Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcov: 1/ E.. Q.Š. P., F.. X.X.XXXX, F. G. X, T., 2/ D.. E. E., F.. XX.X.XXXX, Z.A. XX, T. T., právne zastúp. Advokátskou kanceláriou JUDr. Barson Mašan s.r.o., Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Slovenská lyžiarska asociácia, občianske združenie, Karpatská 3256/15 Poprad, IČO: 42 133 700, právne zástup. JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou advokátkou, Okružná 36 Poprad, IČO: 50 672 720, o neplatnosť vylúčenia žalobcov v 1/ a 2/ rade z členstva Slovenskej lyžiarskej asociácií, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.02.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyššie označeným napadnutým rozsudkom v I. výroku návrh zamietol a v II. výroku priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. a 2. v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia žiadali aby súd určil, že rozhodnutie konferencie Slovenskej lyžiarskej asociácie (ďalej len SLA) zo dňa 29.5.2016, ktorým žalovaný rozhodol o vylúčení žalobcov v 1/ a 2/ rade zo Slovenskej lyžiarskej asociácie je nezákonné a toto sa zrušuje v plnom rozsahu. Uplatnili si trovy konania. V žalobe uviedli, že na konferencii SLA dňa 29.5.2016 boli schválené návrhy E. H. na vylúčenie členov Q. P. a D.. E. E., registrovaných za úsek alpských disciplín. Zánikom členstva zaniká menovaným aj mandát delegáta na riadnej konferencii SLA konanej dňa 29.5.2016. Žalobcovia mali za to, že predmetná Konferencia nemala právomoc na vylúčenie žalobcov v 1/ a 2/ rade, nakoľko v zmysle Stanov SLA platných do 29.5.2016 čl. II - Členstvo, čl. 6 - Riadne členstvo, bod 6.5 ods. c) Členstvo v SLA zaniká vylúčením pre obzvlášť závažné previnenie nezlučiteľné s členstvom v SLA. Vylúčením žalobcov v 1/ a 2/ rade nebol dodržaný postup pri odvolávaní členov upravený v Disciplinárnom poriadku. Konferencia SLA nemohla rozhodnúť o vylúčení žalobcov v 1/ a 2/ rade, pretože tak môže urobiť výlučne podľa Disciplinárneho poriadku iba Disciplinárna komisia a odvolacím orgánom je Predsedníctvo. Rozhodnutie o vylúčení žalobcov v 1/ a 2/ rade je v rozpore so Stanovami, je nezákonné, boli porušené základné ústavné práva žalobcov, predovšetkým právo združovať sa, právo na spravodlivé prejednanie veci, právo na obhajobu. Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že nové Stanovy SLA boli prijaté jej Konferenciou z 29.5.2016 až po rozhodnutí o vylúčení žalobcov z asociácie, a teda nebolo možné podľa nich ešte postupovať, lebo nemohli byť vtedy ešte platné a účinné. Aj novoprijaté stanovy SLA považujú žalobcovia za rozporné so Zákonom o športe a

