Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/94/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Kolman s.r.o., so sídlom Murgašova 1759/54, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 719 901, zastúpeného zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovaným: 1/ Ing. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX T., zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Kováčovou, so sídlom M. XXX/XX, XXX XX T., 2/ Ing. R.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Žilina (voči žalovanému v rade 2/ platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/379/2015-75 z 08.10.2015 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 04.05.2016), 3/ Estate s.r.o., so sídlom Lazaretská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 805 633, o zaplatenie 97.260,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/379/2015-201 z 12. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/379/2015-201 z 12. marca 2018 v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi ani žalovaným v rade 1/ a v rade 3/ náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

II. Žiadnej zo sporových strán v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") uznesením č.k. 38Cb/379/2015-201 z 12. marca 2018 (v poradí prvým výrokom) konanie zastavil a (v poradí druhým výrokom) žalovaným v rade 1/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na predmet sporu o zaplatenie sumy 97.260,28 Eur s príslušenstvom, pôvodne vedený na strane žalobcu spoločnosťou Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420 (ďalej aj „pôvodný žalobca") voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/. Skutkový a právny základ žaloby pôvodný žalobca odvodzoval od úverovej zmluvy č. 13522-2008 zo 17.7.2008 v znení dodatkov, uzavretej s dlžníkom DS Global, a.s., Legionárska 1307/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 715 794, pričom nárok voči žalovaným v rade 1-3 uplatnil v zmysle ich ručiteľských vyhlásení zabezpečujúcich splnenie záväzku dlžníka.

3. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 38Cb/379/2015-75 z 8. októbra 2015, tak tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť len voči žalovanému v rade 2/ dňom 4. mája 2016, keďže žalovaný v rade 1/ proti platobnému rozkazu podal včas odpor odôvodnený vo veci samej a žalovanému v rade 3/ sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk (u oboch došlo k zrušeniu platobného rozkazu príslušným procesným postupom zdôvodneným v ods. 3 a 5 odôvodnenia napadnutého uznesenia).

4. Ďalej okresný súd konštatoval, že uznesením č.k. 38Cb/379/2015-157 zo 7. júla 2017 pripustil na strane žalobcu navrhnutú zmenu sporovej strany (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2017, poznámka odvolacieho súdu) tak, že do konania vstúpil žalobca - Kolman, s.r.o.

5. Okresnému súdu bolo dňa 6. marca 2018 doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu s tým, že žalovaná pohľadávka bola medzičasom vymožená. Žalobca preto žiadal o zastavenie konania a s tým, aby žiadnemu z účastníkov (sporových strán) nebola priznaná náhrada trov konania.

6. S odkazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 okresný súd konanie zastavil. Vo vzťahu ku svojmu rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 256 ods. 1 uviedol, že procesné zavinenie na zastavení konania v prejednávanej veci nesie žalobca, keďže „v písomnom späťvzatí žaloby uviedol, že žalovanú pohľadávku postúpil a hoci zároveň uviedol, že pohľadávka bola medzičasom vymožená, konkrétne okolnosti úhrady žalovanej sumy neuviedol ani nepreukázal, preto nemožno dospieť k záveru, že by procesné zavinenie na zastavení konania niesli žalovaní v rade 1/ a 3/". Preto okresný súd priznal žalovaným v rade 1/ a 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k výške náhrady trov rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, a to len voči výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (čl. 213 a nasl. spisu). Namietal právne a skutkové závery súdu prvej inštancie. S poukazom na ust. § 256 ods. 1 uviedol, že nenesie zodpovednosť za procesné zavinenie za zastavenie konania, keďže k späťvzatiu žaloby došlo „z dôvodu plnenia zo strany žalovaného 1/, pričom tento uhradil dlžnú sumu spolu s trovami konania a preto došlo k odpadnutiu dôvodu na vedenie konania, teda k späťvzatiu žaloby nedošlo bez právneho dôvodu...". Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o trovách konania tak, „že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania".

8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný v rade 1/ ani žalovaný v rade 3/ písomne nevyjadrili.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zmenil podľa § 388 tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

10. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa ust. § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k náhrade trov konania v nadväznosti na späťvzatie žaloby. Krajský súd primárne uvádza, že pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky nároku na náhradu trov konania relevantné zistenie, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Termín zavinenia je potrebné ponímať v rovine príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie sa strán sporu a je ho potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Povinnosťou súdu je skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu ako i na strane žalovaného.

13. Pri posudzovaní odvolania žalobcu sa odvolací súd oboznámil s priebehom konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia okresného súdu. Zo spisu bolo zrejmé, že prvoinštančné konanie prebehlo tak, ako uviedol okresný súd v napadnutom uznesení a ako je vyššie konštatované odvolacím súdom (odsek 1.- 6. odôvodnenia).

