Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-47-2018.pdf
PDF · 89.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. P., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan SR, zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. D..A. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, a G. P., A.. XX.XX.XXXX, W. D..A. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca na mal. X. P., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 70,-EUR mesačne na sumu 100,-EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. XP/X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2016 v časti výživného na maloletú.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.08.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na mal. X. zo sumy 70,-EUR na sumu 150,-EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že dcéra je staršia a začala navštevovať základnú školu, čím vzrástli náklady maloletej.
2. Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je osobou v hmotnej núdzi, poberá dávky vo výške 117,40 EUR mesačne. Aktuálne sa zúčastňuje aktivačných prác pre Mesto Senica. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na nájom, energie, plyn, odvoz komunálneho odpadu, stravu apod. Výživný si platí pravidelne. Pri výkone styku s maloletou jej kúpi oblečenie, pretože podľa názoru matky, maloletá, v čase keď je v jeho starostlivosti, nemá právo užívať veci a oblečenie zakúpené matkou. Súčasne nad rámec výživného zaplatil maloletej lieky, ktoré užívala, keď bola chorá a v jeho starostlivosti, pretože matka mu odmietla dať lieky, ktoré maloletá užívala v jej domácnosti.
3. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné primerane pomerom a zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, správami o zárobkoch a majetkových pomeroch rodičov, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Senici, spisom XP X/XXXX, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XP X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2016 súd schváli rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril mal. Simonu do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo
výške 70,-EUR mesačne. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v spoločnosti P. W. X., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 935,09 EUR. Nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný v spoločnosti D., X..H..E.., X. s priemerným čistým mesačným príjmom 480,-EUR + prémie 100,-EUR brutto.
6. Z výsluchu matky súd zistil, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom a mal. X. v byte, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou v 1/2-ici. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jej partner má príjem 1.200,-EUR mesačne a jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, na ktoré platí výživné v sume 180,-EUR. Na prerábku bytu si matka zobrala úver vo výške 6.000,-EUR a 9.000,-EUR, mesačná splátka je 50,23 EUR a 70,23 EUR. Uvedené úvery spláca 2 roky. Matkin partner spláca úver na kúpu bytu v sume 50.000,-EUR. Splátky sú v sume 250,-EUR a spláca to 8 rokov. Matka platí poistku 20,81 EUR. Ďalšími výdavkami sú internet v sume 27,14 EUR + TV, mobil 25,-EUR, splátka notebooku 30,74 EUR so zostatkom 600,-EUR. Za byt platia 137,-EUR vrátane poplatkov spojených s užívaním bytu, elektrina 25,-EUR, plyn 13,-EUR štvrťročne, TV 4,64,-EUR. ďalej uviedla náklady na dieťa, 10,-EUR družina, 20,-EUR obedy, 30,-EUR triednej učiteľke na pomôcky, asi 250,-EUR nákup potrieb do školy, taška, papuče a pod. Mal. X. je zdravá, nosí okuliare. Matka uviedla, že pri odovzdávaní dieťaťa otcovi mu nedáva sirupy ktoré podáva dieťaťu, pretože tieto si môže zabezpečiť aj sám. Takisto, keď od neho príde chorá, tak jej lieky nedonesie. Poprela, že by dieťa dávala otcovi bez oblečenia s tým, že ňou zakúpené veci nemá nosiť u otca. Ak sa dieťaťu kúpi nejaké ošatenie, matka má vedomosť, že toto kupuje otcova matka. Rodičia majú rozdelené Vianoce a Silvestra, dieťa si darčeky z domácnosti do domácnosti neprenáša.
