutie odporuje.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že podmienkou účinnosti interných predpisov je ich zverejnenie. Nie je povinnosťou sporovej strany dohadovať sa o obsahu rozhodnutia a o tom, na základe akého predpisu orgán rozhodoval. Je povinnosťou orgánu označiť predpisy, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. V následných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 zotrvali sporové strany na svojich stanoviskách.

15. Žalovaný (odvolateľ) poukázal na to, že žiaden vnútorný predpis žalovaného (najmä jeho stanovy) neviaže účinnosť disciplinárneho poriadku na zverejnenie na webovom sídle žalovaného.

16. Žalobca poukázal na to, že obsah akéhokoľvek predpisu, ktorý má byť uplatniteľný v rámci vnútornej alebo vonkajšej činnosti subjektu musí byť zrejmý (jeho obsah) a subjekt, voči ktorému je použitý tento postup musí mať právo si overiť zákonnosť postupu alebo iné možnosti obrany.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný vecne nepríslušným súdom, ktorého rozhodnutie treba zrušiť a vec postúpiť vecne a miestne príslušnému súdu.

18. Podľa Čl. 29 ods. 1 Ústavy SR právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

19. Podľa Čl. 29 ods. 2 Ústavy SR občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

20. Podľa Čl. 29 ods. 4 Ústavy SR politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

21. Rovnaké ustanovenie o oddelení politických strán a politických hnutí, ako aj iných združení od štátu je zakotvené aj v Čl. 20 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

22. Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 .

23. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon (§ 4 .

24. Občania majú právo slobodne sa združovať (§ 1 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení platnom ku dňu vydania predmetného rozhodnutia o predbežnom opatrení).

25. Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich (§ 2 ods. 1 citovaného zákona).

26. Združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona (§ 2 ods. 3 citovaného zákona).

27. S účinnosťou od 1.7.2016 bol v tomto zákone zrušený § 15, ktorý pôvodne (pred 1.7.2016) zakotvoval možnosť člena združenia, ktorý považoval rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nebolo možné podľa stanov podať opravný prostriedok za nezákonné alebo odporujúce stanovám, do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Návrh na preskúmanie nemal odkladný účinok. Súd však mohol v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť (§ 15 ods. 1, 2 zákona č. 83/1990 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016).

28. Disciplinárne konanie môžu viesť disciplinárne orgány športovej organizácie voči športovcovi, športovému odborníkovi, športovej organizácii alebo inej osobe, ktorá má príslušnosť k športovej organizácii za porušenie pravidiel súťaže, predpisov športového zväzu alebo rozhodnutia športového zväzu, ktorého sa dopustila v čase, keď mala príslušnosť k športovej organizácii (§ 54 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe v znení platnom a účinnom k 26.9.2016, t.j. ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia).

29. V disciplinárnom konaní možno uložiť iba takú sankciu a opatrenie, ktoré umožňujú uložiť predpisy športového zväzu (§ 54 ods. 2 citovaného Zákona o športe).

30. Rozhodnutie disciplinárneho orgánu športového zväzu o závažnom porušení pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutia športového zväzu, rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, a rozhodnutie o opravnom prostriedku musí byť odôvodnené (§ 54 ods. 3 citovaného Zákona o športe).

31. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 26.9.2016 rozhodol žalovaný prostredníctvom svojho disciplinárneho orgánu - Kontrolno-revíznej komisie Slovenskej lyžiarskej asociácie o vydaní predbežného opatrenia, ktorým s okamžitou účinnosťou pozastavil žalobcovi členstvo v Slovenskej lyžiarskej asociácii (SLA), ako aj poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom SLA, a to až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho orgánu.

32. Právna teória (pozri Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol., Správny súdny poriadok, Komentár, Nakladatelství C. H. BECK 2018 str. 1506 a nasl.) v tejto súvislosti zastáva názor, že veci predmetnej povahy, v ktorých člen občianskeho združenia sa domáha ochrany svojich práv v dôsledku nesúhlasu s postupom disciplinárného orgánu občianskeho združenia pri disciplinárnom trestaní sa prejednávajú v správnom súdnictve podľa Správneho súdneho poriadku. Je tomu tak preto, lebo disciplinárne orgány občianskeho združenia (v danom prípade žalovaného) konajú v týchto veciach ako orgány verejnej správy. Právnym prostriedkom ochrany člena občianskeho združenia v takom prípade je podanie správnej žaloby vo veciach správneho trestania. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ktorá je predmetom tohto konania treba konštatovať, že žalobca jej podaním sledoval účel, ktorý možno dosiahnuť podaním uvedenej správnej žaloby, a preto prvoinštančný súd nebol vecne príslušný na prejednanie tejto veci v tzv. občianskom sporovom konaní podľa ustanovení CSP. Nemožno v tomto smere akceptovať argumentáciu súdu prvej inštancie, že neprejednanie danej veci všeobecným súdom a neposkytnutie

ochrany žalobcovi by znamenalo odmietnutie spravodlivosti. Vo svetle uvedených záverov komentára k Správnemu súdnemu poriadku prebieha poskytnutie súdnej ochrany vo veciach danej povahy iným spôsobom, teda v správnom súdnictve.

33. Totiž osoba dotknutá na svojich právach rozhodnutím disciplinárneho orgánu občianskeho združenia môže podať na základe svojej žalobnej legitimácie (§ 178 Správneho súdneho poriadku - SSP) v zmysle vyššie uvedeného všeobecnú správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP.

34. Za týchto okolností treba konštatovať, že nebolo preukázané, že by v prejednávanej veci bola daná vecná príslušnosť súdu na konanie v zmysle § 4 a pokiaľ súd prvej inštancie (Okresný súd Poprad) v prejednávanej veci rozhodol, jeho rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré môže v občianskom sporovom konaní súd vydať.

35. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) (nesplnenie procesných podmienok v podobe neexistencie vecnej príslušnosti súdu prvej inštancie na rozhodovanie vo veciach tejto povahy) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a postúpil vec Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu (§ 10 SSP), pričom miestne príslušným správnym súdom v prejednávanej veci je Krajský súd v Prešove (§ 13 ods. 1 SSP), so zreteľom na sídlo žalovaného, ktoré je v obvode tohto krajského súdu, pričom žalovaný má v otázkach správneho trestania postavenie orgánu verejnej správy.

36. O trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vecne príslušného súdu.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .