Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-183-2018.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/183/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. L., P.. XX.XX.XXXX N. H. L., P.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, deti rodičov M. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX H. XXX N. G. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX H. XXX, na návrh matky, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok tunajšieho súdu 5P/12/2008 - 43 zo dňa 19. 02. 2009 tak, že z v y š u j e výživné na maloleté deti zo strany otca G. L., P.. XX. XX. XXXX a to na maloletú H. L., P.. XX. XX. XXXX na 150,-€ mesačne a na maloletého D. L., P.. XX. XX. XXXX na 150,-€ mesačne od 01. 08. 2018 vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky M. L., P.. XX. XX. XXXX.
II. Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 01. 08. 2018 do 31. 10. 2018 a to na maloletú H. v sume 300,-€ a na maloletého D. v sume 300,-€ teda v úhrnnej sume 600,-€ v mesačných splátkach po 100,-€ splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti zo strany otca od 01. 08. 2018 a výšku výživného určil na každé dieťa po 150,-€ mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola ešte v roku 2008 sa pomery zmenili. V tom čase aj ona aj otec maloletých detí mali vyživovaciu povinnosť aj voči už dospelej dcére U. L.. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní po 50,-€ mesačne. Vyživovacia povinnosť voči dcére U. mu zanikla, lebo je zamestnaná. Naďalej však žije v jej domácnosti a podľa potreby na domácnosť aj prispieva. Maloleté deti v čase poslednej súdnej úpravy výživného navštevovali základnú školu. Od tej doby vyrástli a už sa pripravujú na budúce povolanie. Maloletý D. na Hotelovej akadémii v Košiciach a maloletá H. na Gymnáziu v Rožňave. Matka za maloletého internát a stravu uhrádza 80,-€ mesačne a za cestovné hradí 26,-€ na tri mesiace. Uhrádza aj náklady na jeho školské potreby a pomôcky a platí aj poplatky v škole. Dáva mu aj vreckové a balí mu potraviny a potrebné veci na týždeň. Jeho zdravotný stav je dobrý a záujmovej činnosti sa venuje v škole. Všetky uvedené poplatky a náklady uhrádza aj pre maloletú H.. Aj jej zdravotný stav je dobrý. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní, ale inou formou sa na potrebách detí nepodieľa. S maloletými deťmi sa stýka iba sporadicky. Matka o sebe uviedla, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného pracovala ako predavačka s príjmom asi 350,- € mesačne. V súčasnej dobe ako vedúca školskej jedálni zarába v priemere 700,-€ čistého mesačne. S deťmi naďalej býva v trojizbovom byte svojich rodičov. Náklady za bývanie uhrádza v sume 270,- € mesačne a zabezpečuje aj ďalšie potreby domácnosti. S priateľom nežije v spoločnej domácnosti.
Finančné a majetkové pomery otca nepozná, ale vie že je konateľom firmy N. H.. Z.. A.. H.. Je slobodný a žije sám. Firma, ktorej je majiteľom prosperuje.
2. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného na každé dieťa po 150,-€ mesačne súhlasí.
3. Zo spisu tunajšieho súdu 5P/12/2008 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 19.02.2009 súd zvýšil výživné na maloleté deti zo strany otca na každé dieťa na 49,79€ od 01.01.2009. Týmto rozsudkom súd zvýšil výživné aj na v tom čase ešte maloletú U. 66,39,-€ mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. 03. 2009. V čase tejto súdnej úpravy výživného maloleté deti navštevovali základnú školu. Matka už svojho zamestnávateľa dosahovala 10.433,-Sk čistého priemerného mesačného zárobku. Otec u svojho zamestnávateľa zarábal 21.758,-Sk čistého priemerného mesačného zárobku. Rodičia okrem týchto dvoch maloletých detí mali vyživovaciu povinnosť aj voči dospelej dcére U., ktorá študovala na strednej škole.
4. Podľa správy od Obecného úradu H. matka žije s deťmi a priateľom. Starostlivosť o deti nezanedbáva, ich výchova nie je narušená. Pracuje na základnej škole v obci. Otec maloletých detí žije sám v byte na adrese trvalého pobytu.
5. Zo správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené ešte v roku 2004. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá na návrhu trvá, lebo nástupom detí na strednú školu sa zvýšili ich potreby. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní. Deti svojho otca navštevujú. Matka žije s deťmi v trojizbovom byte v osobnom vlastníctve starých rodičov. V jej domácnosti žije aj dospelá dcéra U.. Pracuje ako vedúca školskej jedálne s príjmom do 750,-€ ,mesačne. Matka uhrádza náklady na domácnosť a na bývanie a pre maloletého platí náklady za internát a stravu, cestovné do školy a uhrádza aj jeho ďalšie potreby. Aj pre maloletú dcéru uhrádza stravu a cestovné ako aj všetky náklady súvisiace s jej návštevou školy a s každodennými potrebami. Otec uviedol, že si uvedomuje, že sa zvýšili potreby maloletých detí. V čase šetrenia navrhol výživné zvýšiť na 100,-€ mesačne na každé dieťa, resp. na výške výživného sa s matkou dohodne. Býva vo svojom trojizbovom byte, žije sám a pracuje ako konateľ spoločnosti s príjmom asi 1000,-€ mesačne. Uhrádza náklady za bývanie a domácnosť a platí aj hypotekárny úver.
6. Zo správy od zamestnávateľa matky Základná škola H. súd zistil, že matka pracuje od 01.10.2009 ako vedúca školskej jedálne a je spoľahlivá a disciplinovaná pracovníčka. Jej čistý priemerný mesačný zárobok činí 845,14 €.
7. Podľa správy od zamestnávateľa otca N. H.. Z.. A.. H. jeho pracovná morálka je primeraná a dosahuje v priemere 908,65€ čistého priemerného mesačného zárobku.
8. Podľa správy od C. E.. G.. Š. v Rožňave maloletá je žiačkou tretej triedy, školský poriadok dodržiava a zúčastňuje sa všetkých celoškolských programov a aktivít. Náklady za školský rok za školské potreby a pomôcky a za príspevky do školy predstavujú 233,-€.
9. Podľa správy od Hotelovej akadémie U. maloletý D. je študentom tretieho ročníka a školský poriadok taktiež dodržiava a stravuje sa v škole a poplatok činí 1,20€ za jeden obed. Je ubytovaný na internáte a uhrádza všetky poplatky a náklady za školské potreby a pomôcky v škole. Na praktické vyučovanie matka prispieva na kúpu odevu. Tento školský rok sa maloletý zúčastní aj týždennej externej výučby mimo mesta Košice s ktorým sú spojené ďalšie náklady.
10. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletých detí navrhol návrhu matky vyhovieť.
11. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. V zmysle ustanovenie § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak súd na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z toho zákona sa premlčujú.
13. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2008 sa zmenili pomery tak na strane maloletých detí ako aj na strane oboch rodičov. Odôvodnené potreby maloletých detí sa zvýšili jednak v dôsledku ich rastu a fyzického dospievania ako aj v dôsledku toho, že po ukončení základnej školy sa pripravujú na budúce povolanie na stredných školách. Zvýšené potreby maloletých detí pritom súvisia aj s ich každodennými potrebami, s ich zdravotným stavom a s ich mimoškolskou záujmovou činnosťou. Na zvýšených potrebách maloletých detí sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových finančných a zárobkových možností s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka na dobrej úrovni a matka zabezpečuje aj všetky potreby maloletých detí. Otec sa na ich potrebách podieľa platením výživného. Obidvom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť voči už dospelej dcére U., ktorá sa po ukončení školy zamestnala. Naďalej žije v domácnosti matky a na domácnosť aj prispieva. Je preukázané aj to, že finančné pomery rodičov sú lepšie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, lebo sa zvýšili ich zárobky. Vychádzajúc z týchto skutočností, podľa názoru súdu aj otec sa môže podieľať na zvýšených potrebách maloletých detí čo aj sám uznal a s návrhom matky súhlasil. Súd návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloleté deti zo strany otca od 01. 08. 2018, teda od podania návrhu na súd. Výživné po 150,-€ na každé dieťa podľa názoru súdu zodpovedá zmeneným pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí s prihliadnutím aj na zárobkové a finančné pomery oboch rodičov.
16. Súd zvýšil výživné od 01.08. 2018 a preto otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom, ktorý do 31.10.2018 predstavuje úhrnnú sumu 600,-€. Nedoplatok na výživnom súd vyčíslil ako rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným po 50,-€ mesačne a zvýšeným výživným od 01.08.2018. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným po 100,-€ mesačne od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ otec možnosť splátok nevyužije bude povinný naraz uhradiť celý dlh.
17. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.