Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cbi-30-2012.pdf
PDF · 156.85 KB
No categories available
10Cbi/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Marína Gallová, so sídlom kancelárie Jilemnického 30, 036 01 Martin, správca konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovaným: 1/ J.H. O., T..X..H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXXX/ X, XXX XX Ž., O., 2/, T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXXX/X, XXX XX Ž.N., O., obaja právne zastúpení: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie sumy 31.517,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Slovenská republika m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. (pod pôvodným obchodným menom CISS Martin, s.r.o.), IČO: 31 615 422 domáhal voči žalovaným určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu - Dodatku č. X uzatvoreného medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi zo dňa 10.04.2009 voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011. Súčasne sa domáhal určenia, že Dodatok č. X uzatvorený medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi zo dňa 14.04.2009 je voči veriteľom v konkurze vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K 2/2001 neúčinný. Žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne do konkurznej podstaty úpadcu sumu 31.517,63 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 4K/2/2011 zo dňa 16.11.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 224/2011 zo dňa 23.11.2011 z titulu svojej funkcie zistil, že dňa 30.03.2009 uzatvoril úpadca so žalovanými kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu v k. ú. O. - pozemku novovytvorenej parc. č. XXXX/XX C-KN o výmere X XXX m2, ktorý žalovaní ako kupujúci - manželia nadobudli za kúpnu cenu v celkovej výške XX.XXX,XX eur. Za úpadcu kúpnu zmluvu podpísal N.. T. S., v tom čase konateľ úpadcu. Nakoľko žalovaná 1/ v danom čase mala rovnaký trvalý pobyt ako konateľ úpadcu, žalobca sa domnieva, že ide o dcéru N.. S., to znamená, že žalovaní sú v zmysle § 9 zákona č. 7/205 Z. z. osoby spriaznené s dlžníkom - úpadcom.
3. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy nadobudli rozhodnutím Správy katastra Ž. č. P. XXXX/XX zo dňa 17.08.2009. Dňa 10.04.2009 úpadca so žalovanými uzatvoril Dodatok č. X k uvedenej kúpnej zmluve, ktorého jediným predmetom bolo zníženie kúpnej ceny na sumu 24.513,71 eur. Dňa 14.04.2009 predmet tohto Dodatku č. X bol potvrdený aj Dodatkom č. X, ktorého predmetom je iba zmena - zníženie kúpnej ceny na sumu 24.513,71 eur. Podľa tvrdení žalobcu na uzatvorenie týchto Dodatkov nebol žiaden rozumný dôvod a nebol ním sledovaný žiaden záujem dlžníka. Ich predmetom bolo jednostranné zníženie kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek protiplnenia žalovaných. Žalobca týmto odporuje právnym úkonom dlžníka podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 a to z dôvodu, že predmetnými Dodatkami došlo k zníženiu pôvodne dohodnutej kúpnej ceny bez primeraného protiplnenia, tieto právne úkony nemali žiadne protiplnenie v zmysle § 58 ods. 1 ZKR a súčasne išlo o ukracujúce právne úkony v zmysle § 60 ods. 1 ZKR. Žalobca sa súčasne domáha touto žalobou, aby žalovaní zaplatili spoločne a nerozdielne v zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. do podstaty sumu 31.517,63 eur ako rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou a cenou v zmysle odporovaných dodatkov, to znamená, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinné právne úkony neuskutočnili.
4. Žalobca ako dôkazné prostriedky v žalobe označil a ako prílohu podanej žaloby učinil výpis z Obchodného vestníka zo dňa 23.11.2011, LV č. XXXX Správy katastra Ž., k. ú. O. zo dňa 02.09.2009, Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi úpadcom a žalovanými dňa 30.03.2009, Zmluvu o dielo č. XX/Turček/ CISS/Mt/XX zo dňa 15.01.2009, Dodatky č. X a X ku Kúpnej zmluve.
5. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.07.2012 namietli dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu. Svoju procesnú obranu žalovaní založili na tvrdení, že v predmetnej právnej veci, v ktorej sa žalobca domáha neúčinnosti právnych úkonov titulom právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a ukracujúceho právneho úkonu, nie sú splnené zákonné podmienky vzniku odporovacieho práva proti žalovaným v zmysle ust. § 57 ods. 2, 58 ods. 1 a 60 ods. 1 ZKR. Dôkazy preukazujúce procesnú obranu žalovaných sa zaviazali predložil najneskoršie na prvom pojednávaní.
6. Pre aplikáciu relevantnej právnej normy súd vychádzal zo skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 4K 2/2011-102 zo dňa 01.02.2011 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 25/2011 dňa 07.02.2011 bolo začaté konkurzné konanie dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, Žilina, IČO: 31 615 422 s účinkami zverejnenia dňa 08.02.2011. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., došlo uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 4K 2/2011-173 zo dňa 16.11.2011 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 224/2011 zo dňa 23.11.2011 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 24.11.2011.
7. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Žilina elektronickým podaním zo dňa 23.05.2012. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol deň 24.05.2012 a preto súd konštatuje, že žaloba v predmetnej právnej veci bola podaná včas.
8. Zistený skutkový stav súd subsumoval vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania pod ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“).
9. Podľa §-u 57 ods. 1, 2, 4 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Podľa odseku 2, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Podľa odseku 4, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
10. Podľa §-u 58 ods. 1, 2, 3 ZKR - právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe poskytol dlžník alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
Podľa ods. 2, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa odseku 3, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
11. Podľa §-u 60 ods. 1, 2, 3 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej strane známy. Podľa odseku 2, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa odseku 3, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
12. Podľa §-u 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
13. Podľa §-u 63 ods. 1, 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva, alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Podľa ods. 2, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
14. Podľa §-u 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
15. Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci, bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ust. § 57 ods. 1 ZKR . Pasívna legitimácia žalovaných, ktorí s dlžníkom - úpadcom odporovateľné právne úkony dohodli, vyplýva z ust. § 62 ods. 1 ZKR.
16. Súd ďalej skúmal včasnosť podanej žaloby. V zmysle §-u 57 ods. 2 ZKR je potrebné právo odporovať právnemu úkonu uplatniť v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V tomto prípade bol konkurz vyhlásený s účinkami ku dňu 24.11.2011 a zákonom stanovená 6-mesačná lehota tak uplynula dňom 24.05.2012. Žalobca uplatnil odporovacie právo elektronickým podaním žaloby dňa 23.05.2012, a preto možno konštatovať dodržanie zákonom stanovenej 6-mesačnej lehoty, a teda včasnosť podanej žaloby.
17. Predmetom podanej žaloby je návrh o určenie neúčinnosti dvoch právnych úkonov - Dodatkov uzatvorených ku kúpnej zmluve a súčasne uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť úpadcovi do
konkurznej podstaty rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou nehnuteľností a cenou určenou na základe napadnutých Dodatkov.
18. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva s odkazom na ust. § 57 ZKR, ktoré upravuje všeobecné podmienky práva odporovať právnemu úkonu v konkurze a súčasne osobitné ust. § 58 ZKR, ktoré upravuje odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a § 60 ZKR, ako ukracujúceho právneho úkonu, súd považoval za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov v prejednávanej veci deň uzatvorenia jednotlivých žalobou napadnutých zmlúv. V nadväznosti na konštatovanie súdu, že bola zachovaná prekluzívna lehota 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vymedzená ust. § 57 ods. 2 ZKR, sa súd ďalej zaoberal otázkou naplnenia jednotlivých predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov, a to primárne podľa ust. § 57 ods. 4 a ďalej ust. § 58 a 60 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť v prejednávanej veci zaťažovala žalobcu.
19. Odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 57 ZKR vo všeobecnosti predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, to znamená že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola veriteľom na majetok úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
20. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom konaní povinný uviesť, sú tvrdenia smerujúce k preukázaniu skutočností, že v žalobe označenými právnymi úkonmi uzatvorenými medzi úpadcom a žalovanými došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti jednotlivých odporovaných zmlúv, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené, a to najmä v situácii, ak žalovaní odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu učinili spornou.
21. Existencia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ako podmienka odporovateľnosti musí byť splnená pri odporovaní z akéhokoľvek špecifického dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačoval na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. Obsahom dôkazného bremena žalobcu tak bolo tvrdiť preukázať, že jednotlivými právnymi úkonmi, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Vzhľadom na pluralitu veriteľov v konkurznom konaní je irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Musí však ísť o pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť.
22. Skutočnosťami nespornými medzi procesnými stranami sú účinky začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., uskutočnenie v žalobe označených právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou dovoláva a postavenie žalovaných ako spriaznených osôb dlžníka.
23. Žalovaní v rámci uplatnenej procesnej obrany namietajú naplnenie jednotlivých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov, a najmä splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu dlžníka.
24. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom do obsahu spisového materiálu spolu s podanou žalobou, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným súdom ustanoveným znalcom N.. Y.. T. U., I..T.., prednesmi právnych zástupcov procesných strán a výsluchom svedka N.. T. S., L..
25. Z nesporných tvrdení procesných strán a vykonaných dôkazov vyplynulo, že medzi úpadcom v postavení predávajúceho a žalovanými v postavení kupujúcich došlo dňa 30.03.2009 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v čl. I kúpnej zmluvy zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správa katastra Ž., ktoré žalovaní nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zaviazali sa zaplatiť predávajúcemu (úpadcovi) za prevod predmetu kúpy dohodnutú kúpnu cenu v čl. IV kúpnej zmluvy v celkovej sume 56.031,34 eur, ktorú sa zaviazali uhradiť v sume 2.921,06 eur do 15 dní od podpisu zmluvy na účet predávajúceho a vo výške 53.110,27 eur po predložení listu vlastníctva, na ktorom budú kupujúci vyznačení v časti B ako vlastníci, a to do 15 dní odo dňa predloženia listu vlastníctva na účet predávajúceho. Z čl. III bod 2 kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaní sa ako kupujúci súčasne zaviazali s touto zmluvou podpísať aj zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu vrátane projektu a inžinierskych sietí podľa projektov spracovaných N.. H.. W. s tým, že cena diela mala byť dojednaná v dodatku k predmetnej zmluve o dielo a pre prípad, že by k uzavretiu dodatku nedošlo, predávajúcemu zmluva zakladala právo na jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy a nárok na vyplatenie zmluvne dohodnutého odstupného vo výške 10.000 eur. Podľa vymedzeného predmetu kúpnej zmluvy a v ňom označených nehnuteľností, tieto predstavovali ornú pôdu mimo zastavaného územia obce, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/ XXXX. Predmetná kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovanými dňa 30.03.2009 nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností Správou katastra Ž. dňa 17.08.2009 pod č. P. XXXX/XX. K uzavretiu zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovanými č. XX/Turček/CISS/Mt/XX došlo dňa 15.01.2009. V zmluve o dielo sa úpadca ako zhotoviteľ zaviazal žalovaným ako objednávateľom diela zhotoviť stavbu rodinného domu v rozsahu vyplývajúcom z čl. III zmluvy v dojednanom čase a za dohodnutú cenu.