Zákonom o združovaní občanov. Žalovaný v celom rozsahu poprel nárok, ktorý si žalobcovia uplatnili. Konferencia prijala napadnuté rozhodnutia v súlade so svojimi platnými stanovami, ako aj v súlade so zákonom č. 440/2015 Z. z. Podľa stanov zo dňa 6.9.2014 má konferencia právo rozhodnúť o ďalších otázkach, ktoré jej do pôsobnosti zveruje zákon o športe , ktorý je účinný od 1.1.2016. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 440/2015 Z. z. zveril do kompetencie najvyššieho orgánu národného športového zväzu, t. j. v tomto prípade do kompetencie konferencie, aj rozhodovanie o vylúčení člena. Na základe toho konferencia bola oprávnená prijať napadnuté rozhodnutia o vylúčení žalobcov v 1/ a 2/ rade, podľa čl. 10, bodu 10.3 písm. i) stanov zo dňa 6.9.2014 v spojení s § 22 ods. 2 zákona o športe. Žalovaný zároveň vo veci namietal právomoc súdu o tejto veci konať a rozhodnúť od 1.7.2016 a navrhol konanie zastaviť. Podľa neho čl. 29 Ústavy SR, čl. 20 Listiny základných práv a slobôd a čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantujú právo združovať sa, garantujú oddelenosť združení od štátu a aj to, že akékoľvek obmedzenia tohto práva alebo zásah do týchto práv musí byť ustanovený zákonom. Akékoľvek rozhodnutie orgánu občianskeho združenia, je jeho vnútornou záležitosťou a spadá pod spolkovú autonómiu. Súdy boli oprávnené do 30.6.2016 zasiahnuť do práva združovať sa a preskúmavať rozhodnutia orgánov občianskych združení na základe § 15 zákona o združovaní občanov. Vypustením tohto ustanovenia bolo toto zákonom priznané právo súdu zasiahnuť, či obmedziť právo sa združovať. Teda súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie občianskeho združenia, a už vôbec nie takéto rozhodnutie združenia rušiť. Žalovaný podaním zo dňa 3.7.2017 oznámil, že dňa 14.5.2017 sa konala Konferencia žalovaného, ktorá potvrdila uznesenie Konferencie žalovaného zo dňa 29.5.2016, ktorými boli žalobcovia v 1/ a 2/ rade vylúčení z občianskeho združenia. Súd prvej inštancie po prevedenom dokazovaní konštatoval, že tvrdenie žalobcov o tom, že jediným spôsobom a oprávneným orgánom na konanie a rozhodnutie o ich vylúčení z členstva SLA je len disciplinárna komisia, nie je správny. Žalovaný spôsob zániku členstva v SLA mal pre disciplinárne skutky presne upravený v Disciplinárnom poriadku a zánik členstva bola sankcia pri zistení disciplinárneho previnenia člena, ktoré konanie bolo presne špecifikované v čl. 29 Disciplinárneho poriadku. Zánik členstva v SLA bol naviac upravený aj v Stanovách SLA zo dňa 6.9.2014, kde členstvo mohlo zaniknúť na základe objektívnych právnych skutočností (oznámenie člena SLA, uplynutím doby, úmrtím, zánikom SLA), nesplnením podmienok Organizačnej zložky podľa čl. 6 bod 6.3 a ďalej na základe podnetu odborného úseku SLA alebo sekretariátu SLA, v ktorom bude rozhodovať Predsedníctvo SLA [prípady podľa ods. 6.5 písm. b) a c)]. Podľa Stanov bola Konferencia SLA označená v rámci orgánov SLA (čl. 9, 10) za najvyšší orgán SLA. V stanovách je uvedený presný zoznam kompetencií Konferencie s tým, že ustanovenie čl. 10 v bode 10.3 písm. i) je vo vzťahu k ďalším kompetenciám odkaz na tie kompetencie, ktoré tomuto orgánu priznáva zákon. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 440/ 2015 Z. z., o neprijatí za člena národného športového zväzu alebo o vylúčení člena z národného športového zväzu rozhoduje najvyšší orgán, o vylúčení člena môže rozhodnúť aj disciplinárny orgán na základe závažného disciplinárneho previnenia. Citované zákonné ustanovenie dáva priamo Konferencii SLA kompetenciu rozhodovať o tom, kto bude alebo nebude jej členom. Preto postup Konferencie dňa 29.5.2016 o vylúčení žalobcov z členstva v SLA (národný športový zväz) bol v súlade so zákonom. Žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť, pokiaľ títo namietali kompetenciu Konferencie rozhodnúť o personálnej otázke voči žalobcom a len pre tento namietaný dôvod určiť toto rozhodnutie za nezákonné a zrušiť ho vo vzťahu ku každému žalobcovi. Preto súd žalobu zamietol. Predmetom skúmania súdu neboli iné dôvody než tie, ktoré boli tvrdené v žalobe. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že súdu pri rozhodovaní ušla tá skutočnosť, že Stanovy Slovenskej lyžiarskej asociácie zo dňa 6.09.2014 boli prijaté skôr, ako vstúpil do platnosti Zákon o športe. Zákon o športe je právna norma, ktorá upravuje podmienky fungovania občianskych združení založených za účelom vykonávania jednotlivých športov za podmienky, že tieto organizácie chcú byť poberateľmi štátnej dotácie alebo príspevku na výkon svojej športovej činnosti. Je teda zrejmé, že nie je možné, aby stanovy prijaté pred účinnosťou Zákona o športe mohli odkazovať na tento zákon a novší zákon bol použitý ako argument pre rozhodnutie konferencie. Zákon o športe je špecifický v tom, že táto norma iba upravuje pravidlá, ktoré musí spĺňať športová organizácia, preto aby mohla poberať štátnu dotáciu, to znamená že ustanovenia zákona musia byť implementované do stanov športovej organizácie a až potom sa stávajú záväznými a teda ustanovenia zákona o športe nie je možné priamo aplikovať na činnosť organizácie, ale ustanovenia tohto zákona musia byť implementované do stanov, pričom záväznými

