Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-36-2018.pdf
PDF · 72.87 KB
No categories available
25Co/36/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: C.Q. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. O.. K. X, XXX XX S., práv. zast. JUDr. Patrik Palša, advokátom PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1.) Sociálna poisťovňa, a.s., IČO: 30 807 484, ul. 29 augusta 8 a10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, 2.) RAVIL, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 790 869, práv. zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k.: 16C/378/2014-155 zo dňa 21.02.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku č. I.
Odmieta odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku č. II.
Žalovanému v 2/ rade proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovanému v 1/ rade proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že rozhodol o trovách konania podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ Zákon č. 160/2015 Z. z., platný od 01.07.2016) v spojení s ust. 255 ods. 1 CSP, tak že v plnej miere úspešnému žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Úspešnému žalovanému v 1. rade, ktorý má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu však zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké preukázateľné trovy vznikli a súd mu náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči žalobcovi nepriznáva. Uviedol, že postúpením predmetnej pohľadávky na súkromný subjekt Sociálnou poisťovňou, žalobca bez ďalšieho stratil možnosť pokúsiť sa o splnenie podmienok na tzv. Generálny pardón. Má za to, že pohľadávky predstavuje z väčšej časti penále autoritatívne uložené Sociálnou poisťovňou na základe Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Má za to, že pri absencii verejného záujmu uplatnenie sankcie vo výške 0,2 % denne je zneužitím práva. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie ani nemal právomoc na rozhodovanie o náhrade trov konania za situácie, kedy odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Taktiež uviedol, že podáva odvolanie aj proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd žalovanému v 1. rade náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nemal právomoc rozhodovať ani o tomto nároku na
náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd aj v tejto časti odvolania, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že sa stotožňuje s uznesením Okresného súdu v Prešove a žiada, aby uznesenie ako vecne správne bolo potvrdené.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý ho považuje za vecne správne, podľa jeho názoru v danom prípade nie súdu dané podmienky pre aplikáciu ust. § 257. Žalovaný v 2. rade má za to, že odvolanie bolo podané nedôvodne a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Žiadal priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. K týmto vyjadreniam sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý poukázal, že má za to, že išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na svoje majetkové pomery, ktoré však bližšie nešpecifikoval a zotrval na svojom doterajšom písomnom odvolaní.
6. K uvedenému vyjadreniu sa už žalovaní v 1. a 2. rade nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav, dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. Je nepochybné, že v konaní žalobca úspešný nebol, pretože jeho návrh - žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Úspešný žalovaný v 2. rade si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v spore priznal úspešnému žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Odvolací súd taktiež poukazuje, že v preskúmavanej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajúce z ust. § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iný procesný postup súdu prvej inštancie. Dôvody uvádzané žalobcom v jeho odvolaní nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
13. Správne je aj napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktoré odkazuje súd prvej inštancie na ust. § 262 ods. 2 CSP. V zmysle uvedeného o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Čo sa týka ďalšej časti odvolania proti výroku číslo II napadnutého uznesenia, odvolací súd v tejto časti musel postupovať v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP a odvolanie podané žalobcom proti tejto časti uznesenia odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Je zo súdnej praxe zrejmé, že oprávnenou osobou podať odvolanie je iba tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie súdu vydané. Odvolací súd skúmal či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech sporovej strany, ktorá podala odvolanie v tejto časti a zistil, že tomu tak nie je. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je totiž existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím, pričom túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného. Ujma žalobcovi uznesením, výrokom uznesenia,
ktorým žalovanému v 1. rade náhradu trov konania voči žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal nie je daná.
14. Z tohto dôvodu odvolanie žalobcu proti výroku číslo II uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd odmietol.
15. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v 2. rade, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a ktorému aj odvolací súd vyhovel, pričom vychádzal z ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnil v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vyslovil, že žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, čo je taktiež v súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).