7. Pri výsluchu otec uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v písomnom vyjadrení k návrhu. Je v hmotnej núdzi, poberá dávky vo výške 117,40 EUR mesačne. Aktuálne sa zúčastňuje aktivačných prác pre Mesto Senica. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 3-izbovom byte, ktorej prispieva na nájom, energie, plyn, odvoz komunálneho odpadu, stravu apod. Výživný si platí pravidelne. Pri výkone styku s maloletou jej kúpi oblečenie, pretože podľa názoru matky, maloletá, v čase keď je v jeho starostlivosti, nemá právo užívať veci a oblečenie zakúpené matkou. Súčasne nad rámec výživného zaplatil maloletej lieky, ktoré užívala, keď bola chorá a v jeho starostlivosti, pretože matka mu odmietla dať lieky, ktoré maloletá užívala v jej domácnosti. Naposledy bol zamestnaný do februára 2016 v X.. Zmluvu mal na dobu určitú, takže uplynutím času pracovný pomer skončil. Od februára 2016 je hlásený na úrade práce ako nezamestnaný. Od februára 2018 poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 EUR. Chodí na brigády, ide o stavebné práce. V priemere zarobí cca 100,-EUR mesačne. Odmietol prácu v D. kvôli očiam s tým, že pri manipulácii s tovarom s vysokozdvižným vozíkom je potrebné dobré videnie, necíti sa na to. K uvedenému nemá potvrdenie od lekára Okuliare mu nepomôžu, pretože má slabé priestorové videnie. Asi pred 2,5 rokom pracoval na vysokozdvižnom. vozíku cez agentúru v Skalici S týmto spôsobil škodu cca 9.000,-EUR, riešilo sa to cez jeho poistku Otec je evidovaný na úrade práce, sem - tam dostane nejakú ponuku. Pretože 1 deň v týždni pracuje na verejnoprospešných prácach pre mesto, prácu mu neponúkajú. Od februára. tohto roka. mu ponúkli prácu asi 2 krát. Cez brigády si privyrobí v priemere 100,-EUR mesačne. Počas zimných mesiacov, pretože ide o stavebné práce, tieto brigády nebudú. Otec si prácu aktívne nehľadá, pozerá možnosti zamestnania elektronicky, ale z vlastnej vôle sa nezúčastňuje konkurzov, čaká na ponuku z úradu práce. Finančne mu vypomáha matka. Ďalej uviedol, že pre dieťa má nakúpené oblečenie. Trval na tom, že aj keď dieťa ide k nemu na týždeň alebo na dva, dostane len jedny šaty, takže musí mať šaty u neho.
8. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné primerane pomerom a zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa.
9. Zo správy úradu práce mal súd preukázané, že matka poberá prídavky na dieťa vo výške 23,68 EUR mesačne a otec dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 EUR mesačne.
10. Zo správy zamestnávateľa matky spoločnosti P. W. X., s.r.o. mal súd preukázaný priemerný čistý mesačný príjem matky v sume 834,09 EUR.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa), preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
17. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Všeobecnou podmienkou možnosti priznať výživné je súlad s dobrými mravmi. Neposudzujú sa však pri určovaní výživného rodičov k maloletým deťom. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné
náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
18. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. X. bol (čiastočne) dôvodný. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zmeny pomerov najmä u maloletej od ostatného rozhodovania o výživnom v roku 2016. Maloletá nastúpila do základnej školy, čím jej vznikli náklady na štúdium (školské potreby, platby v škole). Maloletá je staršia, vzrástli tak aj jej náklady súvisiace s vekom ako aj s mimoškolskými aktivitami. Náklady maloletej pozostávajú zo sumy 10,-EUR družina, 20,-EUR obedy, 30,-EUR triednej učiteľke na pomôcky, asi 250,-EUR nákup potrieb do školy, taška a papuče. Pokiaľ ide o osobné pomery matky, táto žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý má vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa a platí výživné v sume 180,-EUR. Žijú v byte v ich osobnom vlastníctve, pričom matka spláca úvery, ktoré si zobrali na prerábku bytu a jej partner hypotekárny úver, za ktorý predmetný byt kúpili. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o jej majetkové pomery, matka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 834,09 EUR. Okrem toho poberá prídavky na dieťa v sume 23,68 EUR mesačne a výživné od otca v sume 70,- EUR mesačne. Od ostatného rozhodovania o výživnom sa príjem matky znížil cca o 100,-EUR. Pokiaľ ide o osobné pomery otca, tento žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, tento je od februára 2016 nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 EUR. Cez brigády zarába cca 100,-EUR mesačne. Na maloletú platí matke výživné v sume 70,-EUR mesačne. Súčasne mal ale súd preukázané, že otec si aktívne nehľadá zamestnanie. Predloženú pracovnú ponuku odmietol, hoci možno aj z objektívnych dôvodov, ktoré ale nedokázal relevantným spôsobom (lekárskou správou) preukázať. Tento laxný prístup otca k hľadaniu práce bol preto súd nútený v danom prípade zohľadniť, a napriek jeho majetkovým pomerom, mu zvýšil výživné na sumu 100,-EUR.
19. S poukazom na vyššie uvedené, najmä na zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá je staršia a nastúpila do základnej školy, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Simonu zo sumy 70,-EUR na sumu 100,-EUR mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výšku výživného súd považoval za primeranú nielen odôvodneným potrebám dieťaťa vzhľadom na jeho vek, ale i zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní do dňa jeho doručenia na Okresnom súde Senica v troch vyhotoveniach, okrem účastníkov, ktorí sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.