pre činnosť organizácie sú stanovy a nie Zákon o športe. Nie je tu teda priama účinnosť ustanovenia zákona o športe na športovú organizáciu, ale k ich implementácií je potrebné prijatie nových stanov a prostredníctvom týchto stanov uplatňovať ustanovenia Zákona o športe. Ak súd rozhodol, že konferencia SLA zo dňa 29.05.2016 pred tým, ako prijala nové stanovy, ktoré implementovali ustanovenia Zákona o športe do stanov SLA mohla rozhodovať v zmysle ustanovení Zákona o športe, konkrétne ustanovenie § 22 ods. 2, takéto rozhodnutie je zjavne nezákonné práve pre absenciu priamej účinnosti Zákona o športe na právomoci konferencie SLA, ktorá bola viazaná výlučne stanovami zo dňa 6.09.2014 a zákonnou úpravou platnou v čase prijímania týchto stanov, teda ku dňu 6.09.2014, kedy Zákon o športe ešte ani neexistoval. Je teda zrejmé, že rozdiel spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej namietali, že súdu ušla aj tá skutočnosť, že rozhodnutie o vylúčení je taký zásah do osobných práv, voči ktorému musí existovať možnosť obrany a nemôže ísť o svojvoľné rozhodnutie orgánu. Takýto výklad Zákon o športe, ako je prezentovaný v tomto rozhodnutí je protiústavný, keďže neposkytuje možnosť obrany proti takémuto rozhodnutiu o vylúčení člena z občianskeho združenia. Súd sa otázkou, či vôbec bola žalobcom poskytnutá možnosť obrany, ako je zrejmé ani nezaoberal. Aj z toho dôvodu sa toto rozhodnutie javí ako arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže súd sa otázkou či rozhodnutie o vylúčení bolo prijaté zákonným spôsobom a či pri tomto rozhodovaní poskytnutý priestor na obhajobu žalobcom, vôbec nezaoberal. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 26.02.2018 zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že konferencia bola oprávnená prijať rozhodnutia o vylúčení žalobcov ako členov žalovaného, ktoré boli prijaté dňa 29.05.2016 podľa čl. 10, bodu 10.3. písm. i) Stanov zo dňa 6.09.2014 v spojení s ust. § 22 ods. 2 Zákona o športe. Zákon o športe bol určený už 01.01.2016 a v ustanovení § 2 ods. 2 zveril tento zákon do kompetencie najvyššieho orgánu národného športového zväzu, čiže v prípade žalovaného konferencii SLA aj rozhodovanie o vylúčení člena, na základe toho o vylúčení žalobcov rozhodol najvyšší orgán, ktorý reprezentuje vôľu členskej základne žalovaného a toto prostredníctvom delegátov dala nespochybniteľne a jednoznačne najavo, že väčšina členov sa nechce „združovať“ so žalobcami. Neexistuje iný orgán žalovaného, ktorý by bol legitimovanejší a povolanejší ako konferencia rozhodnúť o tom, koho členovia žalovaného nechcú medzi sebou a koho chcú vylúčiť zo svojho stredu. Konferencia žalovaného je oprávnená podľa čl. 10, bod 10.3 písm. d) rozhodovať aj o zmene stanov. Až di rozhodnutia konferencie o zmene stanov ostávajú naďalej v platnosti stanovy, ktoré boli prijaté konferenciou naposledy, t.j. na konferencii konanej dňa 06.09.2014. Preto tvrdenie žalobcov o tom, že stanovy zo dňa 06.09.2014 boli prijaté skôr ako vstúpil do platnosti Zákon o športe je síce pravdivé, ale to ešte neznamená, že tieto stanovy nie sú platné a záväzné pre členov žalovaného. Stanovy zo dňa 06.09.2014 nikde vo svojich ustanoveniach neodkazujú na Zákon o športe, tak ako to tvrdia žalobcovia. Z čl. 10, bod 10.3 písm. i) stanov zo dňa 06.09.2014 vyplýva, že konferencia je oprávnená rozhodovať aj o tom, čo do jej pôsobnosti zveruje zákon podľa Zákona o športe o vylúčení člena z Národného športového zväzu (ktorým žalovaný bol a je), rozhoduje najvyšší orgán. Zákon je norma vyššej právnej sily ako stanovy a zaväzuje nie len žalovaného, ale aj jeho členov najvyšším orgánom, v prípade žalovaného v zmysle stanovy je konferencia. Podľa stanov zo dňa 06.09.2014 má konferencia právo rozhodnúť o ďalších otázkach, ktorej do pôsobnosti zveruje zákon. Zákon o športe bol účinný od 01.01.2014 a na základe § 22 ods.2 zveril do kompetencie najvyššieho orgánu národného športového zväzu (v prípade žalovaného ide o konferenciu) aj rozhodovanie o vylúčení člena. Na základe toho konferencia bol oprávnená prijať rozhodnutia o vylúčení žalobcov podľa čl. 10, bod 10.3. písm. i) (stanov zo dňa 06.09.2014 v spojení s ustanovením § 22 ods. 2 Zákona o športe). K námietke žalobcov, že rozhodnutie o vylúčení je taký zásah do osobných práv voči ktorému musí existovať možnosť obrany a nemôže ísť o svojvoľné rozhodnutie orgánu, poukázal na to, že ani Zákon o športe v prípade vylúčenia člena zo združenia nedáva možnosť odvolania sa voči takémuto rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu bol preto postup žalovaného správny. Rozhodnutie konferencie ako orgánu občianskeho združenia je výhradne vnútornou záležitosťou občianskeho združenia, na čo sa vzťahuje princíp autonómnej spolkovej správy garantovaný ústavným princípom odluky občianských združení od štátu podľa čl. 29 ústavy, ako aj § 2 ods.3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. V súlade s nálezom Ústavného súdu Č. O.. Ú. XX/XX, rozhodnutím Najvyššieho súdu Č. XXCdo/XXXX/ XXXX, čl. 20 Listiny základných práv a slobôd, Ústavy SR a zákona o združovaní, štátne orgány a teda aj súdy sa môžu miešať do záležitostí občianskeho združenia iba v rozsahu a medziach stanovených zákonom. Poukázal na to, že členstvo v SLA (žalovaného) je vyjadrením ústavného práva podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky slobodne sa združovať a je dobrovoľné. Dobrovoľnosť znamená aj to, že pri dobrovoľnom vstupe do občianskeho združenia člen dobrovoľne súhlasí s rešpektovaním

