Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-192-2018.pdf
PDF · 67.81 KB
Case nature
Subarea
11P/192/2018
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. D., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., W. XX/X, H. republika a P. D., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX/X/XX, M.. T., o návrhu otca na zmenu umiestnenia, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny umiestnenia maloletého dieťaťa, žiadal zveriť maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti a zaviazať matku na platenie výživného.
2. Zo spisu mal súd preukázané, že maloleté dieťa momentálne študuje na strednej škole v B., kde týždeň trávi na internáte a toho času býva u otca na adrese: P., W. XX/X, H. republika. Matka maloletého dieťaťa sa zdržuje v T..
3. Súd preto skúmal, či má právomoc vo veci konať. Maloleté dieťa sa v súčasnej dobe spolu s otcom zdržiava v H. republike. H. republika je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) číslo 1347/2000.
4. Podľa článku I odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné vzťahy.
5. Podľa článku VII odsek 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
6. Týmto právne záväzným aktom je nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže aj Slovenská republika aj Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie.
7. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. Podľa článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Článok 9 nariadenia upravuje zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt a článok 10 nariadenia upravuje zachovanie právomoci súdov členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a je súčasne splnená jedna z podmienok uvedených v písmene a) alebo b) článku 10 nariadenia.
8. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe, kde sa chce osoba reálne zdržiavať.
9. Podľa názoru súdu, obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je H. republika. Na konanie v tejto veci má teda právomoc český súd.
10. Podľa § 161 odsek 1,2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území H. republiky na adrese: P., W. XX/X a na tomto území žije spolu s otcom už i v dobe podania predmetného návrhu, dospel súd k záveru, že nie je daná jeho právomoc v uvedenej veci v zmysle vyššie citovaného Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Keďže slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok, že súd nemôže rozhodnúť vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Otec sa môže so svojim návrhom obrátiť na miestne a vecne príslušný súd v H. republike. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.