Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: G.. G. M., U.. XX.X.XXXX, R. Q. XXX, právne zastúpenej Mgr. Martinom Miklušom, právnikom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku so sídlom Vajnorská 1, 815 70 Bratislava, IČO: 00 177 920, adresa pre doručovanie : Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Základná škola, Kukučínova 106, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 37 873 393, zastúpenému Advokátskou kanceláriou AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, o neplatné skončenie pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XCpr/X/XXXX-XXX z 18. januára 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o určení neplatnosti výpovede a vo výroku III. o trovách konania súvisiacich s neplatným skončením pracovného pomeru.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku II. o vylúčení nároku žalobkyne na náhradu mzdy na samostatné konanie.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce datovaná dňom 18.1.2016 je neplatná, vo výroku II. žalobu žalobkyne o náhradu mzdy vo výške 774,50 Eur mesačne od 1.4.2016 do znovuumožnenia výkonu práce vylúčil na samostatné konanie a vo výroku III. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni trovy konania v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie po vyhodnotení včasnosti podania žaloby o neplatnosť výpovede učinil výklad ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce v znení, že je výlučne na zamestnávateľovi rozhodnúť o organizačnej zmene a o tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný, teda súd neskúma, ktorého zamestnanca určil zamestnávateľ za nadbytočného. V danom prípade skúmal, či existovala organizačná zmena a či v jej dôsledku sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Za nespochybniteľné považoval to, že žalovaný organizačnou zmenou zo dňa 31.8.2015 s dodatkom zo dňa 30.9.2015 zrušil jedno oddelenie školského klubu detí a zároveň zrušil jedno pracovné miesto na pozícií vychovávateľky v školskom klube s účinnosťou k 30.11.2015 a za nadbytočnú označil žalobkyňu. Dodatkom k organizačnej zmene z 30.9.2015, v dôsledku zvýšeného počtu žiakov prihlásených do školského klubu, sa rozhodol žalovaný zamestnávať žalobkyňu na 50 % úväzok vychovávateľky, teda v rozsahu 13,5 hodín týždenne, ktorú prácu jej aj ponúkol pri osobnom jednaní uskutočnenom dňa

30.9.2015. Na túto ponuku žalobkyňa nereagovala a následne v období od 15.10.2015 do 11.1.2016 bola práceneschopná. V priebehu práceneschopnosti žalobkyne došlo k ukončeniu pracovného pomeru zamestnankyne G.. E. G. k 31.12.2015 a na jej miesto bola žalovaným prijatá nová zamestnankyňa.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol „Ustanovenie §63 ods. 2 ZP, upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písme. a) - c), ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva 2 alternatívy. 1/ Ak nemá možnosť naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. 2/ Ak má pre zamestnanca také voľné miesto, ktoré je pre neho voľné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v ust. §63 ods. 2 písm. b) a výpoveď je preto neplatná. Treba uviesť, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t.j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý je tu v čase dania výpovede. Ponuková povinnosť zamestnávateľa platí aj v prípade, ak vrámci organizačnej zmeny sa súčasne stali nadbytoční viacerí zamestnanci. V tomto prípade ponuka žalovaného, týkajúca sa možnosti žalobkyne vykonávať prácu v skrátenom pracovnom úväzku, nebola dostatočná. Nebola ponukou inej vhodnej práce, v zmysle vyššie uvedenej druhej alternatívy (ak má pre zamestnanca také voľné miesto, ktoré je pre neho voľné), vzhľadom k tomu, že po odchode G.. G., ktorá sa rozhodla dať výpoveď u žalovaného ku koncu roku 2015, mala voľné miesto a toto mala ponúknuť žalobkyni. Tomu, že mala voľné miesto, nasvedčuje aj tá skutočnosť, že po odchode G..G. uzavrela pracovnú zmluvu s G.. L., síce len do augusta 2016, avšak táto tam pracovala aj naďalej. Štatutárny zástupca žalovaného sám vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s G.. L. má uzavretý pracovný pomer na dobu určitú a tvrdenie o tom, že vzhľadom k dlhodobej práceneschopnosti žalobkyne nemohol čakať s obsadením tohto miesta do poslednej chvíle, nie je vierohodné, keďže žalovanému nič nebránilo urobiť dotaz na žalobkyňu, aký je jej zdravotný stav, či má možnosť nastúpiť do zamestnania, teda obrátiť sa na ňu s ponukou pracovného miesta, čo však neurobil. Už aj z titulu vyššie uvedeného ponuka žalovaného žalobkyni vykonávať prácu na skrátený úväzok, aj s určením doby 24 hodín, dokedy sa má rozhodnúť, či ju prijme, sa rozhodne javí prinajmenšom zvláštnym, resp. šikanóznym.“

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť voči žalobkyni a žalobe vyhovel, teda vyslovil, že výpoveď jej daná listom žalovaného z 18.1.2016 je neplatná.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolaním boli napadnuté všetky tri výroky rozsudku súdu prvej inštancie, teda aj výrok v bode II., proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 357 CSP, preto v tejto časti bolo odvolanie žalovaného odmietnuté v súlade s ustanovením § 386 písm. c/ CSP.

