Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-146-2018.pdf
PDF · 88.14 KB
Case nature
Subarea
9Co/146/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: P. W., F.. XX.XX.XXXX, T. R. Č.. X, XXX XX R., právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Vaňková, advokátka so sídlom Sov. Hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Csp/102/2018 - 21 zo dňa 16.7.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 8Csp/102/2018 - 36 zo dňa 24.9.2018 takto
rozhodol:
Mení uznesenie v spojení s opravným uznesením tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v znení: Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v záložnej zmluve uvedené v časti II, článok I. pod bodom 1.1.) a to - pozemok registra „C“ - parcelné číslo XXX/X - záhrada o výmere 742 m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 675 m2, parcelné číslo XXX/XX - záhrady o výmere 102 m2, parcelné číslo XXX/XX
- orná pôda o výmere 304 m2 a stavby - rodinný dom, súpisné číslo X postavený na parcele č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie: R., obec: R., okres: P., správa katastra: P. vo vlastníctve P. W. v podiele: 1/1; vklad povolený Správou katastra P. V XXXX/XX do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z tvrdení žalobkyne vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému vystupuje v právnom postavení záložcu v 3. rade zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 11.07.2008, pričom dlžníkom je syn žalobkyne s manželkou na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.06.2008, v ďalšom, že predmetom zálohu sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, že dlžníci svoj neplatili, v dôsledku čoho žalovaný, po tom, ako navrhovateľovi 19.10.2017 oznámil, že došlo k zosplatneniu úveru, pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom Dražobnej spoločnosti, a. s. Tá listom zo 07.02.2018 žalobkyňu vyzvala na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Všeobecná hrozba, že protistrana vykoná svoje záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne nepostačuje. O potrebe dočasnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných okolností má súd vážne pochybnosti. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež osvedčenie ohrozenia nároku podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Žalobkyňa neosvedčila ani len aktuálnu výšku dlhu dlžníkov. Neosvedčila ani skutočnosť, žeby žalovaný realizoval záložné právo v rozsahu, ktorý by mu podľa práva nemal patriť. Vychádzajúc z dikcie ust. § 326 ods. 1 C. s. p. súd uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila existenciu kvalifikovaného dôvodu, oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia. V danom prípade tak nebol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti dočasnej úpravy pomerov.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto uzneseniu odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o existencii len všeobecnej hrozby. Už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedla, že problematickými sa zdajú byť rôzne poplatky uvedené v čl. V. Má za to, že v návrhu dostatočne osvedčila bezprostrednosť hroziacej ujmy a naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Poukázala na hrozbu straty príbytku. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, príp. uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
7. V danom prípade z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 22.6.2018 v spojení s podaním zo dňa 26.6.2018 domáhala voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vyššie špecifikovaných nehnuteľností, medzi ktorými je aj rodinný dom, v ktorom žalobkyňa, jej manžel a syn s priateľkou bývajú. Žalobkyňa má pochybnosti o inkorporačnej doložke, podľa ktorej mali byť súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky, má za to, že zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje možnosti výkonu záložného práva, nepozná výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svojej pohľadávky. Poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky (rôzne poplatky). Vyjadrila znepokojenie nad tým, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu.
8. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.
9. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že
podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).
10. Neodkladné opatrenie je v prejednávanej veci dočasným opatrením, nakoľko je časovo limitované trvaním konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie v tomto konkrétnom prípade zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd definitívne rozhodne. Neodkladné opatrenie teda nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010, podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak“.
11. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne preukázala oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčila. V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby. Touto nehnuteľnosťou je rodinný dom, teda nehnuteľnosť určená na bývanie. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a v článku 21. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.
12. Žalobkyňa osvedčila, že je aktuálne potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, a to práve nariadením neodkladného opatrenia, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Odvolací súd má za to, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na to, že záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností dobrovoľnou dražbou za stavu, kedy žalobkyňa spochybňuje platnosť inkorporačnej doložky, dostatočnú určitosť zmluvy o zriadení záložného práva vo vzťahu k možnostiam jeho výkonu, výšku nesplateného úveru a kedy poukazuje na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
13. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú v prejednávanej veci splnené predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
14. V zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu vyššie opísané okolnosti prípadu odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odôvodňujú vydanie takého rozhodnutia, v zmysle ktorého žalovaný nemôže vykonať dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Uvedené však neznamená, že ak dôjde k zmene rozhodujúcich skutočností, kvôli ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, nemôže sa opätovne začať s výkonom dražby. Ak budú odstránené žalobkyňou uvádzané pochybnosti, možno za splnenia ostatných zákonných požiadaviek dražbu vykonať. Aj keď Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva právo na rešpektovanie obydlia, neznamená to neobmedzené právo zotrvať v obydlí za každých okolností. „Nie je však možné z práva na nedotknuteľnosť obydlia dospieť k záveru o existencii inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto právo tiež nie je možné interpretovať v zmysle „nároku na byt“, resp. ani ako nárok na zotrvanie v určitom byte. To preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva na plnenie neobsahuje obsahovo určitejšie ústavnoprávne obrysy. Preto ani článok 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tým menej článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, ktorý by predstavoval právnu oporu pre uplatnenie naznačených nárokov. Tie by skôr bolo možné (avšak len vo
veľmi obmedzenej miere, resp. len v sociálne najkrikľavejších prípadoch) odôvodniť právom na ľudskú dôstojnosť. K záverom o nemožnosti dospieť z tohto práva k nároku na zotrvanie v určitom byte, resp. nároku na byt, dospela aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr. Nemecký spolkový Ústavný súd vo veci I.BvR 375/62)“. (Z Komentára k Listine základných práv a slobôd, vyd. Wolters Kluwer ČR, a.s. Praha 2012, str. 331)
15. Za danej situácie a za stavu pochybností o transparentnosti, určitosti a prijateľnosti zmluvných podmienok bolo potrebné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
16. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (§ 388 CSP).
17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.