26. Dodatkom č. X ku kúpnej zmluve uzatvorenej medzi úpadcom a žalovanými dňa 10.04.2009 zmluvné strany zmenili článok vymedzujúci predmet zmluvy a to tak, že predmetom predaja podľa zmluvy je novovytvorená parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere X XXX m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX pre k. ú. O., obec Ž., okres Ž., ktorý vyhotovil dňa 24.08.2008 a autorizačne overil dňa 25.08.2008 N.. Y. G.. Dodatkom zmluvné strany zmenili čl. IV kúpnej zmluvy v časti kúpna cena a jej platba tak, že celková kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť uvedenú v čl. I Dodatku je medzi zmluvnými stranami stanovená dohodou vo výške 24.513,71 eur, ktorú sa kupujúci zaviazali uhradiť v sume 4.513,71 eur do 15 dní od podpisu dodatku k zmluve a v sume 20.000,- eur najneskôr do 15 dní odo dňa predloženia listu vlastníctva, na ktorom budú vyznačení ako vlastníci a iné oprávnené osoby žalovaní.
27. Podľa Dodatku č. X ku kúpnej zmluve uzatvoreného medzi úpadcom a žalovanými dňa 14.04.2009 zmluvné strany zmenili čl. IV pôvodnej kúpnej zmluvy upravujúci kúpnu cenu a jej platbu tak, že kúpnu cenu v celkovej sume 24.513,71 eur zmluvné strany členili podľa jednotlivých parcelných čísiel s povinnosťou túto uhradiť v sume 4.513,71 eur do 15 dní od podpisu Dodatku č. X ku kúpnej zmluve a v ostatnej časti 20.000,- eur najneskôr do 15 dní od predloženia listu vlastníctva, na ktorom budú žalovaní vyznačení ako vlastníci nehnuteľnosti.
28. Podľa výpisu z LV č. XXXX Správy katastra Ž.N., k. ú. O. zo dňa 02.09.2009 sú vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 ornej pôdy žalovaní a to v celosti v podiele 1/1.
29. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby. Má za to, že žalobou napádané Dodatky ku kúpnej zmluve sú odporovateľnými právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia, ktorými boli ukrátení veritelia úpadcu, ktorí mali v čase uzavretia týchto dodatkov splatné pohľadávky voči úpadcovi, a ktoré si prihlásili neskôr do konkurzného konania úpadcu. Žalobca má za to, že zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena ako dodatočne znížená uzatvorenými Dodatkami, nebola primeraná charakteru pozemkov, ktoré boli využité na výstavbu rodinných domov. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti žalobca predložil ako dôkaz zoznam veriteľov, ktorí mali v čase uzavretia napadnutých právnych úkonov - Dodatkov ku kúpnej zmluve pohľadávky splatné voči úpadcovi, a ktorých objem pohľadávok predstavuje sumu okolo 500 tisíc eur. Za účelom preukázania, že
veritelia uvedení v žalobcom predloženom zozname si prihlásili do konkurzného konania dlžníka svoje pohľadávky, žalobca navrhol pripojenie konkurzného spisu úpadcu.
30. Žalobca ďalej poukázal na postavenie žalovaných ako spriaznených osôb, keďže žalovaná 1/ je dcérou jedného z konateľov úpadcu a žalovaný 2/ jej manželom. Na spriaznenosti žalovaných žalobca zakladá právnu domnienku úpadku úpadcu v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov. Na preukázanie podmienky ukracujúceho právneho úkonu a teda skutočnosti, že ostatný majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie veriteľov úpadcu, ktorí mali splatné pohľadávky v čase účinnosti napadnutých právnych úkonov, žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov. Navrhovaným znaleckým dokazovaním žalobca mienil preukazovať stav a hodnotu majetku úpadcu v čase uzatvorenia napadnutých právnych úkonov a teda skutočnosť, či majetok, ktorým v danom čase úpadca disponoval, by postačoval na uspokojenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ak by nedošlo k uzavretiu dodatkov ku kúpnej zmluve. Na spornú okolnosť, že ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia, žalobca navrhol vykonal znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty týchto nehnuteľností v čase uzavretia Dodatkov, keďže žalobca má za to, že kúpna cena, ktorá bola dodatočne zmluvnými stranami znížená predmetnými dodatkami, nezodpovedala reálnej hodnote nehnuteľností v danom čase.
31. Žalovaní zotrvávali na svojej procesnej obrane, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre odporovanie napadnutých právnych úkonov, a to splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorou je kvalifikované zníženie stavu v majetkovej sfére úpadcu. Žalovaní zastávajú názor, že zmena formy majetku z nehnuteľnosti na finančný majetok v tej istej hodnote a výške, nepredstavuje zníženie stavu majetku. Má za to, že uzavretím Dodatkov č. X a X ku kúpnej zmluve nedošlo k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, a preto nemôže ísť o odporovateľné právne úkony.
32. Obsahom súdneho spisu na č. l. 59 - 62 je zoznam veriteľov úpadcu s označením jednotlivých pohľadávok podľa ich výšky splatnosti vo vzťahu k momentu uzavretia Dodatku č. X ku kúpnej zmluve zo dňa 10.04.2009 s vymedzeným rozsahom omeškania úpadcu s úhradou týchto pohľadávok vyčíslených spolu vo výške 490.658,37 eur.
33. Porovnaním údajov z prehľadu veriteľov úpadcu k okamihu uzavretia Dodatku č. X ku kúpnej zmluve zo dňa 10.04.2009 s prihláškami veriteľov úpadcu, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu tak, ako vyplýva z konkurzného spisu Okresného súdu Žilina č. k. 4K 2/2011, bolo zistené, že pohľadávky podľa špecifikácie žalobcu uvedenej v zozname veriteľov úpadcu zodpovedajú údajom podľa prihlášok týchto veriteľov v konkurznom konaní (č. l. 68 až 263). Z konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi bolo zistené, že existuje viacero pohľadávok, ktoré do konkurzného konania riadne prihlásili veritelia T. V., VEG. Ž., H..U.., P., H..U.., K. T., pričom všetky tieto pohľadávky boli splatné pred tým, ako došlo k uzatvoreniu napadnutých Dodatkov. V čase uzatvorenia týchto Dodatkov tak mal úpadca voči svojim veriteľom neuhradené pohľadávky, ktoré zostali neuhradené až do konkurzného konania, pričom títo veritelia v konkurznom konaní predloženými prihláškami svoje pohľadávky riadne prihlásili a správkyňou boli tieto pohľadávky označené za zistené.
34. Svedok N.. T. S., L.. ako spoločník a konateľ úpadcu potvrdil postavenie žalovaných ako spriaznených osôb úpadcu. Svedok k prejednávanej veci uviedol, že kúpne zmluvy, ktoré úpadca uzatváral s jednotlivými záujemcami o predmet kúpy, vychádzali z predpokladu realizácie výstavby rodinných domov. Sám úpadca pozemky, ktoré tvorili predmet ním uzatvorených kúpnych zmlúv, nadobúdal s vedomím, že ide o stavebné pozemky, na ktorých v čase ich kúpy úpadcom boli vybudované stavebné základy. K prevádzaným pozemkom úpadca nechal spracovať geometrický plán s rozparcelovaním jednotlivých nehnuteľností na plánovanú radovú výstavbu rodinných domov a s predpokladom vybudovania inžinierskych sietí, prístupovej cesty v rámci realizácie developerského projektu. Po vytvorení jednotlivých parciel a vyhľadaní záujemcov o kúpu nehnuteľností úpadca pristúpil k uzavretiu viacerých kúpnych zmlúv. Súčasne s uzavretím kúpnej zmluvy úpadca uzatvoril so žalovanými aj zmluvu o dielo, na základe ktorej bol úpadca okrem iného povinný zabezpečiť vypracovanie a schválenie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie, vybudovanie inžinierskych sietí. Pre prípad nedodržania podmienok plnenia diela úpadcom účastníci tejto zmluvy dohodli možnosť od zmluvy odstúpiť. Z výpovede svedka N.. S. ďalej vyplynulo, že až v súvislosti s uzatváraním kúpnych zmlúv úpadca zistil, že predmetné pozemky nie sú stavebnými
pozemkami, ale jedná sa o ornú pôdu, čo bolo dôvodom neskoršieho odstúpenia od kúpnych zmlúv viacerými kupujúcimi, ktorí po zavkladovaní kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností kúpnu cenu za predmet kúpy nezaplatili a napokon jednostranne od kúpnej zmluvy odstúpili. Na uskutočnenie výstavby na pozemkoch v extraviláne bolo potrebné zabezpečiť vyňatie z Pozemkového pôdneho fondu, územné rozhodnutie, zmenu územného rozhodnutia, pričom v čase uzatvárania kúpnych zmlúv úpadcom, takúto vedomosť úpadca nemal. Preto po uzavretí kúpnych zmlúv s kupujúcimi, ktorý nevyužili právo odstúpiť od zmluvy, pristúpil k uzavretiu Dodatkov, ktorými úpadca znížil pôvodne dohodnutú kúpnu cenu zohľadňujúci obstarávaciu cenu pozemkov a výšku nákladov vynaložených úpadcom na prípravu projektu. Zmenu územného rozhodnutia a vyňatie pozemkov z Pozemkového pôdneho fondu zabezpečovali na svoje náklady kupujúci, a to v čase po uzavretí kúpnych zmlúv v znení jej Dodatkov. Uzatvorenie dodatkov ku kúpnym zmluvám reflektovalo stav, kedy úpadca nebol schopný zmeniť charakter pozemkov na pozemky stavebné a plniť si tak záväzky podľa uzatvorených kúpnych zmlúv a zmlúv o dielo.
35. K obdobnej situácii došlo aj v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovanými. Úpadca uzatvoril dva dodatky ku kúpnej zmluve, ktorými úpadca znížil kúpnu cenu na cenu obvyklú, zohľadňujúcu charakter prevádzaných pozemkov ako ornej pôdy, čo sa premietlo do Dodatku č. X, ktorým sa upresnila parcelácia pozemkov bez zmeny výmery a znížila sa kúpna cena, ktorá zohľadňovala charakter pôdy prevádzanej predmetnou kúpnou zmluvou a výškou obstarávacích nákladov za túto pôdu s vyhotovením geometrických plánov a ostatných súvisiacich úkonov s predajom pozemkov. Dodatkom č. X ku kúpnej zmluve zmluvné strany špecifikovali kúpnu cenu v nadväznosti na vymedzený premet kúpy podľa špecifikácie jednotlivých nehnuteľností, t.j. podľa označených parciel a výmery prevádzaných pozemkov. Právne úkony súvisiace so zmenou povahy týchto pozemkov zabezpečovali žalovaní ako aj ostatní majitelia týchto pozemkov na svoje náklady. Svedok uviedol, že znížením kúpnej ceny v Dodatku č. X sa kompenzovalo porušenie povinnosti úpadcu zabezpečiť a splniť záväzok v rozsahu predpokladanom pôvodnou kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo, v dôsledku ktorého kupujúcim vznikli podstatne vyššie náklady spojené s predpokladaným zámerom výstavby rodinných domov.
36. Na posúdenie existencie ukracujúceho právneho úkonu bolo potrebné vyhodnotiť, či odporovanými právnymi úkonmi došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že účinnosťou týchto právnych úkonov sa znížila miera uspokojenia v tom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Teda aj v prípade, ak by sa odporovanými právnymi úkonmi zmenšil majetok dlžníka, pre úspešnú odporovateľnosť je žalobca nositeľom dôkazného bremena ohľadne otázky majetkových pomerov dlžníka pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti. Pokiaľ by k danému momentu úpadca disponoval dostatočným majetkom na uspokojenie týchto pohľadávok, nemohla by byť žaloba úspešná. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe nadriadených súdov (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/14/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/11/2016, sp. zn. 13CoKR/34/2016) pre posúdenie naplnenia základnej hmotnoprávnej podmienky ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR je rozhodujúce preukazovanie majetkových pomerov dlžníka, z ktorých by vyplývala základná podmienka odporovacej žaloby, a to existencia ukracujúceho právneho úkonu, kedy žalobca bol povinný uviesť a preukázať hodnotu majetku dlžníka úpadcu pred účinnosťou napadnutých právnych úkonov, stav majetku úpadcu dlžníka po účinnosti týchto právnych úkonov vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov, čo tvorilo predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca bol tak v konaní povinný preukázať, že majetok úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka.
37. Súd preto ako ďalšiu relevantnú podmienku odporovateľnosti právneho úkonu posudzoval majetkové pomery úpadcu k momentu účinnosti napadnutých právnych úkonov a na základe dôkazného návrhu žalobcu pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania.
38. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom N.. Y.. T. U., I..T.., znalcom v odbore Ekonómia a menežment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, ktorého úlohou bolo zistenie stavu majetku dlžníka, to znamená posúdenie stavu a hodnoty majetku v čase uzatvorenia Dodatkov č. X a X, ku kúpnej zmluve zo
dňa 30.03.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.08.2009, uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi s posúdením dopadu uzatvorených právnych úkonov na uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu, porovnaním hodnoty majetku úpadcu pred uzavretím Dodatkov č. X a X ku kúpnej zmluve a po ich uzavretí z hľadiska možného uspokojenia v tom čase existujúcich veriteľov dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní dlžníka.
39. V závere znaleckého posudku vypracovaného znalcom dňa 02.05.2018 je konštatovanie zistenie, že hodnota majetku pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.08.2009 v znení jej Dodatku č. X zo dňa 10.04.2009 a Dodatku č. X zo dňa 14.04.2009 podľa účtovných závierok za roky 2008 a 2009 predstavuje hodnota majetku spolu sumu 13.224.496,- eur . Po uzavretí uvedenej kúpnej zmluvy v znení jej Dodatkov č. X a X vykázala spoločnosť úpadcu v účtovnej závierke za rok 2009 podstatne nižšiu hodnotu majetku v celkovej sume 8 526 602,- eur. K dopadu uzatvorených zmlúv na uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu znalec konštatoval, že na základe hospodárskych ukazovateľov vykázaných v účtovných závierkach za rok 2008 a 2009 možno konštatovať, že uvedená spoločnosť existovala hlavne vďaka cudzím zdrojom (pasíva) a to z bankových úverov a záväzkov voči svojim veriteľom, ktoré nebola schopná splácať v termínoch splatnosti. Ako príklad uviedol hodnotu záväzkov úpadcu k 30.03.2009 voči jej veriteľom v celkovej sume 490.658,37 eur s konštatovaním, že uzatvorenie vyššie označených zmlúv podľa účtovných výkazov spoločnosti viedlo k zníženiu hodnoty majetku (aktív) v neprospech uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4K/2/2011. Porovnaním výsledkov hospodárenia úpadcu podľa účtovných závierok za rok 2008 a 2009 znalec dovodil záver, že v hospodárení uvedenej spoločnosti došlo počas roku 2009 aj vďaka napadnutým právnym úkonom k rapídnemu zníženiu hodnoty vlastného imania (aktív) o sumu 4.697.894,- eur, to znamená zníženie o viac ako 1/3 hodnoty aktív (majetku). Znalec konštatuje, že pritom záväzky veriteľov úpadcu i naďalej rástli, o čom svedčí aj skutočnosť, že do konkurzu si prihlásili títo veritelia úpadcu svoje pohľadávky v celkovej hodnote až 16.357.730,04 eur. Hoci úpadca k 31.12.2008 vykázal za účtovné obdobie roku 2008 výsledok hospodárenia po zdanení (zisk) v sume + 1.137.752,- eur, za účtovné obdobie roku 2009 výsledok hospodárenia po zdanení (stratu) v sume - 1.129.535,- eur. Na základe uvedenej skutočnosti teda znalec konštatoval, že úpadca na základe zlej hospodárskej disciplíny a zlého riadenia v roku 2009 preukázateľne spel do úpadku, čo samozrejme poškodzovalo veriteľov v uspokojení ich pohľadávok úpadcom do takej miery, že táto spoločnosť nakoniec skončila v konkurze.
40. Žalobca k záverom znaleckého posudku vo vyjadrení zo dňa 21.05.2018 sa stotožnil so závermi znalca prezentovanými v znaleckom posudku a vo väzbe na v posudku uvádzané ekonomické ukazovatele výsledku hospodárenia úpadcu podľa účtovnej závierky k 31.12.2009 uviedol, že tieto ukazovatele nasvedčujú tomu, že v čase uzatvorenia napádanej kúpnej zmluvy a jej dodatkov č. X a X, ktorými sa bez rozumného dôvodu znížila kúpna cena prevádzaného pozemku, úpadca nedisponoval takým majetkom, aby mohol uspokojiť veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Žalobca má za to, že závery znaleckého dokazovania s doposiaľ vykonaným dokazovaním preukazujú, že v dôsledku napádaných právnych úkonov došlo k zníženiu majetku, ktorý by bolo možné použiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu úpadcu. Napádané právne úkony boli urobené s úmyslom poškodiť veriteľov, pričom pri ich uzatváraní konali žalovaní 1/ a 2/ ako spriaznené osoby úpadcu. Právne úkony mali negatívny ekonomický dopad na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu prihlásených v konkurznom konaní, a preto žalobca má za to, že tieto úkony majú povahu odporovateľných právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho zákonníka.
41. Žalovaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu priamo na pojednávaní namietli závery znaleckého posudku. Uviedli, že tento trpí závažnými vadami, pre ktoré nie je možné naň prihliadať. Žalovaní namietli, že znalec sa nezaoberal hodnotou prevádzaných pozemkov, ale celým majetkom spoločnosti, a teda neriešil hodnotu prevádzaných nehnuteľností, nedisponoval dostatočnými podkladmi, na základe ktorých vypracoval znalecký posudok, keď znalec sa vyjadroval k otázkam aktív a pasív celej spoločnosti a nezodpovedal otázky položené uznesením súdu v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania.
42. Žalovaní navrhli vykonanie kontrolného znaleckého posudku podľa § 207 ods. 1, 2 CSP, príp. poskytnutie lehoty na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Uviedli, že žalovaní ako kupujúci sa nezaujímali o hospodársku situáciu predávajúceho, predmet kúpy nadobúdali za bežnú trhovú cenu,
ktorú boli ochotní zaplatiť za prevádzanú nehnuteľnosť v čase uzavretia kúpnej zmluvy v znení jej Dodatkov, teda za ceny obvyklé v danom mieste a čase. Žalovaní poukázali na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy a predpokladané uzavretie zmluvy o dielo za účelom zabezpečenia výroby a podnikateľskej činnosti úpadcu na ďalšie obdobie.
43. Žalovaní tiež namietli oneskorené podanie žaloby s poukazom na prezenčnú pečiatku Okresného súdu Žilina s uvedeným dátumom 24.05.2012, vo väzbe na účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a plynutie 6-mesačnej lehoty, v ktorej má žalobca možnosť domáhať sa odporovateľnosti právnych úkonov, a ktorá podľa tvrdení žalovaného uplynula dňa 23.05.2012. Žalovaní poukázali na rozhodovaciu prax Okresného súdu Žilina v obdobných veciach a rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá záväznosťou judikatúry. Žalovaní spochybňujú výpovednú hodnotu znaleckého posudku č. X/XXXX, keď znalec ignoroval zadanie Okresného súdu Žilina a vyjadroval sa vo všeobecnosti k zadanej znaleckej úlohe. Uviedli, že zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že aj po uzatvorení napadnutých právnych úkonov úpadca disponoval majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávky a zároveň poukázal na tie skutočnosti, že okrem kúpnej ceny za predaj nehnuteľností úpadca získal zákazku a z tejto zákazky aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré mohli byť použité na krytie záväzkov úpadcu.
44. Žalobca k námietkam žalovaných uviedol, že úlohou znaleckého posúdenia nebolo zisťovanie reálnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností, ale zodpovedanie znaleckej úlohy zadanej súdom, čo súdom ustanovený znalec splnil. Žalobca opätovne zdôraznil postavenie žalovaných ako spriaznených osôb úpadcu a vo väzbe na ust. § 60 ods. 2 ZKR uviedol prezumpciu úpadku dlžníka v prípade uzatvorených právnych úkonov s osobami spriaznenými s dlžníkom. Uviedol, že úpadca preukázateľne v období rokov 2008 a 2009 spel do úpadku, pričom výsledky hospodárenia museli byť úpadcovi známe. K námietke neskorého podania žaloby žalobca uviedol, že predmetná žaloba bola podaná žalobcom elektronicky dňa 23.05.2012, a teda žaloba bola s poukazom na účinky vyhlásenia konkurzu dňa 23.11.2011 bola podaná včas. Žalobca má za to, že na preukázanie ukracujúceho právneho úkonu postačuje preukázanie skutočnosti, že uskutočnením odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu pohľadávky čo i len jedného veriteľa dlžníka. Pri posúdení dôkazných návrhov označených procesnými stranami žalobca navrhoval postupovať v zmysle sudcovskej dôkaznej koncentrácie.
45. Pre posúdenie otázky, či vykonanými dôkazmi žalobca preukázal splnenie podmienky ukracujúceho právneho úkonu, súd konštatuje, že znalecký posudok ako dôkaz súd neposudzoval v rovine hodnotenia odborných záverov, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti . Súd sa zameral na úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu znaleckej úlohy, na odôvodnenia záverov a súlad znaleckého posudku s ostatnými vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti súd rovnako posudzoval splnenie povinnosti strán poskytnúť znalcovi súčinnosť potrebnú na splnenie znaleckej úlohy, najmä poskytnúť veci, vysvetlenia, ak sú tieto na účely znaleckého dokazovania potrebné, nakoľko zmyslom ust. § 210 CSP je, aby znalec mal všetky dostupné podklady, ktoré potrebuje k čo najpresnejšiemu vyhotoveniu znaleckého posudku s predpokladanou procesnou zodpovednosťou strán za výsledok sporu. Úlohou znalca v rámci nariadeného znaleckého dokazovania bolo posúdenie skutkových otázok, k riešeniu ktorých možno využiť odborné schopnosti znalca, avšak nie otázok právnych. Znalcovi teda neprislúcha vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky, čo je výlučnou kompetenciou súdu.
46. Aby sa súd vyhol nekritickému preberaniu záverov znalca obsiahnutých v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, súd posudzoval podklady spracované znalcom pre prijatie záverov znaleckého posudku, posudzoval postupy a metódy, ktorými znalec dospel k formulovaným záverom znaleckého posudku, súd sa ďalej zameriaval na úvahy znalca a v kontexte na uvedené okolnosti a vyjadrenia procesných strán k tomuto dôkazu vyhodnocoval presvedčivosť záverov znaleckého posudku.
47. Ako vyplýva z časti II bod 1 znaleckého posudku, súdny znalec pri základných informáciách a opise veci vychádza zo skutočnosti, že žaloba je podaná správcom konkurznej podstaty úpadcu, pričom žalobou sú odporované viaceré právne úkony uzatvorené úpadcom so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako spriaznenými osobami s dlžníkom. Znalec na základe obsahu spisového materiálu konštatuje uzatvorenie Dodatkov ku kúpnej zmluve, ktorými došlo k zníženiu kúpnej ceny pôvodne dojednanej v kúpnej zmluve. Podľa čl. II bod 2 znaleckého posudku znalec konštatuje, že v rámci súčinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku žalobca predložil znalcovi žalobu zo dňa 23.05.2012 spolu s prílohami, účtovnú závierku ku dňu 31.12.2008 a ku dňu 31.12.2009, zoznam pohľadávok veriteľov
ku dňu 30.03.2009 a zoznam prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. S konštatovaním, že žalobca nepredložil znalcovi účtovnú závierku k 30.03.2009, znalec ďalej uvádza, že vychádzal z poslednej účtovnej závierky, ktorú mal žalobca k dispozícii, a to z účtovnej závierky k 31.12.2008, vo väzbe na ktorú znalec ustálil stav aktív a pasív a ďalších ukazovateľov hospodárenia úpadcu. Z ďalšej časti znaleckého posudku potom vyplýva, že údaje zistené z účtovnej závierky úpadcu vypracovanej ku dňu 31.12.2008 znalec porovnával s výsledkami hospodárenia podľa účtovnej závierky k 31.12.2009, pričom predmetom znaleckého posúdenia bolo zistenie stavu majetku dlžníka v čase účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2009 a jej Dodatkov č. X zo dňa 10.04.2009 a č. X zo dňa 14.04.2009 z hľadiska možného uspokojenia v tom čase existujúcich veriteľov dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní dlžníka. Na uvedenom mieste súd zdôrazňuje, že pre potreby posúdenia, či konkrétnymi právnymi úkonmi dlžníka došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať majetkové pomery dlžníka k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov, t.j. Dodatkov č. X zo dňa 10.04.2009 a č. X zo dňa 14.04.2009 ku kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2009, nakoľko len v kontexte takto zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedeným časovým momentom, možno hovoriť o tom, že konkrétny právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
48. Pre naplnenie podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR je relevantné, či konkrétnym právnym úkonom v kontexte zisteného majetkového stavu dlžníka (úpadcu), k momentu účinnosti napadnutých právnych úkonov, možno hovoriť o ukracujúcom právnom úkone. Procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej žalovaný namieta, že obsah znaleckého posudku neumožňuje súdu posúdiť kvalifikovaný dopad napadnutých právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére a teda skutočnosť, že dôsledkom napadnutých právnych úkonov bolo úplné alebo čiastočné ukrátenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní, súd hodnotí za relevantnú a dôvodnú. Ako sám znalec v znaleckom posudku konštatoval, keďže žalobca nepredložil znalcovi účtovnú závierku k 30.03.2009, resp. k 10.04.2009, kedy zmluvné strany dohodli zníženie pôvodne dojednanej kúpnej ceny, znalec svoje závery a konštatovania založil výlučne na porovnaní výsledkov hospodárenia podľa účtovnej závierky k 31.12.2008 s výsledkami hospodárenia zistenými z účtovnej závierky k 31.12.2009. Uvedený nedostatok je o to závažnejší, že ku koncu roka 2018 úpadca dosahoval zisk, pričom k zmene výsledkov hospodárenia došlo až v priebehu roku 2019 bez toho, že by znalecký posudok bližšie objasňoval, ktorým momentom, v súvislosti s ktorými právnymi úkonmi príp. skutočnosťami k zmene majetkových pomerov na strane úpadcu došlo. K uvedeným okolnostiam znalec v znaleckom posudku neuvádza žiadne skutočnosti, a tak jeho závery sa výlučne opierajú o porovnanie výsledkov hospodárenia za dva účtovné roky, v priebehu ktorých došlo k uzavretiu napadnutých právnych úkonov. Z obsahu Dodatku č. X ku kúpnej zmluve zo dňa 14.04.2009 je pritom zrejmé, že predmetný právny úkon sa týkal len zmeny spôsobu vyjadrenia kúpnej ceny bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom dotýkal jej výšky, tzn. výšky, ktorá bola stanovená dohodou zmluvných strán v Dodatku č. X ku kúpnej zmluve.
49. Pokiaľ výsledok znaleckého posudku má poskytnúť úplný komplex zisťovaní o skúmanej skutočnosti, automatické preberanie záverov znaleckého posudku by znamenalo popretie zásady voľného hodnotenia dôkazu. V rámci procesu hodnotenia dôkazov a konkrétne znaleckého posudku súd posudzoval, či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo predložené na účely vypracovania znaleckého posudku, či tento je úplný, vierohodný a významný pre konanie. Teda pokiaľ súdom ustanovený znalec z pokladov poskytnutých mu žalobcom (účtovnej závierky ku dňu 31.12.2008 a ku dňu 31.12.2009) konštatuje zníženie hodnoty vlastného imania (aktív) o viac ako 1/3 hodnoty aktív, nemožno z uvedených skutočností vyvodiť záver, že by predmetným znaleckým posudkom bola preukázaná podmienka ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorého neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou dovoláva.
50. V uznesení, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie č. k. 10Cbi/30/2012-263 zo dňa 28.02.2017, súd okrem iného uložil procesným stranám a úpadcovi povinnosť znalcovi na jeho požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť pre potreby splnenia uloženej znaleckej úlohy a pre potreby vypracovania znaleckého posudku. Pokiaľ si žalobca, ktorý tento dôkazný návrh označil, svoju procesnú povinnosť riadne nesplnil, neuviedol dôvody, ktoré mu v splnení tejto procesnej povinnosti bránia a bez ďalšieho sa uspokojil s prijatými závermi znalcom, súd konštatuje, že dôkaznú povinnosť si žalobca riadne nesplnil. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, vyplýva z hypotézy právnej normy, ktorá dopadá na posudzovaný skutkový stav. Rozsah dôkazného bremena tak určuje ust. § 57 ods. 4 ZKR pokiaľ ide o základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti
právnych úkonov. Žalobca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou a inou evidenciou, a je teda vybavený na to, aby si mohol svoju dôkaznú povinnosť v sporovom konaní splniť. Súd konštatuje, že závery znaleckého posudku vo väzbe na východiská, o ktoré sa tieto opierajú, neumožňujú prijať spoľahlivý záver, že práve napadnutými Dodatkami ku kúpnej zmluve došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Konštatovanie znalca, že v dôsledku zlej hospodárskej disciplíny a zlého riadenia v roku 2009 spela obchodná spoločnosť do úpadku s dôsledkom na poškodenie veriteľov pri uspokojovaní ich pohľadávok, nepostačuje na prijatie záveru o naplnení podmienky existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka so záverom úspešnosti podanej žaloby.
51. Pri zvažovaní dôkazného návrhu žalovaných nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, príp. odročiť pojednávanie za účelom predloženia súkromného znaleckého posudku žalovanými k obvyklej cene predmetu kúpy k okamihu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, súd vo väzbe na zásadu sudcovskej koncentrácie konania a princípy Civilného sporového poriadku s dôrazom na princíp kontradiktórnosti konania a povinnosť súdu postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, dôkazné návrhy žalovaného, ktoré by viedli k ďalšiemu predlžovaniu súdneho konania, zamietol. Bez súčinnosti žalobcu riadne zdokladovať majetkové pomery úpadcu pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a bezprostredne po nich nemôže pri rovnakých východiskách kontrolné znalecké dokazovanie viesť k iným ako už vyššie označeným záverom znalca. Rovnako zisťovanie obvyklej ceny prevádzanej nehnuteľnosti pri absencii znalosti majetkových pomerov dlžníka k momentu účinnosti napadnutých právnych úkonov bez ďalšieho neumožňuje prijatie záveru o (ne)naplnení hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Rovnako súd zdôrazňuje, že od momentu začatia súdneho konania bol procesným stranám poskytnutý dostatočný vecný a časový priestor na preukázanie svojich tvrdení, a preto ďalšie dôkazné návrhy žalovaného súd zamietol.
52. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že po účinnosti napadnutých Dodatkov ku kúpnej zmluve majetok úpadcu nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka k danému momentu, nebol preukázaný primárny a základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorý musí byť splnený vo vzťahu ku každej skutkovej podstate uplatnenej odporovateľnosti. Na základe uvedeného konštatovania súdu nebol ani dôvod zaoberať sa ostatnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 58 a 60 ZKR a z tohto dôvodu ani vykonávať dôkazy k tomu sa viažuce. Teda samotná skutočnosť preukázania úpadku v roku 2009, automaticky neznamená existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorého odporovateľnosti sa žalobca dovoláva.
53. Keďže žalobe na plnenie bolo možné vyhovieť len za predpokladu úspešnej odporovateľnosti, súd návrh žalobcu aj v časti uplatnenej peňažnej náhrady zamietol.
54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou v konaní boli žalovaní, súd im priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
55. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).