7. Žalovaný v odvolaní opísal svoju činnosť od rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 31.8.2015 až do ponuky vhodnej práce žalobkyni dňa 30.9.2016. Zdôraznil, že po tomto období vykonával úkony smerujúce k výpovedi, teda výpoveď bola prerokovaná príslušnou odborovou organizáciou, ktorá predložila svoje vyjadrenie dňa 16.10.2015. Časový rozdiel od vykonania organizačnej zmeny až po doručenie výpovede žalobkyni zdôvodnil žalovaný práceneschopnosťou žalobkyne a účasťou štatutárneho zástupcu žalovaného na lyžiarskom výcviku. Zamestnanie novej zamestnankyne na miesto G.. E.Í. G. žalovaný zdôvodnil okamžitou potrebou a reakciou na obsadenie tohto voľného miesta tak, aby bola zachovaná kontinuita vzdelávacieho procesu. Zdôraznil, že vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť žalobkyne v tomto období nemohol čakať s obsadením tohto miesta do poslednej chvíle a naviac, nemal ani vedomosť, kedy žalobkyňa do práce nastúpi. Mal za to, že svoju ponukovú povinnosť splnil už tým, že žalobkyni ponúkol miesto vychovávateľky na kratší pracovný úväzok. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu R U. XX/XXXX. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na jednej strane vyslovil právny názor, že je rozhodujúce, či v čase dania výpovede existuje voľné pracovného miesto, ktoré má zamestnávateľ povinnosť ponúknuť a následne oprie svoje rozhodnutie o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru o skutočnosť, že zamestnávateľ pred podaním výpovede uzatvoril pracovnú zmluvu s G.. L. dňa 28.12.2015, pričom mal vedomosť, že

žalobkyňa dostala od žalovaného výpoveď dňa 18.1.2016. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné a nepreskúmateľné.

8. Následne žalovaný v odvolaní opísal časový sled udalostí, ktorými poukázal na viacero dôležitých skutočností ako napr. na to, že riešenie vzniknutej situácie (neočakávaný odchod G.. E. G.) si vyžadovalo okamžité riešenie, pretože začalo obdobie vianočných prázdnin a po ich ukončení bolo nutné prijať do pracovného pomeru pedagogického pracovníka, ktorý bude triednym učiteľom a bude zabezpečovať chod vyučovacích hodín. Zdôraznil, že žalobkyňa počas práceneschopnosti komunikovala so žalovaným len v prípadoch, keď jej to vyhovovalo, preto sa nemohol spoľahnúť na jej rýchlu odpoveď resp. na jej ubezpečenie, že po ukončení prázdnin ukončí práceneschopnosť, o ktorej naviac nerozhodovala ona, ale jej ošetrujúci lekár. Žalovaný trval na tom, že v čase dania výpovede nemal žiadne voľné pracovné miesto okrem už ponúknutého pracovného miesta, pričom pracovná pozícia žalobkyne nebola vôbec obsadená, pretože bola zrušená.

9. Žalovaný nesúhlasila ani s vylúčením časti nároku žalobkyne na samostatné konanie, pričom poukázal na čl. 17 CSP, teda na hospodárnosť konania. Vyslovil názor, že v predmetnom konaní mal súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom a nie vylúčiť uplatňovaný nárok žalobkyne na samostatné konanie.

10. Žalovaný namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť brániť riadne svoje záujmy v odvolacom konaní. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pre rozhodnutím .

13. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že výklad ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce prezentovaný v odvolaní je v rozpore s čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa žiadala o pridelenie práce listom zo dňa 22.12.2015 a zároveň oznámila žalovanému, že práceneschopnosť ukončí pravdepodobne v januári 2016. Táto žiadosť bola predložená žalovanému ešte pred daním výpovede a v čase, kedy bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru s bývalou zamestnankyňou G.. E. G.L., čo znamená, že u žalovaného sa vytvoril priestor pre dôslednú aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. Argumentácia žalovaného, že na informácie poskytnuté žalobkyňou v žiadosti o pridelenie práce zo dňa 22.12.2015 sa nemôže spoľahnúť, je nepostačujúca. Vzniknutá situácia totižto žalovanému vytvorila príležitosť pre spravodlivé vyriešenie pracovnoprávnych vzťahov so súčasným rešpektovaním organizačnej zmeny, ktoré riešenie by bolo súladné aj s dobrými mravmi a nebolo by na úkor žiadnych ďalších zamestnancov a ani žalovaného ako zamestnávateľa.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie v závere, že ponuková povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na všetky možnosti, ktoré vzniknú v období do dania výpovede, keďže až do tohto obdobia existuje reálna možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Žalovaný ako zamestnávateľ je totižto subjektom, v ktorom neustále prebieha pracovný život, teda je vlastne živým organizmom s meniacou sa štruktúrou a personálnym obsadením. Dôležitým je preto takýto organizmus zvládnuť pri nových, aj nepredvídateľných situáciách, čoho predpokladom sú dobré manažérske schopnosti štatutárneho zástupcu subjektu. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že riešenie ďalšieho zamestnávania žalobkyne v súlade s vyššie uvedeným by viedlo k spokojnosti oboch sporových strán.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania strán sporu.

17. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .