Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15Co-13-2018.pdf
PDF · 85.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie sumy 2 978,65 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k 9C/267/2016-53 zo dňa 05.10.2017 v zamietajúcej časti a trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9C/267/2016-53 zo dňa 05.10.2017 v napadnutej zamietajúcej časti a trov konania p o t v r d z u j e.
Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 978,65 eura s prísl. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 818,96 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.06.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, 3 Obč. zák., § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 517 ods. 1, 2 Obč. zák.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých na základe zmluvy o OTP Expres úvere č. 0474301513 RSU zo dňa 12.03.2013 bol poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3 000 eur s úrokovou sadzbou vo výške 30,50 %, RPMN 37,95 %, s priemernou úrokovou sadzbou 18,86 %. Úver mal žalovaný splácať v 84. splátkach po 89,29 eura s tým, že prvá splátka bola splatná 12.04.2013 a posledná splátka dňa 12.03.2020. Celkove žalovaný uhradil sumu 181,04 eura. Žalobca zosplatnil predmetný úver s účinnosťou k 17.06.2014, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 06.06.2014. Úrok vyčíslil ku dňu 10.05.2016 vo výške 2 718,05 eura. Ďalej vyčíslil úrok z omeškania vo výške 56,80 eura a za poplatky vyčíslil sumu 53,81 eura.
4. Súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasledujúce ako aj smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd priznal žalobcovi istinu po odpočítaní poplatkov, nakoľko poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.
5. K uplatnenému úroku po zosplatnení úveru navrhovateľom súd uvádza, že pokiaľ ide o zmluvný úrok, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny, súd zamietol žalobu aj v tejto časti. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patri a úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok žalobcu dôvodne iba ohľadne sumy 2 818,96 eura, ku ktorej sume súd dospel rozdielom sumy poskytnutého úveru vo výške 3 000 eur a sumy zaplatenej žalovaným vo výške 181,04 eura, nakoľko predmetný úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže je v ňom uvedená v neprospech spotrebiteľa RPMN vo výške 37,95 %, pričom priemerná RPMN činila 18,86 %. Teda je v rozpore s dobrými mravmi a v neprospech spotrebiteľa a s ustanoveniami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov ohľadne spotrebiteľských zmlúv § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd zároveň uvádza, že úroky po zosplatnení predmetného úveru nie sú oprávnené. Preto súd priznal žalobcovi iba rozdiel uvedenej sumy, a to s úrokmi z omeškania od 13.06.2013.
7. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ich pomer úspechu a neúspechu v konaní bol približne rovnaký.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie výlučne v časti zamietnutia uplatneného nároku žalobcu a taktiež v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v týchto častiach zmenil tak, že podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovie, rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania, prípadne napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým podanú žalobu žalobcu v časti istiny vo výške 159,69 eura, vyčíslených úrokov do 10.05.2016 vo výške 2 718,05 eura, poplatkov vo výške 50 eur a 30,50 % ročných úrokov zo sumy 2 978,65 eura od 11.05.2016 do zaplatenia, ako aj výrok o trovách konania, sú nesprávne a vydané v rozpore so zákonom.
9. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 odsek 1 písm. h) Civilného sporového poriadku).
10. Žalobca tvrdí, že vzhľadom na dohodnuté podmienky uvedené v Zmluve o úvere, t. j. vzhľadom na dohodnutú výšku úveru, dohodnuté mesačné splátky úveru, dobu splácania úveru ako aj dodatočný náklad - poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60 eur, vypočítal ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 37,95 %, v súlade so zákonom, konkrétne v zmysle Prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
11. Žalobca poukazuje na to, že súd v odôvodnení rozsudku ani neuviedol, v akej správnej výške mala byť podľa jeho výpočtu uvedená ročná percentuálna miera nákladov.
12. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. RPMN je pre spotrebiteľov najdôležitejším indikátorom ceny úveru. Náklady sú v skutočnosti suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu.
13. Pretože v Zmluve o úvere bola uvedená správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov, nemohol súd s poukazom na ustanovenie § 11 odsek 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu, poskytnutý úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.
14. Oprávnenosť nároku na zaplatenie úrokov aj po splatnosti úveru, žalobca preukazuje nielen znením Zmluvy o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, ustanovením § 503 odsek 3, druhá veta Obchodného zákonníka, ale aj ustanovením § 16 odsek 1, vety druhej zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorých jasne vyplýva, že rozhodujúcim pre zánik povinnosti dlžníka (spotrebiteľa) platiť dohodnutý úrok, je moment splatenia dlhu, nie samotná skutočnosť, že nastala splatnosť úveru.
15. Žalobca poukazuje aj na jedno z mnohých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/3/2009 zo dňa 28.10.2010, ktorý v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie I. stupňového a II. stupňového súdu, ktorým boli priznané úroky z poskytnutého úveru aj po konečnej splatnosti úveru, ako aj poplatky za vedenie úverového účtu.
16. Žalobca v prejednávanej veci má nárok na úroky nielen do doby splatnosti úveru, ale do doby vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi, teda aj po splatnosti celého úveru, teda aj po 10.07.2011.
17. V danom prípade, pokiaľ by po splatnosti pohľadávky mal žalovaný platiť žalobcovi iba úroky z omeškania, znamenalo by to, že jeho postavenie, napriek sústavnému porušovaniu zmluvy, by bolo ešte výhodnejšie, ako by bolo v prípade, že by žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, pretože úročenie jeho dlhu by kleslo z 30,50 % (dohodnuté úroky) iba na 5 % (dohodnuté úroky z omeškania). Pritom pokiaľ by žalobca mal možnosť peniaze, ktoré mu žalovaný dlží, ďalej používať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, prinášalo by mu to pri súčasnej miere úročenia, zisk cca 10 % - 15 % ročne.
18. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, v dôsledku ktorého súd podaný žalobný návrh žalobcu sčasti zamietol, súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, kedy žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
19. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom a zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom v zamietajúcej časti a trov konania, byť pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže v dôsledku vecne správneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie možno jeho rozsudok považovať v napadnutých častiach za vecne správny.
21. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, a to v zamietajúcej časti ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania.
23. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že so zosplatením úveru treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Dochádza teda k zrušeniu povinnosti splácať dlh v splátkach, v ktorých boli zakomponované úroky z úveru
a veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie istiny úveru vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník - spotrebiteľ už nemá žiaden právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo, aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich mal naďalej u seba dlžník - spotrebiteľ. Odvolací súd zastáva právny názor, že po zosplatnení úveru už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od tohto momentu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na právne názory Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 4 Obo 143 /98 ako aj uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012.
25. V intenciách vyššie uvedených skutočností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, a to zamietajúcej podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a taktiež v súvisiacej časti rozhodnutia o náhrade trov konania taktiež potvrdil, nakoľko rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP súdom prvej inštancie bolo použité dôvodne.
26. O náhrade trov odvolacie konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že tieto v odvolacom konaní úspešne žalovanému nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).