Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_8C-75-2012.pdf
PDF · 73.73 KB
Case nature
Subarea
8C/75/2012
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: K.. E. T., W.. X.X.XXXX, F. T.K. F. XXXX/X, XXX XX T., právne zastúpeného Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.4.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.4.2012, domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území T., obec T.Š., okres T., kraj Prešovský - parcely registra X. č. XXXX/X v podiele 1/1, ako aj uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy konania; alternatívne, aby súd schválil zmier v znení: Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území T., obec T., okres T., kraj Prešovský
- parcely registra X. č. XXXX/X v podiele 1/1.
2. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.3.2018, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť a navrhol, aby súd trovy konania stranám sporu nepriznal. ku nepriznaniu trov konania uviedol, že týmto späťvzatím koná korektne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko má za to, že žalobu podal dôvodne a, keďže postup zhotoviteľa, katastra nehnuteľností a komisie pre ROEP, ktorej bol žalovaný zakladateľom teóriu (dôvodnosť) postupu žalobcu v situácii, keď žalobca nehnuteľnosti nadobúdal po právnych predchodcoch. Žalovaný, ako vlastník terajšej parcely KNC č. XXXX/X a KNC č. XXXX/X uviedol žalobcu do omylu a to s poukazom na skutočnosť, že že žalovaný nemal založený list vlastníctva pod bytovým a priľahlými pozemkami - parcela č. XXXX/ XX podľa geometrického plánu z roku 1955, pričom tento geometrický plán nebol zapísaný na liste vlastníctva, rovnako ako kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele KNC č. XXXX/X a KNC č. XXXX/X od právnych predchodcov žalobcu nebola zapísaná v pozemkovej knihe. Taktiež žalovaný získal nehnuteľnosti vo vlastníctve predchodcov žalobcu vo viacerých vyvlastňovacích konaniach, ktoré taktiež neboli registrované. Všetky tieto uvedené skutočnosti navodili stav, že sa žalobca cítil byť vlastníkom uvedených nehnuteľností, keďže žiadne iné listinné dôkazy, ktoré mali byť evidované a založené na príslušnom katastrálnom úrade, tam neboli z dôvodu neplnenia si svojich zákonných povinností zo strany žalovaného. Taktiež trov vykonania žalovaného spočívajú najmä vo výdavkoch za zastupovanie žalovaného advokátom, hoci žalovaný ako orgán štátnej správy nepochybne disponuje vlastným zamestnancom s právnickým vzdelaním. Právne zastúpenie sa teda javí ako neúčelné a vynakladanie finančných prostriedkov na externé zastupovanie vzhľadom na to, že žalovaný je orgánom štátnej správnej. Žalobca má za to,
že späťvzatím žaloby zabránil vzniku ďalších trov konania na strane žalovaného. V danej veci podľa jeho názoru došlo v dôsledku správania sa všetkých strán sporu a najmä s poukazom na neplnenie si evidenčných povinností žalovaného, pričom k objasneniu vlastníckych práv došlo až vyhotovením znaleckého posudku, bez ktorého by k objasneniu nedošlo. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd žalovanému náhradu trov súdneho konania nepriznal.
3. Žalovaný sa ku späťvzatiu vyjadril podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.7.2018, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí, no nesúhlasí s rozhodnutím o trovách konania tak, ako to navrhol žalobca. Uviedol, že od počiatku konania namietal dôvodnosť žaloby a vo svojich podaniach upozorňoval na jej nedostatky a neúplnosť dôkazov. Žalovaný ešte pred začatím konania listom zo dňa 27.7.2011 predložil žalobcovi kúpnu zmluvu zo dňa 17.7.1956,z ktorej vyplynulo, že právni predchodcovia žalobcu časť parcely predali bývalému ČL. štátu - v správe MsNV Prešov. Uviedol, že žalobcovi nič nebránilo ešte pred podaním žaloby nechať si zidentifikovať pozemnoknižný stav a nečkať na znalecký posudok v súdnom konaní (právo patrí bdelým). Žalovaný má za to, že žalobca len zakrýva nedôslednosť pred podaním žaloby. K námietke neúčelnosti vynaložených prostriedkov na právne zastúpenie poukázal na nález ÚS SR zo dňa 15.10.2014 č.k. III. ÚS 457/2014-27, podľa ktorého trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním. Na podporu tohto právneho názoru poukázal ďalej na uznesenie NSSR zo dňa 29.9.2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014, uznesenie NS SR zo dňa 19.7.2012 sp. zn. 7cdo/93/201 a ÚS SR zo dňa 12.12.2012 sp. zn. I. ÚS 463/2012-23. Ďalej uviedol, že žalobca navrhuje, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom žalovaný má za to, že v konaní neexistujú dôvody hodné osobitné ho zreteľa a teda nie je dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí, súd konanie s poukazom na § 145 CSP zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí. ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v tejto fáze konania je v zmysle § 256 ods. 1 CSP rozhodujúce procesné zavinenie zastavenia konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Zavinenie je potrebné interpretovať na základe vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu teda aj jej prejav vôle. Tento prejav vôle spočíva aj v späťvzatí žaloby, kde dôsledkom je vznik trov protistrany.
8. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť a z procesného hľadiska tak zavinil zastavenie konania, čím vznikol žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa. Súd sa nestotožňuje s názormi žalobcu, a to že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznať, nakoľko má za to, že žalovaný svojim správaním v priebehu konania nijakým spôsobom nezavinil jeho zastavenie, ako už bolo uvedené zavinenie zastavenia konania je procesný inštitút, viazaný na správanie sa strany sporu počas konania. Žalobca taktiež namietal účelnosť trov konania vynaložených zo strany žalovaného, ktoré spočívajú prevažne z trov právneho zastúpenia. K tomto súd poukazuje na nález ÚS SR zo dňa 15.10.2014, č.k. III. ÚS 457/2017-27, kde súd vyslovil, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním, ako aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta a tým, že sa mohol brániť aj sám (pozri uznesenie NS SR zo dňa 29.9.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014).
9. Na základe uvedeného súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).