14. Relevantné bolo, že po tom, ako nadobudol právoplatnosť vo veci vydaný platobný rozkaz č.k. 38Cb/379/2015 - 75 z 8. októbra 2015 voči žalovanému v rade 2/ a po jeho zrušení voči žalovanému v rade 1/ podaným odporom a voči žalovanému v rade 3/ pre nedoručiteľnosť do vlastných rúk uznesením okresného súdu č.k. 38Cb/379/2015-168 z 20. septembra 2017, právoplatným 1. novembra 2017, zostali na žalovanej strane len žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 3/. Na strane žalobcu došlo k zmene podľa úpravy v ust. § 80 ods. 1 až 3 tak, že s právoplatnosťou od 15.08.2017 je žalobcom spoločnosť Kolman s.r.o. Uvedený žalobca vykonal dispozitívny úkon späťvzatia žaloby, predpokladaný a upravený v ust. § 144 CSP, podľa ktorého žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobca vo vykonanom späťvzatí žaloby zo 6. marca 2018 ako dôvod tohto dispozitívneho úkonu uviedol, že „žalobca postúpil žalovanú pohľadávku, ktorá bola medzičasom vymožená..." ...„a žiadam konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania".

16. Odvolací súd uvádza, že okresný súd rovnako správne aplikoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 3/ ustanovenie § 256 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

17. Pre posúdenie dôvodnosti odvolacích dôvodov žalobcu je rozhodné vyporiadanie sa s otázkou procesného zavinenia zastavenia konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Pre správne zodpovedanie tejto otázky je potrebné ustáliť, a to v procesnej rovine, či žaloba bola podaná dôvodne a či späťvzatie žaloby (ne)vyvolal svojim správaním niektorý zo žalovaných, napr. tým, že žalovanú sumu po začatí konania na súde zaplatil. V opačnom prípade platí a vyplýva to aj zo skoršej ustálenej judikatúry k Občianskemu súdnemu poriadku, aplikovateľnej aj pre úpravu podľa ust. § 256 ods. 1 (viď napr. judikát R 49/1993), že ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska zavinenie zastavenia konania je na jeho strane, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanej strane.

18. V danom prípade však neúplné údaje obsiahnuté v späťvzatí žaloby v kontexte konania predchádzajúceho tomuto dispozitívnemu úkonu žalobcu, nedávali spoľahlivý, zrozumiteľný a preskúmateľný základ pre záver prijatý okresným súdom o zavinení zastavenia konania na strane žalobcu. Je pravdou, že to bol žalobca (resp. za neho konajúci advokát), ktorý poskytol v späťvzatí žaloby neúplné a tým čiastočne nezrozumiteľné údaje o postúpení žalovanej pohľadávky a o jej „medzičasom" vymožení bez konkretizácie subjektov, doby, rozsahu postúpenia a plnenia a tiež bez doloženia tohto plnenia (plniť mohol napríklad i žalovaný v rade 2/). Avšak z takto neúplne vykonaného dispozitívneho úkonu bez primeraného postupu súdom prvej inštancie podľa ust. § 128 ods. 1, 2 CSP, nebolo možné prijať nepochybný záver o zavinení žalobcu za zastavenie konania s rozhodnutím podľa § 256 ods. 1 v prospech žalovaných v rade 1/ a 3/. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie, napadnuté odvolaním, bolo teda predčasné a tým nesprávne.

19. K vyššie uvedenému, hoci nad rámec odvolacích dôvodov, ale pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ okresný súd (predčasne) priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným v rade 1/ a 3/ „v plnom rozsahu", tak sa nevysporiadal ani s okolnosťou plurality subjektov na žalovanej strane v spojení s tým, že žaloba požadovala solidaritu záväzkov žalovaných; nebolo súdom prvej inštancie uvedené, akým spôsobom má žalobca „v plnom rozsahu" nahradiť trovy dvom žalovaným. (Obvykle sa pre účely možného výkonu rozhodnutia pripája napr. doložka: „s tým, že plnením jednému zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť voči druhému žalovanému").

20. Pre rozhodnutie v štádiu odvolacieho konania však napokon bol relevantný stav, kedy žalobca v podanom odvolaní doplnil určujúci údaj, že „k späťvzatiu žaloby žalobcom a následnému zastaveniu konania došlo z dôvodu plnenia zo strany žalovaného 1/, pričom tento uhradil dlžnú sumu spolu s trovami konania...". Uvedené v spojení s absenciou námietok (vyjadrenia) žalovaných v rade 1/ a 3/ k odvolaniu žalobcu a ani po osobitnej výzve odvolacieho súdu vo vzťahu k návrhu žalobcu na znenie zmeňujúceho rozhodnutia o odvolaní (čl. 236 a nasl. spisu), dospel odvolací súd k zisteniu, že nie sú dané dôvody pre potvrdenie ani zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto s prihliadnutím na čl. 17 a za aplikácie ust. § 388 došlo k jeho zmene tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia,

pričom za konkrétnych okolností v danej sporovej právnej veci akceptoval výslovný návrh žalobcu na spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, za obvyklých okolností by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tie si však neuplatnil a tiež vzhľadom na jeho výslovný návrh na spôsob rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania, uvedenie, že ich už má nahradené a tiež vzhľadom na to, že odvolanie nevyvolali žalovaní v rade 1/ a 3/ a na ich omisívny postoj k výzve odvolacieho súdu a jej znenie (čl. 236 spisu), bolo v danom prípade prijaté rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žiadnej zo sporových strán. Takéto znenie rozhodnutia o trovách konania za procesných okolností v danom prípade považuje odvolací súd i za spravodlivé usporiadanie medzi sporovými stranami, korešpondujúce výslovnému návrhu žalobcu, za jeho akceptovania žalovanými (nevznesením námietok ani po výzve odvolacieho súdu s náležitým poučením).

22. Rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.