Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: T. U., M.. XX.X.XXXX, Q. U. XX, XXX XX B. - B., právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka so sídlom Moldavská 8, Košice, proti žalovanému: U. P., M.. X.X.XXXX, Q. Ž. XX, B. - G., o zaplatenie 38.000 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 38.000 Eur spolu s úrokom vo výške 1% mesačne zo sumy 38.000 Eur od 3.12.2012 do 30.9.2013, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 1.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 30.9.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného úhrady sumy 38.000 Eur s prísl. z titulu pôžičky, vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 3.12.2012.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu 17.5.2018 v tom zmysle, že na výzvu súdu odpovie po zabezpečení dôkazov z polície.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu 5.6.2018 žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti.

4. Napokon sa k tomuto vyjadreniu žalobcu písomným podaním doručeným súdu 14.8.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že násilím podpísal nejaké zmenky a všetko ohlásil polícii.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 5 a nasl. je zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na č. l. 29 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16C/66/2016-29 zo dňa 8.11.2017, ktorým súd priznáva žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.12.2017, na č. l. 45 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 47 sa nachádza vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 49 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uzavreli dňa 3.12.2012 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky žalobcom ako veriteľom pre žalovaného ako dlžníka vo forme

peňažnej sumy v hodnote 38.000 Eur. Žalovaný ako dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie peňažnej sumy 38.000 Eur ako to vyplýva z článku III. bod 2 predmetnej zmluvy o pôžičke.

7. Z článku III. bod 4 vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi predmet pôžičky spolu s mesačným úrokom vo výške 1 % z výšky pôžičky, najneskôr do 30.9.2013.

8. Na pojednávaní konanom 16.10.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrvávajú v celom rozsahu na podanej žalobe, nakoľko došlo k zmluve o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným v zmysle obsahu tejto zmluvy, pričom navrhol žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Počas pojednávania o 9:40 hod. súdna tajomníčka doniesla do pojednávacej miestnosti úradný záznam z ktorého vyplýva, že dňa 16.10.2018 o 9.38 hod. žalovaný telefonicky oznámil, že sa nezúčastní pojednávania o 9:30 hod. z dôvodu, že sa mu pokazilo auto.

10. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo veci lepšej akosti spravidla toho istého druhu.

14. Podstatnou otázkou tohto konania je teda okrem iného hodnotenie súkromnej listiny, t. j. zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným z 3.12.2012, pričom v tejto zmluve je v článku III. bod 2 konštatované, že dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie peňažných prostriedkov vo výške 38.000 Eur. To, či obsah listiny, v tomto prípade zmluvy o pôžičke, zodpovedá skutočnosti, teda či táto je pravdivá, posúdi súd na základe výsledkov dokazovania, a to spravidla nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť listiny, ale právne významné skutočnosti, o ktorých existencii svedčí i listina. Ak žalovaný tvrdí, že skutočnosti uvádza v listine nie sú pravdivé, je na ňom, aby toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba nepriaznivé následky, taktiež dokázal. Žalobca tým, že predložil zmluvu o pôžičke s osvedčenými podpismi medzi ním a žalovaným, vychádzajúc zo všeobecných pravidiel o dôkaznom bremene, toto dôkazné bremeno aj uniesol, nakoľko súd konštatuje, že všeobecná skúsenosť je taká, že čo je písané, je dané, pričom by odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by niekto podpísal písomnosť s právne záväzným obsahom, ktorý naviac môže mať pre neho nepriaznivé následky, keby obsah takejto listiny nebol pravdivý. Vzhľadom k tomu, že k plneniu dochádza spravidla bez svedkov, predstavovala by uloženie dôkazného bremena strane, ktorá sa listiny dovoláva, vo väčšine prípadov nesplniteľnú úlohu (probacio diabolica). Obyčajné popretie alebo formálne spochybnenie obsahu súkromnej listiny neoslabuje jej dôkaznú silu. K tomu je potrebné, aby popierateľ, v našom prípade žalovaný, vysvetlil, prečo on a žalobca podpísali zmluvu o pôžičke, ktorej obsah nezodpovedá skutočnosti tak, aby jeho tvrdenie bolo aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti preukázané. Je preto potrebné vychádzať z toho, že v bežnom živote nikto písomne nepotvrdí nepravdivé skutočnosti svedčiace v jeho neprospech (nepotvrdí prijatie peňazí z titulu pôžičky, napriek tomu, že si v skutočnosti žiadne peniaze nepožičal). Ak je teda pravdivosť listiny preukázaná, je preukázaná i skutočnosť, že vystaviteľ urobil prehlásenie v listine uvedené. Pokiaľ účastník, ktorý nepopiera pravosť ním vystavenej, alebo podpísanej listiny, popiera však jej obsah, tvrdí vlastne, že urobil nepravdivé prehlásenie. V takomto prípade nemožno uložiť protistrane, aby preukazovala, že popierateľove prehlásenie bolo pravdivé. Popierateľ musí tvrdiť a preukázať, že a prečo je jeho prehlásenie nepravdivé.

15. V danom prípade z obsahu spisu ako aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a je nesporným, že žalobca spolu so žalovaným uzavreli 3.12.2012 zmluvu o pôžičke na sumu 38.000 Eur s tým, že žalovaný mal predmetnú sumu vrátiť najneskôr do 30.9.2013. Ako žalobca tak aj žalovaný nepopreli autenticitu svojich podpisov, pričom tvrdenie žalovaného, že ju podpísal pod nátlakom, nebolo

ničím preukázané. Rovnako tak žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, o ktorých sa sám zmieňoval v písomnom podaní, doručenom súdu 17.5.2018, všetko vo svetle sudcovskej koncentrácie konania.

16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania od 1.10.2013. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 8,5% p. a. a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

19. Súd mal teda nárok žalobcu za preukázaný aj čo do istiny ako aj vo vzťahu k príslušenstvu, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko v danej veci bol úspešný žalobca, súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.