predpisov združenia a rozhodnutí orgánov združenia. Na základe uvedených skutočností je toho názoru, že žalovaný postupoval v súlade so stanovami o vylúčení žalobcov. Rozhodoval príslušný orgán žalovaného - konferencia podľa platných stanov zo dňa 06.09.2014. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázali na odvolanie, zotrvali na svojom právnom názore uvedenom v odvolaní, že Zákon o športe nie je právnou normou, ktorá by mohla byť aplikovateľná na členov Slovenskej lyžiarskej asociácie. Pre účinky ustanovení Zákona o športe je potrebné, aby bol implementovaný. To sa síce stalo na konferencii dňa 29.05.2016, ale až uznesením, ktoré bolo prijaté po uznesení o vylúčení žalobcov zo Slovenskej lyžiarskej asociácie, teda v danom prípade nemohli byť použité pre rozhodovanie o vylúčení ustanovenia Zákona o športe.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencie vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1 , oprávnenou osobou (§ 359 , prejednal poddané odvolanie žalobcov a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce. Podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasledujúcich bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 (a contrario). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť k skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 . Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 . Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1,3 . Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1,2 dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodení správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

10. Prejednaním veci len v rámci, a z tých dôvodov, ktoré odvolatelia vymedzili v odvolaní a ktoré majú väzbu na zistení uzavretých skutkových stav veci, podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 , odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovania, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritorného výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie, k tomuto meritornému výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd ma za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci v odvolacích námietok opätovne poukázali žalobcovia. Odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste zopakovať a ďalej dopĺňať.

12. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn O.. Ú. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/ XXXX, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného odvolacieho súdu tvoria jeden celok ( O.. Ú. XX/XX, O.. Ú. XXX/XX, O.. Ú. XXX/XX) a tými je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.

13. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľov podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

14. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.1 v spojený s ustanovením § 255ods. 1 a § 262 ods.1 a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .